Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
04. 07. 2025, meniny má: Prokop
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Mesto Moldava nad Bodvou leží juhozápadne od Košíc na medzinárodnej ceste E 571 smerom na Rožňavu, vzdialenosť od Košíc je cca 28 kilometrov. V týchto miestach sa končí Košická kotlina a začína sa rozmanitý terén Slovenského krasu. V okolí sa nachádza na západe Drienovec a Turňa nad Bodvou s ruinami stredovekého hradu, na severe Jasov s presláveným kláštorom premonštrátov a druhé najväčšie mesto okresu Košice-okolie – Medzev, kúpele Štós i 1246 metrov vysoká Kojšovská hoľa. Nadmorská výška chotára sa pohybuje v rozmedzí od 203 do 284 metrov n. m. Cez mesto prechádza 21. poludník.
Obec Budimír sa nachádza 10 km severovýchodne od Košíc v blízkosti
diaľnice Košice – Prešov.
Prvá písomná zmienka o obci Budimír pochádza z roku 1289, v listine,
ktorá opisuje delenie majetkov Petra z Drienova medzi piatich synov, ku
ktorému došlo v závere roku 1283. Takto získal Petrov syn Ján dediny
Veľký a Malý Budimír (villa Bodomer Maior et Minor Bodomer). Teda už pred
rokom 1283 to boli vyvinuté dediny. Historik Branislav Varsik sa domnieva, že
„ich korene sú značne staré a siahajú až do 12. storočia. Synovia
komesa Jána získali v roku 1300 z dedičstva po zomretom strýkovi
Michalovi aj dedinu Bretejovce.“
Architektonicky význačný objekt kaštieľa v Budimíre je svojou polohou
zďaleka dobre viditeľný v smere príchodu do Košíc.
Turňa nad Bodvou je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie blízko hraníc s Maďarskom. Nachádza sa na východe ochranného pásma Slovenský kras a zo západu ju ohraničuje Košická kotlina, asi 10 km západne od Moldavy nad Bodvou.
Za obcou na 375 m vysokom krasovom kopci sa nachádzajú zrúcaniny Turnianskeho hradu. Pravdepodobne vznikol v polovici 13. storočia, usudzuje sa tak podľa zachovanej hranolovej veže. Vežu postavili po tatárskom vpáde na ochranu cesty vedúcej z Gemera na Spiš.
Riešené územie je vymedzené hranicou katastrálneho územia Bačkovík o ploche 418 ha. Nachádza sa v okrese Košice – okolie, v jeho severo – východnej časti. Je súčasťou Kecerovského mikroregiónu a mikroregiónu Oľšava.
Obec leží vo východnej časti Košickej kotliny v doline potoka ústiaceho do Olšavy, na pahorkatine a nive Olšavy. Odlesnený chotár tvoria mladotreťohorné uloženiny a štvtohorné náplavy. Má ilimerizované, hnedozemné a nivné pôdy.
Prvá zmienka o obci je z roku 1323 Bagak. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: 1427 Nagy-Bagyok, Kys-Badoch, 1430 Nogh Bagh-Kys Bagh, 1630 Bagiok alebo Batyok, 1733 Baczkowig, 1808 Bačkowík, po maďarsky sa obec úradne nazývala Bátyok,
Neskôr bola obec administratívne začlenená pod Abovsko-turniansku župu, okres Sečovce, košický kraj. Po roku1960 sa obec začlenila pod okres Košice-vidiek, východoslovenský kraj.
Nachádzajú sa v severovýchodnej časti okresu Košice-okolie na východ od Košickej kotliny v Toryskej pahorkatine, vo vzdialenosti 25km severovýchodným smerom od Košíc. Z celkovej výmery katastrálneho územia na poľnohospodársku pôdu pripadá 62%.
Prvú písomnú zmienku o obci Vtáčkovce poznáme z roku 1427. Spomína sa v portálnom súpise s tým, že tu bolo 10 port, ktoré patrili Jánovi Kecerovi. V tom čase sa nespočítavali ľudia, ale porty. Porta bola brána, ktorá viedla z ulice do hospodárskeho dvora a musela byť taká veľká, aby ňou prešiel voz.
Valaliky ležia v Košickej kotline, asi 10 km južne od Košíc. Dedina je rozložená pozdĺž štátnej cesty Košice – Ždaňa.Pôvodne bola obec vybudovaná iba po ľavej strane cesty, po druhej svetovej vojne bola husto zastavaná aj pravá strana. Cez obec Valaliky nepreteká žiadna rieka. Jediný potok Myslavka bol v roku 1963 zlikvidovaný. V obci vyvierajú pramene, ktorých bezprostredné okolie bolo v roku 1997 upravené tak, aby spríjemňovalo okolité prostredie.
Ľudovou rečou je abovské nárečie.
Zo stavieb v obci je možné spomenúť Dom nádeje, ktorý je postavený z čisto prírodných materiálov: trstina, kameň a drevo.
Obec leží v urbanizačnom priestore krajských miest Košice a Prešov a na hlavnej sídelnej rozvojovej osi Košice – Prešov, v ktorej záväzná časť územného plánu VÚC Košického kraja stanovuje vytvárať územno-technické podmienky pre rozvoj osídlenia. Obec má teda značný rozvojový potenciál pre bývanie, výrobu a podnikateľské aktivity, ktorý je navyše podporený polohou na diaľnici D–1, rýchlostnej ceste R-2 a ceste III.tr.
Chotár obce sa rozprestiera v JV časti Košickej kotliny, pod masívom Slánskych vrchov a v južnej časti okresu Košice okolie (časťou hranice chotára sa dotýka okresu Košice). Leží na sútoku troch významných riek – Hornád, Torysa a Olšava. Ten ovplyvnil rôzne profilovaný terén. Obec a jej okolie sú významnými archeologickými náleziskami z doby kamennej, ale najmä doby bronzovej, kedy bola jedným z najvýznamnejších centier v strednej Európe. Pripravuje sa realizácia archeologického skanzenu. Súčasné osídlenie je koncentrované na návrší, dominuje mu kostol.
Riešené územie je vymedzené hranicou dvoch katastrálnych území Kecerovské Pekľany a Kecerovské Kostoľany o ploche 991 a 389 ha. Obec Kecerovce sa nachádza v okrese Košice – okolie, v jeho severo – východnej časti. Je súčasťou Kecerovského mikroregiónu a mikroregiónu Oľšava. Koncentrácia obyvateľstva a jeho demografická charakteristika, sociálna infraštruktúra a poloha vo vzťahu k okolitému osídleniu a v podhorí Slánskych vrchov vytvárajú predpoklady pre cynamizáciu osídlenia a rozvojové možnosti v tomto území do budúcnosti.
Čižatice sú charakterizované dobrými dopravnými väzbami na centrá vybavenosti – Kecerovce, Rozhanovce a Košice, s prijateľnými vzdialenosťami, čo im dáva značný rozvojový potenciál v oblasti bývania i vybavenosti. Riešené územie je vymedzené hranicou katastrálneho územia o ploche 389 ha.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne