Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
17. 12. 2025, meniny má: Kornélia
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Obec leží v urbanizačnom priestore krajských miest Košice a Prešov a na hlavnej sídelnej rozvojovej osi Košice – Prešov, v ktorej záväzná časť územného plánu VÚC Košického kraja stanovuje vytvárať územno-technické podmienky pre rozvoj osídlenia. Obec má teda značný rozvojový potenciál pre bývanie, výrobu a podnikateľské aktivity, ktorý je navyše podporený polohou na diaľnici D–1, rýchlostnej ceste R-2 a ceste III.tr.

Najmladšia tatranská osada vznikla okolo vojenského liečebného ústavu. Tým je daný aj jej charakter. Nie je východiskom pre turistické aktivity, nemá ubytovacie ani stravovacie zariadenia. Má prísne liečebné zameranie. Neďaleko osady je lokalita Danielov dom, ktorá je jedným z centier ochrany prírody v strednej časti Vysokých Tatier.

Mestské lesy v Bratislave hospodária na ploche 3 100 ha, z ktorých je 2 873 ha lesná pôda. Drevinové zloženie je pestré. Výrazne tu dominujú listnaté stromy.
Územie lesoparku slúži predovšetkým k rekreácii verejnosti a tak je už dlho obľúbeným výletným miestom nielen Bratislavčanov. Je tu mnoho možností ako tráviť voľný čas.
Bratislavský lesopark je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.

Markušovce sú starou historickou obcou ležiacou v údolí rieky Hornád päť kilometrov východne od mesta Spišská Nová Ves. V minulosti bola významnou obcou ovplyvňujúcou život na Spiši vzhľadom na sídlo rodiny Máriássyovcov. Svojimi kultúrnymi a historickými pamiatkami, ktoré sú v obci zákonom chránenou pamiatkovou zónou je predurčená na rozvoj turistického ruchu.
Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny, 7 km juhovýchodne od Spišskej Novej Vsi. Prvé zmienky o obci Markušovce pochádzajú zo začiatku 12. storočia, kedy sa dedina spomína ako hraničná osada a strážna obec. Markušovce boli v trvalej majetkovej držbe jednej z najznámejších východoslovenských feudálnych rodín – Mariássyovcov a patrili jej až do zrušenia poddanstva.

Obec Rudňany, ktorá sa nachádza 15 km juhovýchodne od okresného mesta Spišská Nová Ves v Hnileckých vrchoch, ktoré tvoria severovýchodnú časť Slovenského rudohoria, od svojho vzniku mala trvalú spojitosť s rudným baníctvom. Už názov obce , resp. osady pri jej vzniku je spojený s nemeckým názvom Medeného potoka Cufurbach, ako o tom svedčia listiny uložené v Markušovskom archíve.

Smižany sú obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji. Je to obec s najvyšším počtom obyvateľov na Slovensku bez štatútu mesta.
Svojou polohou pri vstupe do Slovenského raja na jednej strane a možnosťami poznávania pamiatok dávnej histórie na strane druhej lákajú Smižany na návštevu tohto kraja. Nájdete tu malebné dedinky, kaštiele a rozmanité historické pamiatky. Nie bezdôvodne vedie tadiaľto i Gotická cesta. Do katastrálneho územia Smižian spadá aj časť Národného parku Slovenský raj. Na tomto území je koncentrovaná najvyššia biologická hodnota – chránené druhy rastlín (poniklec slovenský, kosatec bezlistý a pod.) a živočíchov (orol skalný, hlucháň, vydra riečna). Významnou archeologickou lokalitou v katastri obce je Hradisko pri Smižanoch, ktoré je dôkazom osídlenia územia už v 3. st. p.n.l.

Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny, v okrese Spišská
Nová Ves, v Košickom kraji.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1268. Názov obce je nemeckého
pôvodu. Pôvodne sa volala Eulenbach – soví potok, neskôr bola
premenovaná na Vlenbach, Veľbach a po 2. svetovej vojne na Bystrany.
V 18. stor. bol postavený rímsko-katolícky kostol sv. Petra a Pavla (1779).
V polovici 19. storočia si Gustáv Czáky (1803 – 1883) postavil v obci
kaštieľ neoklasicistickom slohu. Taktiež v tomto období bola postavená
kaplnka a pri kaštieli vysadená záhrada s parkom, vzácnymi drevinami,
stromami a fontánou uprostred. Posledný majiteľ kaštieľa bol Hilár Czáky,
ktorý ho vlastnil až do konfiškácie v roku 1945. Kaštieľ bol zbúraný
v roku 1992 – 1993. Za kostolom sú v hrobkách pochovaní niektorí
z rodu Czákyovcov.

Obec sa rozprestiera v severozápadnej časti Hornádskej kotliny v doline
Iliašovského potoka. Leží v strede medzi dvoma okresnými mestami,
Spišská Nová Ves a Levoča. Patrí do Košického kraja, hoci malá časť
Iliašovského územia leží v Prešovskom kraji.
Nachádza sa tu už zaniknutý bizarný rokokový park Sans-Souci, kde v rokoch
rozkvetu 1775–1806 chceli Štefan Csáky s manželkou vytvoriť „útulok
filozofie, krásneho umenia, pokoja a slobody“. Finančný úpadok ho
prinútil objekt likvidovať, takže letohrádky, množstvo drobnej
architektúry, a podobne, zmizli bez stopy.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne