Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
08. 06. 2025, meniny má: Medard
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Stará Turá leží v údolí medzi Bielymi a Malými Karpatmi pod vrchom Veľká Javorina 12 km od okresného mesta Nové Mesto nad Váhom smerom na Myjavu. Kopaničiarske osídlenie – približne 1500 obyvateľov žije v prímestských častiach s charakterom kopaníc. Je to turisticky zaujímavá oblasť a zatraktívnuje ju blízkosť hranice z Českou republikou.
Mesto Žiar nad Hronom sa nachádza v Banskobystrickom kraji, na strednom Pohroní, v Žiarskej kotline. Rozprestiera sa prevažne na pravej terase rieky Hron. Katastrálna výmera mesta je 40,0 km2. Žiarska kotlina je na západe ohraničená pohorím Vtáčnik, na severe a východe Kremnickými vrchmi a na juhu Štiavnickými vrchmi. Na tomto území bola prirodzene vytvorená križovatka významných komunikačných spojov. Cesty z mesta sa lúčovite rozbiehajú v smeroch na Prievidzu, Nitru, Zvolen a Martin. Mestom prechádza železničná trať Bratislava-Zvolen. Vzdialenosť od Banskej Bystrice vzdušnou čiarou je 30 km, od Bratislavy 150 km.
Galanta (nem. Gallandau, maď. Galánta) je okresné mesto ležiace na juhozápade Slovenska v Trnavskom kraji. Miestnymi časťami Galanty sú pripojené obce Nebojsa, Hody a Javorinka. Bývalou miestnou časťou je dnes samostatná obec Matúškovo. Mesto je dôležitou križovatkou železničných tratí Galanta – Leopoldov a Bratislava – Štúrovo.
Čachtice sú obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom. Obec má približne 3 500 obyvateľov. Hlavnou atrakciou je množstvo pamiatok ako aj dva kilometre vzdialené zrúcaniny. Za obcou smerom na Višňové vedie malebná cesta dolinou nad potokom Jablonka. Súbežne s cestou vedie jednokoľajná železnica. V katastri obce sa nachádza časť NPR Čachtický hradný vrch.
Mesto Topoľčany patrí k najstarším a najvýznamnejším mestám na
Slovensku. Vzniklo na križovatke obchodných ciest v centrálnej časti
Ponitria. Ako dokazujú archeologické nálezy, toto územie bolo osídlené už
od praveku. Najstaršie nálezy pochádzajú zo staršej doby kamennej,
trvalejší ráz osídlenia je doložený nálezmi z mladšej doby
bronzovej.
Topoľčany sa nachádzajú na západe Slovenska. Rozprestierajú sa v strednej
časti nitrianskej kotliny na pravom brehu rieky Nitra. K mestu patria jeho
mestské časti – Malé Bedzany a Veľké Bedzany.
Mesto Sládkovičovo sa nachádza na brehu rieky Dudváh v regióne Dolné Považie na juhozápadnom Slovensku, vo vzdialenosti 8 km od Galanty a približne 45 km východne od Bratislavy.
Vlachovo vzniklo ako banská osada pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1427. V tomto roku sa spomína pod názvom Alahpathaka – Lampertfalva, tento názov si obec udržala až do konca 16. storočia. Meno obce sa neustále vyvíjalo. Je nesporné, že obec vznikla skôr ako v roku 1427, ale o tom, že by existovala pred tatárskym plienením (1241) niet dôkazov. Maďarský historik Bálint Ila usúdil, že Vlachovo vzniklo v 1. polovici 14. storočia a založili ho baníci z Dobšinej. Historik Ladislav Bartholomaeides pokladá Vlachovo za staršiu obec, ako mesto Dobšiná.
Mesto Prešov je tretím najväčším mestom Slovenska a významným hospodárskym, správnym centrom východného Slovenska . Už v minulosti, historicky od udelenia mestských práv, sa v ňom sústreďovali riadiace činnosti, ktoré mali dosah spočiatku len na okolité mestá a obce, neskôr na celý región. Vyplýva to z jeho geografickej polohy, keďže je postavené na križovatke bývalých významných obchodných ciest.
Územie Banskobystrického kraja leží v južnej časti stredného Slovenska. Rozlohou 9 455 km2 sa Banskobystrický samosprávny kraj radí na 1. miesto medzi slovenskými vyššími územnými celkami. Hustota osídlenia 69,81 obyvateľov na 1 km2 je najnižšia v SR. Má spoločnú hranicu s Maďarskou republikou a s Nitrianskym, Trenčianskym, Žilinským, Prešovským a Košickým krajom. Z hľadiska geomorfológie je tento región mnohotvárny – od vysokohorských polôh hrebeňov Nízkych Tatier na severe, cez členitú strednú časť so striedaním horských masívov a údolí, po mierne zvlnené až rovinné nížinné polohy na južnom okraji územia. Maximálna nadmorská výška je 2043 m n. m. (Ďumbier) a minimálna nadmorská výška je 130 m n. m. (Ipeľská kotlina).
Kraj sa rozprestiera v smere západ – východ. Dĺžkou 250 km približne trikrát prekonáva svoju šírku. Vypĺňa celú severovýchodnú časť Slovenska. Prešovský kraj má spoločné hranice s dvoma samostatnými štátmi, Poľskom (360 km), Ukrajinou (38 km) a s troma slovenskými krajmi, Košickým, Banskobystrickým a Žilinským samosprávnym krajom. V Prešovskom kraji leží najvýchodnejšia obec Slovenskej republiky – Nová Sedlica pri Humennom (22o34´ východnej geografickej dĺžky).
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne