ÚzemnéPlány.sk

Trnava

Mesto Trnava leží na kraji Západoslovenskej nížiny vo vzdialenosti asi 50 km od Bratislavy, hlavného mesta SR. Mestom prechádza diaľnica a hlavný železničný koridor spájajúci západ a východ SR. Vzdialenosť k významnému európskemu mestu Viedeň je 95 km. Mesto Trnava zohráva dôležitú úlohu sekundárneho jadra tzv. stredoeurópskeho regiónu (stredoeurópsky región je súčasťou európskeho produkčného trojuholníka Paríž – Berlín – Viedeň, ktorý tvorí základňu európskeho hospodárstva).

Trenčín

Trenčín je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je správnym centrom Trenčianskeho kraja.
Trenčín sa skladá z 10 katastrálnych území: Hanzlíková, Istebník, Kubra, Kubrica, Orechové, Opatová, Trenčianske Biskupice, Záblatie a Zlatovce.

Spišské Vlachy

Mesto Spišské Vlachy patrí k najmenším obciam so štatútom mesta na Slovensku. Od sedemdesiatych rokov, kedy počet obyvateľov presahoval 3 600 obyvateľov mal až do začiatku 90-tych rokov klesajúcu tendenciu, až kým táto hodnota nedosiahla úroveň okolo 3350 obyvateľov. Odvtedy sa Spišské Vlachy vyznačujú vzrastom populácie, na ktorom sa z dlhodobého hľadiska podieľa hlavne migračný pohyb. Prirodzený prírastok je tiež kladný, ale dosahuje hodnoty blízke nule.

Stred mesta tvorí pretiahnuté vretenovité námestie. Stredoveký vzhľad mesto stratilo po veľkých požiaroch v rokoch 1656, 1862 a 1924. Medzi najvýznamnejšie historické pamiatky mesta patrí pôvodne románsky, po prestavbe neskorogotický kostol sv. Jána Krstiteľa s barokovým interiérom, bronzovou krstiteľnicou a krucifixom z okruhu Majstra Pavla z Levoče.

Šarišské Sokolovce

Obec leží na južnom podhorí Čergovského pohoria. Reliéf územia je značne členitý. Nadmorská výška rastie v smere z juhu na sever, od okraja údolia Torysy až po vrch Lysá. Cez obec preteká Veľký potok, ktorý pramení pod Lysou horou v Čergovskom pohorí. Potok má ráz horskej bystriny s rozsiahlym povodím.

Celé katastrálne územie je zaradené do II. a I. pásma ochrany pre vodné zdroje Veľký Šariš, Uzovce a pre potrebu samotnej obce. Katastrálne územie je bohato zalesnené. V lesoch je hojný výskyt zveri, o ktorú sa stará poľovné združenie.

Nitra

Nie je mnoho miest, ktoré by príroda obdarovala takým krásnym prostredím a výhodnou polohou ako Nitru. Hovorí sa, že bola (podobne ako Rím), založená na siedmich pahorkoch – na Zobore, hradnom kopci, Kalvárii, Čermáni, Borine, na Vŕšku a Martinskom vrchu. S jej menom sú spojené počiatky slovenských dejín, mená Pribinu, Svätopluka, sv. Cyrila a sv. Metoda, i zmienka o prvom kresťanskom chráme na našom území a o zavedení prvého slovienskeho písma.

Košice

Košice sú metropolou východného Slovenska a sú druhým najväčším mestom v štáte. Mesto je centrom Košicko-prešovskej aglomerácie, čo je najväčšia aglomerácia na Slovensku.
Košice majú silnú pozíciu v rámci Karpatského euroregiónu, ktorého slovenská sekcia tu má sídlo. Spolu s partnerským mestom Miškovec vytvorilo v roku 2000 metropolitný Euroregión Košice-Miskolc.
Odrazom bohatej histórie mesta je jeho centrum s početnými klenotmi gotickej, barokovej, klasicistickej a historizujúcej architektúry, ktoré tvorí najväčšiu mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku. Jej najvýznamnejšou dominantou je najväčšia gotická katedrála na Slovensku Dóm svätej Alžbety. Hlavná ulica lemovaná palácovými a meštianskymi domami s reštauráciami, butikmi a kaviarňami je promenádnym korzom mesta. V roku 2006 Košice navštívilo 260-tisíc turistov, pričom v meste je asi 7000 ubytovacích lôžok.

Mesto zvíťazilo nad Prešovom, Martinom a Nitrou v súboji o prestížny titul Európskeho hlavného mesta kultúry, ktoré bude hostiť v roku 2013.

Jakubany

Jakubany patria do okresu Stará Ľubovňa. Je to severná oblasť Spiša. Jej nadmorská výška dosahuje v strede obce 610 m nadm. výšky. Chotár má nadmorskú výšku v tej Časti, ktorá sa obrába 580–1016 m. V minulosti patrili Jakubany do Spišskej župy so sídlom v Levoči. Cez Starú Ľubovňu vedie cesta z východu od Prešova na západ smerom do Popradu. Zo Starej Ľubovne sa môže cestovať na sever do Poľska cez hraničný priechod Mnišek nad Popradom. Smerom na juh cez Novú Ľubovňu vedie cesta do Jakubian, vzdialených od Starej Ľubovne 9 km. Obec leží na severnom svahu Levočského pohoria, v širokej doline rieky Jakubianky, ktorá pramení pod Ihlou. Neďaleko odtiaľ je najvyšší vrch v Levočskom pohorí Čierna hora (nadm. výška 1291 m). Rieka Jakubianka tečie smerom na sever okolo Jakubian po východnej strane, ďalej do Starej Ľubovne, kde sa vlieva do rieky Poprad a táto sa vlieva do Visly, ktorá tečie cez Poľsko do Baltického mora. Z juhovýchodu medzi Jakubanmi a Šambronom je druhý najvyšší vrch Siminy (nadm. výška 1290 m). V poli aj na horách sa nachádzajú sírne pramene (ako sa ľudovo hovorí vajcovky). Chotár má hnedé lesné, illime-rizované a oglejené pôdy.

Čadca

Prvé stopy pobytu človeka v chotári terajšej Čadce pochádzajú z neskorej doby kamennej – eneolitu (3200 – 1900 p. n. l.), sú to kamenné úštepy z náleziska v Ševcovských skalách. Aj keď z ďalších období nemáme hmotné doklady potvrdzujúce pobyt človeka v chotári terajšieho mesta, cez toto územie prechádzali od doby kamennej obchodné a vojenské karavány po diaľkovej ceste popri rieke Kysuca, ktorá spájala sever s juhom (písomne je táto cesta pod názvom „via magma“ doložená v roku 1244).
Sú mestá, ktoré založil kráľ alebo iný mocipán a sú také, ktoré vznikali postupne, prirodzeným vývojom z malých osád. Čadca patrí do tej druhej skupiny. Jej vznik súvisí s valašským osídľovaním Kysúc, ktoré prebiehalo najintenzívnejšie v 16. storočí. Valasi prichádzli do tohoto kraja zo severu a z východu spočiatku živelne, neskôr tu boli privolávaní zemepánmi, ktorí takto získavali zdroj nových príjmov. Valasi boli na 6 – 20 rokov oslobodení od poddanských povinností, no po uplynutí tejto lehoty museli odvádzať panstvu časť svojej produkcie (takzvaný dvadsiatok), drevo z lesa a mali aj strážnu službu. Horské kraje boli síce chudobné na ornú pôdu, ale bohaté na drevo a pasienky, vhodné na chov dobytka, hlavne oviec. Pôdu na pasienky získavali rúbaním a klčovaním lesov. Drevo používali na stavbu obydlí, alebo ho na pltiach po vode prepravovali k panským sídlam. Na klčoviskách začali aj s pestovaním poľnohospodárskych plodín. Takto sa dočasné sídla – salaše časom menili na trvalé obydlia.

Bratislava - hlavné mesto Slovenskej republiky

Hlavné mesto Slovenskej Republiky. Nachádza sa v strednej Európe, na súradniciach 17°7' východnej dĺžky, 48°9' severnej šírky, 126 – 514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj, na upätí pohoria Malé Karpaty. Svojou rozlohou 367,58 km² je druhým najväčším mestom Slovenska (po meste Vysoké Tatry). Leží v blízkosti Česka, Rakúska a Maďarska. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne, čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom Győr a moravským mestom Brno tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región CENTROPE.