ÚzemnéPlány.sk

Prešov

Mesto Prešov je tretím najväčším mestom Slovenska a významným hospodárskym, správnym centrom východného Slovenska . Už v minulosti, historicky od udelenia mestských práv, sa v ňom sústreďovali riadiace činnosti, ktoré mali dosah spočiatku len na okolité mestá a obce, neskôr na celý región. Vyplýva to z jeho geografickej polohy, keďže je postavené na križovatke bývalých významných obchodných ciest.

Jablonica

Obec sa spomína v roku 1262 a patrila hradu Hlohovec. Neskôr hradu Korlátko a stala sa centrom tohto panstva. V roku 1663 bola spustošená tureckými vojskami, v roku 1704 sa v chotári obce odohrali boje medzi povstalcami Františka Rákócziho II. a cisárskymi vojskami. Do roku 1772 boli zemepánmi Korláthkovci. Obec získala výsady mestečka s právom na tri výročné jarmoky. V roku 1705 mala obec 35 poddanských a 27 želiarskych domácností, v roku 1787, 234 domov a 1669 obyvateľov, v roku 1828 to bolo 259 domov a 1816 obyvateľov. Väčšina obyvateľstva sa zaoberala poľnohospodárstvom.

Nitrica

Obec leží v nadmorskej výške 243 m.. Z hľadiska administratívnych štruktúr je obec Nitrica súčasťou okresu Prievidza a Vyššieho územného celku Trenčín. V rámci geomorfologického členenia patrí popisované územie do podsústavy Karpaty, oblasti provincie Západné Karpaty, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, celku Strážovské vrchy, podcelku Nitrické vrchy, a časti Rokoš (severná časť územia), Vestenická brána (stredná rovinatá časť) a Drienov (južná časť k.ú.).

Prvá písomná zmienka o obci Račice je z roku 1113, ktorá tvorí hornú časť súčasnej obce Nitrica. Na Zoborskej listine sú v roku 1249 už uvedené aj Dvorníky. Zlúčením oboch obcí v roku 1960 vznikla súčasná obec NITRICA.

Vyšný Slavkov

Obec Vyšný Slavkov leží na úpätí severného horstva Branisko pod najvyšším vrchom Smrekovica (1201 m) v krásnom malebnom údolí pozdĺž Slavkovského potoka. V okolí obce je mnoho turistických chodníkov. Príroda v okolí obce je rajom pre poľovníctvo a oddych. Kultúrnou pamiatkou v obci je kostol zasvätený sv. Michalovi Archanielovi.

Krajné

Krajné je veľká kopaničiarska obec, ktorá sa rozkladá v juhovýchodnom cípe Myjavskej pahorkatiny a v Čachtických vrchoch, neďaleko úpätia Malých Karpát, v doline potoka Jablonky a Korytárky. Krajné má zaujímavú minulosť a bohaté národné tradície.
Krajné ako súčasť Čachtického hradného panstva patrilo do Nitrianskej župy. Jej územie sa už v 15. storočí členilo na menšie administratívne jednotky. Krajné patrilo do najväčšieho – Novomestského. Po vzniku okresného zriadenia až po rok 1960 sa Krajné stalo súčasťou Myjavského okresu. Potom patrilo do okresu Trenčín a od konca roka 1996 sa znova stalo súčasťou Myjavského okresu. Zaujímavou raritou obce je skutočnosť, že sa skladá z 50 miestnych častí. Sú to kopanice zo 16. až 17. storočia a to: Bukovina, Dobrá Mer, Doliny, Hodovec, Chalupy, Jeruzalem, Kahúnova dolina, Kahúnov vŕšok, Kesov, Komárno, Konkušova dolina, Kurtišáci, Luskovica, Lazčeky, Manigov, Marušíci, Matejovec, Mertláci, Metláci, Mitalovec, Na vŕšku, Nebojsa, Ošmek, Osikovce, Podbočiny, Podkorytárka, Podprehora, Podrienie, Podvrch, Prehôrka, Sadloňov mlyn, Siváci, Stanova dolina, Svinová, Sychrov, Tabán, Tomkáci, Treskovec, Tŕnie, U Drobných, U Ferancov, U Hrdlicov, U Januškov, U Mozolákov, Vápenky, Vydarených dolina, Zajačice, Zbehy a Žadovica. Mnohé z nich, hlavne samoty zanikli, alebo ďalšou výstavbou sa zlúčili do jedného názvu.

Košice - Myslava - Mestská časť

Myslava bola pričlenená ku Košiciam v roku 1969. Stavebná uzávera v tomto období zabrzdila rozvoj obce. Mladé rodiny sa začali sťahovať do iných mestských častí a z približne 2300 obyvateľov poklesol počet na terajších približne 1600. Rozloha Myslavy je 5,9 km štvorcových a je zaujímavosťou, že v 767 hektárovom katastri obce sa nachádza celá mestská časť Košice – Sídlisko KVP.

Mokrá Lúka

Obec sa nachádza v Muránskej doline pod vrchom Kohút asi 2 km južne od okresného mesta Revúca. Chotár obce sa rozprestiera po oboch stranách rieky Muráň a cesty z Revúcej do Jelšavy.

Slančík

Obec Slančík sa nachádza necelých 30 km juhovýchodne od Košíc. História obce úzko súvisí s históriou hradu Slanec, ktorého počiatku spadajú do druhej polovice 13. storočia, o hradisku Slanec vieme už z listiny z roku 1230. Prvú písomnú zmienku o Slančíku radíme do roku 1270, i keď sa v tomto prípade ešte nepíše priamo o obci, ale o zemi Slanec – terra Zalanch, na ktorej sa nachádza daná obec.

Čečejovce

V roku 1964 objavili na území obce Čečejovce sídlisko z mladšej doby kamennej s bukovohorskou kultúrou, ktoré je staré asi 5000 rokov. Našli sa tu pamiatky aj po slovanskom osídlení. Historik Branislav Varsik uvádza, že na slabej terénnej vyvýšenine juhozápadne od dediny v blízkosti železničnej stanice zistili dve porušené slovanské kultúrne jamy z X. až XI. storočia. Našli sa v nich črepy nádob točených na kruhu.

Vidiná

Obec Vidiná sa nachádza na juhu stredného Slovenska na 19 22´ východnej dĺžky a 48 39´ severnej šírky, 3,5 km na sever od okresného mesta Lučenec.

Dňa 29. 07. 1991 bol vykonaný zápis chránených území v katastri obce Vidiná. Do kategórie B boli zapísané: Vidinské platany v areáli parku kaštieľa a Vidinské katalpy v areáli parku kaštieľa. Do kategórie C bolo zapísané Údolie potoka Točnica.