ÚzemnéPlány.sk

Markušovce

Markušovce sú starou historickou obcou ležiacou v údolí rieky Hornád päť kilometrov východne od mesta Spišská Nová Ves. V minulosti bola významnou obcou ovplyvňujúcou život na Spiši vzhľadom na sídlo rodiny Máriássyovcov. Svojimi kultúrnymi a historickými pamiatkami, ktoré sú v obci zákonom chránenou pamiatkovou zónou je predurčená na rozvoj turistického ruchu.

Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny, 7 km juhovýchodne od Spišskej Novej Vsi. Prvé zmienky o obci Markušovce pochádzajú zo začiatku 12. storočia, kedy sa dedina spomína ako hraničná osada a strážna obec. Markušovce boli v trvalej majetkovej držbe jednej z najznámejších východoslovenských feudálnych rodín – Mariássyovcov a patrili jej až do zrušenia poddanstva.

Spišská Stará Ves

Za prvej ČSR mala Spišská Stará Ves charakter upadajúceho provinčného mestečka. Rozvoj nastal od roku 1945, kedy sa tu rozvinul priemysel a vyrástli nové budovy.

Okrem základného školstva žiaci môžu navštevovať gymnázium, pôsobí tu základná umelecká škola. Nachádza sa tu zdravotné stredisko, mestská knižnica, pracovisko Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, Obvodné oddelenie policajného zboru, Hraničný priechod Lysá nad Dunajcom. Počtom obyvateľov 2228 je Spišská Stará Ves tretím najmenším mestom na Slovensku.

Nová Lesná

Spiš je vari najbohatším krajom na umelecké pamiatky minulosti na Slovensku a v podtatranskej obci Nová Lesná ich je tiež niekoľko. Najstaršou je rímskokatolícky kostol Zvestovania Pána, vystavaný v polovici 13. storočia pôvodne v gotickom slohu. Patrí k mnohým kostolom, ktoré sa v tomto čase na Spiši stavali. Spoločne svedčia o postupnom prenikaní klasickej a poklasickej gotiky.

Spišská Belá

Spišská Belá mala od svojho vzniku poľnohospodársko-remeselnícky charakter s rozsiahlym chotárom, do ktorého patrila aj väčšia časť Belianskych Tatier. Základom prosperity mesta sa stali rozsiahle mestské pasienky v Tatrách s rozvinutým chovom oviec a dobytka, mestské lesy s kvalitným drevom a úrodné rovinaté polia v blízkosti mesta.

Hrabušice

Hrabušice sú obec ležiaca v rovinatej časti rieky Hornád. Archeologické nálezy svedčia o osídlení chotára obce koncom laténskej doby. Vlastná obec sa prvý raz spomína v roku 1279. Patrila do Spoločenstva spišských Sasov, v roku 1465 sa stala majetkom Spišského hradu. V roku 1582 získala trhové právo.

Košice - Košická Nová Ves - Mestská časť

Košická Nová Ves je mestskou časťou Košíc, druhého najväčšieho mesta na Slovensku. S centrom mesta ju spájajú autobusové a trolejbusové linky MHD. V obci je zriadená materská škola a Detský domov. Športové aktivity sa realizujú na futbalovom štadióne a tenisových dvorcoch. V poslednom období sa tu rozvíja i podnikateľská činnosť, pribudli obchody, reštaurácie a služby. Blízkosť mesta a príjemné prostredie sa stalo atraktívnym pre bývanie a prinieslo rozmach výstavby nových rodinných domov.

Vysoké Tatry - Nová Polianka

Najmladšia tatranská osada vznikla okolo vojenského liečebného ústavu. Tým je daný aj jej charakter. Nie je východiskom pre turistické aktivity, nemá ubytovacie ani stravovacie zariadenia. Má prísne liečebné zameranie. Neďaleko osady je lokalita Danielov dom, ktorá je jedným z centier ochrany prírody v strednej časti Vysokých Tatier.

Nová Ľubovňa

Nová Polhora

Obec leží v urbanizačnom priestore krajských miest Košice a Prešov a na hlavnej sídelnej rozvojovej osi Košice – Prešov, v ktorej záväzná časť územného plánu VÚC Košického kraja stanovuje vytvárať územno-technické podmienky pre rozvoj osídlenia. Obec má teda značný rozvojový potenciál pre bývanie, výrobu a podnikateľské aktivity, ktorý je navyše podporený polohou na diaľnici D–1, rýchlostnej ceste R-2 a ceste III.tr.

Slovinky

Obec Slovinky leží v severnej časti Slovenského Rudohoria na sútoku Poráčského a Slovinského potoka. Vznikla ako banícka osada na pôvodnom gelnickom chotári. V prvej písomnej zmienke, kráľovskej listine kráľa Ľudovíta z roku 1368 sa prvýkrát spomínajú Slovinky ako „Villa Abakuk“. V obci sa nachádzajú dve kaplnky a pamätníky padlým v I. a II. svetovej vojne.