ÚzemnéPlány.sk

Bratislava - Devín - Mestská časť

Devín je jedna z najmenších mestských častí hlavného mesta Slovenskej Republiky – Bratislavy. Rozprestiera sa na sútoku riek Moravy a Dunaj, v mieste prielomu Dunaja cez karpatské pohorie. Od centra Bratislavy je vzdialená 10km, na protiľahlom brehu Dunaja leží rakúske mestečko Hainburg.
Devín bol k Bratislave pričlenený 1. apríla 1946 na základe Uznesenia zboru povereníkov zo dňa 21. decembra 1945. Spolu s Devínom sa Bratislava týmto uznesením rozšírila aj o Vajnory, Raču, Petržalku, Prievoz, Lamač a Dúbravku. Rozloha mestskej časti je 13 964 197 m2, hustota obyvateľstva je 74 obyvateľov/km2, nadmorská výška obce je 158 m/n.m., prvá písomná zmienka o rovnomennej obci siaha do roku 1327.

Žilina

Žilina je krajské a okresné mesto na severozápade Slovenska na sútoku riek Váh, Kysuca a Rajčanka. Žilina je štvrté najväčšie mesto na Slovensku. Je administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom severozápadného Slovenska. Žilinská kotlina sa nachádza medzi horskými chrbátmi pohorí Malá Fatra, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Javorníky a Kysucká vrchovina.

Sebedražie

Nachádza sa v centre hornej Nitry, na severozápadnom úpätí pohoria Vtáčnik. Sebedražský chotár je súčasťou Prievidzkej kotliny, ktorá zaberá severnú a strednú časť hornonitrianskeho údolia. Chotárne hranice smerom od severu na východ prechádzajú popri chotári Prievidze, na juhovýchode hraničia s obcou Cigeľ, na južnej strane s Lehotou pod Vtáčnikom a napokon na západnej strane s chotárom obce Koš. Obcou preteká potok Ciglianka. Dominantou obce je rímskokatolícky kostol sv. Barbory z roku 1642.

Poruba

Obec Poruba leží v Hornonitrianskej kotline, severozápadne od Prievidze v nadmorskej výške 414 m. Celý chotár má dĺžku 2 km, nachádza sa vo výške od 360 metrov do 435 metrov nad morom. Katastrálna výmera obce je 15,07 štvorcových kilometrov. Od západu ju obklopuje Strážovská vrchovina s Malou Magurou dosahujúcou výšku 1146 m, zo severu sú južné svahy Malej Fatry s Kľakom (1353 m) a smerom na východ sa tiahne pohorie Žiar so zrúcaninami Vyšehradu (829 m).Smerom juhovýchodným sa tiahne pohorie Vtáčnik (1346 m).

Z Malej Magury je pekný výhľad na nitriansku a rudniansku dolinu, dobre vidieť aj lazy vo Valaskej Belej. Tu sa nachádzala aj podzemná jama „Baba“, ktorá ale pri ťažbe dreva v 1. polovici nášho storočia zanikla. Bola to viditeľná stopa baníctva v dedine. Povesti hovoria o jej niekdajšom podzemnom spojení s bojnickým zámkom.

Prešovský samosprávny kraj

Kraj sa rozprestiera v smere západ – východ. Dĺžkou 250 km približne trikrát prekonáva svoju šírku. Vypĺňa celú severovýchodnú časť Slovenska. Prešovský kraj má spoločné hranice s dvoma samostatnými štátmi, Poľskom (360 km), Ukrajinou (38 km) a s troma slovenskými krajmi, Košickým, Banskobystrickým a Žilinským samosprávnym krajom. V Prešovskom kraji leží najvýchodnejšia obec Slovenskej republiky – Nová Sedlica pri Humennom (22o34´ východnej geografickej dĺžky).

VÚC Trenčianský kraj

Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra a z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina.

VÚC Nitriansky kraj

Nitriansky kraj a jeho metropola – starobylé mesto Nitra – zohrali v dejinách formovania slovenského národa, jeho kultúry, vzdelanosti, významnú úlohu.
Reliéf kraja je prevažne rovinatý a nižinný, prerušovaný pahorkatinami. Patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám Slovenskej republiky. Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč, severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a z časti Pohronským Inovcom. Najväčšiu časť ma juhovýchode a juhu zaberá kvalitná poľnohospodárska pôda Podunajskej nížiny s časťou Žitného ostrova – najväčší riečny ostrov Európy vytvorený medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom s bohatými zásobami podzemných vôd).

Vtáčkovce

Nachádzajú sa v severovýchodnej časti okresu Košice-okolie na východ od Košickej kotliny v Toryskej pahorkatine, vo vzdialenosti 25km severovýchodným smerom od Košíc. Z celkovej výmery katastrálneho územia na poľnohospodársku pôdu pripadá 62%.

Prvú písomnú zmienku o obci Vtáčkovce poznáme z roku 1427. Spomína sa v portálnom súpise s tým, že tu bolo 10 port, ktoré patrili Jánovi Kecerovi. V tom čase sa nespočítavali ľudia, ale porty. Porta bola brána, ktorá viedla z ulice do hospodárskeho dvora a musela byť taká veľká, aby ňou prešiel voz.

Trnava

Mesto Trnava leží na kraji Západoslovenskej nížiny vo vzdialenosti asi 50 km od Bratislavy, hlavného mesta SR. Mestom prechádza diaľnica a hlavný železničný koridor spájajúci západ a východ SR. Vzdialenosť k významnému európskemu mestu Viedeň je 95 km. Mesto Trnava zohráva dôležitú úlohu sekundárneho jadra tzv. stredoeurópskeho regiónu (stredoeurópsky región je súčasťou európskeho produkčného trojuholníka Paríž – Berlín – Viedeň, ktorý tvorí základňu európskeho hospodárstva).

Štefanov

Obec Štefanov leží na styku Chvojnickej pahorkatiny s Borskou nížinou. Podľa klimaticko- geografického členenia patrí do teplej klimatickej oblasti. Povrch obce je pahorkatinový, len v južnej časti, na nive rieky Myjava je rovný, s kolísavou nadmorskou výškou v katastri 170– 300 m.n.m. Stred obce je vo výške 205 m.n.m. Obcou preteká Štefanovský potok. Územie katastra je zväčša poľnohospodársky využívané, z malej časti zalesnené agátovým lesom. Rozloha katastrálneho územia je celistvá od severu na juh v dĺžke 6,6 km a od západu na východ 4,5 km. Hustota osídlenia je približne 73 obyvateľov na km2. Do katastrálenho územia obce patria aj od obce vzdialené menšie usadlosti nazývané – U Božkov, U Hrichu, U Horných. Dominantou obce je neogotický kostol sv. Kataríny z roku 1937.