Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
15. 12. 2025, meniny má: Ivica
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra a z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina.

Kraj sa rozprestiera v smere západ – východ. Dĺžkou 250 km približne trikrát prekonáva svoju šírku. Vypĺňa celú severovýchodnú časť Slovenska. Prešovský kraj má spoločné hranice s dvoma samostatnými štátmi, Poľskom (360 km), Ukrajinou (38 km) a s troma slovenskými krajmi, Košickým, Banskobystrickým a Žilinským samosprávnym krajom. V Prešovskom kraji leží najvýchodnejšia obec Slovenskej republiky – Nová Sedlica pri Humennom (22o34´ východnej geografickej dĺžky).

Obec Vidiná sa nachádza na juhu stredného Slovenska na 19 22´ východnej dĺžky a 48 39´ severnej šírky, 3,5 km na sever od okresného mesta Lučenec.
Dňa 29. 07. 1991 bol vykonaný zápis chránených území v katastri obce Vidiná. Do kategórie B boli zapísané: Vidinské platany v areáli parku kaštieľa a Vidinské katalpy v areáli parku kaštieľa. Do kategórie C bolo zapísané Údolie potoka Točnica.

Nachádza sa na južných svahoch podhoria Vihorlatské vrchy v nadmorskej výške 220 až 230 m n. m. v údolí riečky Okna vyvierajúcej v malebnom jazere Morské oko, asi 10 km na sever od okresného mesta. Pri pohľade južným smerom sa pred nami otvára panoráma najsevernejšej časti Potiskej nížiny – Východoslovenskej nížiny.

Poloha Obec Rejdová je národopisnou lokalitou celoslovenského významu. Obec sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na terasovej plošine pri hornom toku rieky Slanej ako prvá obec od jej prameňa. V skutočnosti leží na pravom brehu potoka Mlynnej, ktorý sa asi 400 m pod obcou vlieva do rieky Slaná. Rozostavaná je na úpätí vrchu Stolica, nadmorská výška obce je 582 m. Dedinou preteká malý potôčik bez mena, ktorý ju rozdeľuje na dve časti.

Žilina je krajské a okresné mesto na severozápade Slovenska na sútoku riek Váh, Kysuca a Rajčanka. Žilina je štvrté najväčšie mesto na Slovensku. Je administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom severozápadného Slovenska. Žilinská kotlina sa nachádza medzi horskými chrbátmi pohorí Malá Fatra, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Javorníky a Kysucká vrchovina.

Obec Jovsa sa nachádza v okrese Michalovce, v Košickom kraji, 18 km od Michaloviec. Je súčasťou Východoslovenskej nížiny a leží v exponovanom území Zemplínskej šíravy a pohoria Vihorlat. Leží v nadmorskej výške okolo 140 m. Obec obklopujú rozsiahle lesy, ktoré až do 20. storočia vlastnili Sztárayovci. Predpokladá sa, že dedinu Jovsa založil šoltýs s usadlíkmi okolo roku 1400. Prvý doklad o dedine je z roku 1418 pod názvom Józa. V polovici 18 storočia bola Jovsa gréckokatolíckou farnosťou. Kostol Panny Márie pochádza z roku 1837 a bol postavený v neskoro klasicistickom štýle. Kazateľnica je z čias výstavby kostola a na parapete nesie vyobrazenie Krista, ktorý káže. . V minulosti bola Jovsa známa ako kúpeľné sídlo s viacerými minerálnymi prameňmi. Kúpele navštevovali len bohatí ľudia až z Prešporku. Počas 2 svetovej vojny boli vypálené.

Dnešná obec Boleráz vznikla v roku 1960 spojením dvoch samostatných politických obcí Bolerázu a Klčovian. Jej chotár s rozlohou 2546 hektárov Od zlúčenia tvorí kataster Bolerázu (1818 ha) a Klčovian (728 ha). Rozprestiera sa na Trnavskej pahorkatine, 14 km severozápadne od okresného mesta Trnavy. Na severe susedí so Smolenicami a Bíňovcami, na východe s Dolnou Krupou a Bohdanovcami nad Trnavou, na juhu so Šelpicami a Suchou nad Parnou a na západe s katastrálnym územím Košolnej, Dolných a Horných Orešian. Zemepisnú polohu geometrického stredu obce určujú súradnice: 48°28' severnej zemepisnej šírky a 17°30' východnej zemepisnej dĺžky od Greenwicha.

Obec Podhorany sa nachádzajú asi 15 km na sever až severo-severo-východ od Nitry. Podhorany ležia v Nitrianskej pahorkatine v Zoborskej skupine Tríbeča, pod severnými svahmi Zobora.

Martin (do roku 1950: Turčiansky Svätý Martin, maď. Turócszentmárton, nem. Turz-Sankt Martin, lat. Sanctus Martinus / Martinopolis) je mesto na severe Slovenska. Nachádza sa asi 25 kilometrov juhovýchodne od Žiliny a 170 kilometrov severovýchodne od Bratislavy, v Žilinskom kraji. Leží v Turčianskej kotline na rieke Turiec, pod výbežkami Malej Fatry. Je to historické centrum Turca a okresné mesto.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne