ÚzemnéPlány.sk

Orechová

Orechová leží v severovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, na jej prechode do odlesnenej pahorkatiny rozčlenenej Orechovským potokom. Stred obce leží v nadmorskej výške 135 m nad morom. Pri Orechovej sa našli črepy slovanskej keramiky pochádzajúcej z 9. a 10. storočia. Keramiku však nemožno vzťahovať k obyvateľom Orechovej, lebo tá vtedy ešte nejestvovala. Obec sa spomína prvýkrát v písomných zmienkach z roku 1299 pod menom Oryhwan. Názov obce sa sa v minulosti viackrát menil , v roku 1439 – Orehwa, v roku 1444 – Orohova, v rokoch 1907 – 1913 – Dióska. Od roku 1945 nesie obec svoj súčasný názov Orechová.

Poruba pod Vihorlatom

Obec Poruba pod Vihorlatom bola založená na zákupnom práve v roku 1410. Leží na južných pahorkatinách Vihorlatského pohoria. Nadmorská výška stredu obce je 193 m.
Obec nie je známa iným pomenovaním, ale obyvateľov Poruby občania okolitých obcí nazývajú „RAKY“ (od názvu obojživelníka). Nie je možné už teraz s istotou sa dopátrať príčiny tohto pomenovania. V roku 1427 mala obec 18 port, v roku 1828 už 88 domov a 522 obyvateľov. Dnes má obec 176 budov a 603 obyvateľov. Prvými obyvateľmi obce boli nemeckí kolonisti. Tí sa po čase odsťahovali bližšie k miestu nálezu železnej rudy a založili novú obec Remetské Hámre. Tu manufaktúrne vyrábali železiarenské výrobky až do roku 1922, kedy dielne vyhoreli a už neboli obnovené.
Bola postavená úzkokoľajová železnička, nielen na zvoz rudy, ale slúžila aj na odvoz dreva do drevoskladu v Michalovciach.

Topoľčany

Mesto Topoľčany patrí k najstarším a najvýznamnejším mestám na Slovensku. Vzniklo na križovatke obchodných ciest v centrálnej časti Ponitria. Ako dokazujú archeologické nálezy, toto územie bolo osídlené už od praveku. Najstaršie nálezy pochádzajú zo staršej doby kamennej, trvalejší ráz osídlenia je doložený nálezmi z mladšej doby bronzovej.
Topoľčany sa nachádzajú na západe Slovenska. Rozprestierajú sa v strednej časti nitrianskej kotliny na pravom brehu rieky Nitra. K mestu patria jeho mestské časti – Malé Bedzany a Veľké Bedzany.

Tornaľa

Mesto Tornaľa má bohatú a pestrú históriu. Približujú ju viaceré písomné pramene a je zachytená aj v mnografii PhDr. Imre Gaála, ktorá vyšla pod názvom „Sto rokov z histórie Tornale“. Z uvedených dôvodov vám preto ponúkame len stručné výňatky z dejín nášho mesta.

Košťany nad Turcom

obec ležiaca na strednom Slovensku susediaca s osemdesiat tisícovým mestom Martin, je domovom pre 1080 obyvateľov malebného regiónu Turiec. Prvé listinné dôkazy zmieňujúce sa o „villa Coschan“ – vtedajších Košťanoch sú z roku 1323. V roku 2003 sme si preto pripomenuli 680 rokov od prvej písomnej zmienky o obci Košťany nad Turcom. História obce sa viaže s rôznymi vlastníkmi panstiev, do ktorých obec patrila.

Hlavnou činnosťou obyvateľov Koštian nad Turcom v 18. a 19. storočí bolo poľnohospodárstvo. Až po zrušení poddanstva v roku 1848 sa v obci začali rozvíjať remeslá a obchod, a to počas nasledujúceho obdobia, ktoré bolo pomalým a ťažkým prechodom od viazanosti na pôdu – feudalizmom ku kapitalistickej forme vlastníctva. Ďalšou významnou skutočnosťou, ktorá podnietila rozvoj remesiel nie len v Košťanoch nad Turcom, ale aj v celom kraji bolo zrušenie cechov v roku 1872. V obci sa usadili majstri ako mlynár, čižmár, stolár, kováč, čižmár, kožušník, kolár, murár, obchodník, obuvník, krčmár…

Svidník

Mesto Svidník s takmer 12 000 obyvateľmi je prirodzeným administratívnym, hospodárskym, kultúrnym, rekreačným a športovým centrom regiónu. Cez Svidník vedie aj významná medzinárodná cesta, smerujúca cez Vyšný Komárnik – Barwinek najväčší priechod zo Slovenskej republiky do Poľskej republiky. Na okraji Svidníka je vybudované letisko. V meste sa nachádza Vojenské historické múzeum a SNM – Múzeum ukrajinskej kultúry so svojimi expozíciami. Turisticky atraktívne v letnom období sú najmä celoštátne Slávnosti kultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska, ktoré sa konajú v miestnom amfiteátri už od roku 1956. Dominantou centra Svidníka je Socha armádneho generála Ludvíka Svobodu, jediná v strednej Európe.

Vechec

Vechec leží na náplavovom kuželi v strednej časti údolia Lomnice, na styku severozápadného výbežku Východoslovenskej nížiny s úpätím Slánskych vrchov, v nadmorskej výške asi 184 m.

Východná a severná časť obce je odlesnená pahorkatina a využíva sa pre poľnohospodárske účely. Z hľadiska pôdneho tejto časti katastra prevládajú ilimerizované pôdy oglejené až glejené na sprašových a iných hlinách.

Severná časť obce siaha so Slánskych vrchov a je zalesnená. Najviac sú zastúpené porasty duba a buka. Najvýznamnejšie vrchy, ktoré sa nachádzajú v blízkosti obce sú: Kamenná, Cham, Džiar a Čachov. Obcou preteká potom Lomnica smerom zo západu na východ.
Vyššie položené Slánske vrchy patria do chladnej oblasti, pričom samotná obec patrí do miernej klímy. V tejto oblasti sú tie isté klimatické pomery, ktoré ovplyvňujú celé východné Slovensko.

Družstevná pri Hornáde

Obec Družstevná pri Hornáde sa nachádza 10 km severozápadne od Košíc v údolí rieky Hornád. Malá Vieska a Tepličany (donedávna aj Kostoľany nad Hornádom) tvoria spoločne obec Družstevná pri Hornáde. Dominantou obce, časti Malá Vieska, je rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z roku 1433. Obec je splynofikovaná a napojená na verejný vodovod.

Jovsa

Obec Jovsa sa nachádza v okrese Michalovce, v Košickom kraji, 18 km od Michaloviec. Je súčasťou Východoslovenskej nížiny a leží v exponovanom území Zemplínskej šíravy a pohoria Vihorlat. Leží v nadmorskej výške okolo 140 m. Obec obklopujú rozsiahle lesy, ktoré až do 20. storočia vlastnili Sztárayovci. Predpokladá sa, že dedinu Jovsa založil šoltýs s usadlíkmi okolo roku 1400. Prvý doklad o dedine je z roku 1418 pod názvom Józa. V polovici 18 storočia bola Jovsa gréckokatolíckou farnosťou. Kostol Panny Márie pochádza z roku 1837 a bol postavený v neskoro klasicistickom štýle. Kazateľnica je z čias výstavby kostola a na parapete nesie vyobrazenie Krista, ktorý káže. . V minulosti bola Jovsa známa ako kúpeľné sídlo s viacerými minerálnymi prameňmi. Kúpele navštevovali len bohatí ľudia až z Prešporku. Počas 2 svetovej vojny boli vypálené.

Borčice

Poloha obce – Obec leží uprostred Ilavského podolia na terase Váhu v nadmorskej výške 228 m v strede obce a 486 m v chotári. Vytvára samostatný celok medzi Trenčianskou a Žilinskou oblasťou. Je to skupinová cestná dedina, pôvodne sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Bola súčasťou trenčianskeho hradného panstva, neskoršie vo vlastníctve viacerých zemianskych rodín. Obyvateľstvo bolo zväčša poľnohospodárske neskôr s rozvojom priemyslu aj kovoroľnícke. Jej prvá písomná zmienka je spojená s benediktínskym opátstvom na Skalke a v archívnych prameňoch sa uvádza z roku 1224.