Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
05. 06. 2025, meniny má: Laura
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Prvá písomná zmienka o Hontianskej Vrbici je z roku 1272. Leží na úpätí Ipeľskej pahorkatiny v širokej doline dolného Hrona. Katastrom preteká rieka Sikenica. Žije tu 574 obyvateľov, z toho je 60% slovenskej a 40% maďarskej národnosti. V obci je zastúpené náboženské vyznanie rímskokatolíckej cirkvi, evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania a reformovanej cirkvi. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, pre ktoré sú tu dodnes dobré podmienky. O silnom kultúrnom zázemí obce svedčí fakt, že sa tu narodili viacerí umelci a spisovatelia, ako napríklad Ján Pleidel a Július Duba. Významnou sakrálnou pamätihodnosťou je rímskokatolícky kostol Panny Márie. Tabernáculum a kamenný kríž sú pozostatkami pôvodného kostola z roku 1423. Okrem neho v obci stojí aj reformovaný kostol. V centre obce umiestnili obyvatelia pamätník obetiam svetových vojen. Zaujímavosťou Hontiankej Vrbice je takzvaná tisícročná záhrada. Názov je odvodený od starých líp. V obci je zriadená materská aj základná škola a k dispozícii je viacero obchodov.
Leží na rozhraní juhozápadnej časti Slovenského krasu a Rimavskej
kotliny, na nive a terase rieky Slaná, na polceste medzi mestami Rožňava a
Tornaľa. Ako pokračovateľka stredovekých zemianskych usadlostí Malach a
Özörény, oba doložené v r. 1243, patrí medzi najstaršie usadlosti
v Gemeri. Názov Horka začína používať od r. 1413 a názov Gemerská
Hôrka od r. 1927. Nachádza sa tu reformovaný kostol z roku 1786 a
niekoľko starších vidieckych domov. Dnes vyspelá priemyselná obec, ktorej
meno po celom svete preslávili závody ako sú Gemerská Celulózka a Papiereň
(1883–1992) a SCA Hygiene Products.
V obci je rozvedený plyn a v súčasnosti prebieha výstavba kanalizácie.
Pôsobia tu dve základné školy a jedna materská škola. Do jej vybavenosti
patrí aj moderný kultúrny dom, kúpalisko, posilovňa, sauna, športové
ihrisko, rôzne obchody, tri väčšie pohostinstvá a tri zariadenia na
ubytovanie hostí.
V blízkosti sa nachádza Hrad Krásna Hôrka, Kaštieľ Betliar, jaskyne
Slovenského krasu: Domica, Gombasek a Ochtinská aragonitová jaskyňa, ako aj
historické centrá Gemera ako sú Rožňava, Štítnik, Plešivec a Tornaľa.
Vzácne kultúrno-historické pamiatky Spiša a Gemera objavíte prechádzkou po
Gotickej ceste.
Táto malebná dedinka, leží v prameni riečky Trstianky vo východnej časti Košickej kotliny v regióne Šariš. Je tu pahorkatinnatý povrch a hnedé lesné pôdy. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1413 (Bynyatha). Názov obce je odvodený od slovanského osobného mena Buňata. V 16. storočí bola obec majetkom kecerovcov a dedičov košického mešťana Juraja Gabriela. V roku 1427 mali Bunetice 14 usadlostí, v roku 1828 20 domov. Za prvej Československej republiky sa obyvateľstvo živilo poľnohospodárstvom, pálením dreveného uhlia, výrobou podvalov. V novembri 1944 počas 2 sv. vojny boli v obci nemeckými fašistami zajatí a zavraždení siedmi talianski vojaci. Tento strašný akt dodnes pripomína pomník v lese nad obcou, kde toho času boli pochované telá padlých. V roku 1996 bol zriadený rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela, ktorý dňa 29.9. slávnostne posvätil pomocný biskup Bernard Bober. Je to filiálka rímskokatolíckeho farského úradu Kecerovce. Pri OcÚ je zriadená Obecná knižnica a DHZ Bunetice. V obci pôsobí aj PZ Balaška. Okolie obce je vhodné na oddych a prechádzky krásnou prírodou. Obec je členom Olšavského mikroregiónu.
Oblasť rozprestierajúca sa v strednej časti Hornonitrianskej kotliny pri
úpätí pohoria Malá Magura, na pravom brehu rieky Nitra, má svoje
najstaršie dejiny – geologickú históriu zapísanú kamenným písmom
v horninách a skamenelinách.
Dejiny mesta sú spojené s Bojnickým hradom. Už v prvej písomnej zmienke
o Bojniciach, v listine zoborského opátstva z roku 1113, sa spomína
bojnické podhradie „de suburbanis Baimoz…“, čím sa hrad stal
najstaršou historicky doloženou stavebnou pamiatkou Bojníc. Opevnené
hradisko stálo v roku 1113 a o kamennom hrade sú údaje z roku 1302. Bol
aj strediskom náboženského života, pretože cirkevná správa sa ustálila
na kráľovských hradoch a vytvorili sa hradské fary. V Zoborskej listine
z r. 1113 je už zmienka o fare, kostol sa však spomína až v roku
1244. V listine sa uvádzajú aj liečivé pramene.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne