ÚzemnéPlány.sk

Brezno

Mesto Brezno leží v strede Slovenska, v Banskobystrickom kraji v hornej časti regiónu Horehronie. Okres, ktorého je centrom, sa rozprestiera na rozlohe 1265 km², na východe začína pri obci Telgárt pod sedlom Besník a končí západnými hranicami okresu za obcami Nemecká a Ráztoka. Jeho najväčšiu časť tvorí Horehronské podolie, zo severu lemované mohutnou hradbou Nízkych Tatier a z juhu rozložitými chrbtami Slovenského Rudohoria. Katastrálne územie samotného mesta Brezna má rozlohu 12 946 ha a nachádza sa v nadmorskej výške od 486 po 2043 m n. m., stred mesta je v nadmorskej výške 489 m n. m. Horehronské podolie je korytovitá kotlina patriaca k vysoko položeným kotlinám Slovenska; siaha od 390 do 1 000 m n.m., dno podolia dosahuje najväčšiu nadmorskú výšku zo všetkých kotlín Slovenska v sedle Besník pri Telgárte – 1 000 metrov. Najvyššie položeným miestom územia je vrchol Ďumbiera vo výške 2 043 m n.m. Najnižší bod je na hladine rieky Hron, ktorá preteká celým podolím od prameňa pod Kráľovou hoľou po nádhernom meandrovom úseku v smere východ – západ. Výškový rozdiel najvyššieho a najnižšieho bodu spôsobuje veľkú diferencovanosť reliéfu a z toho vyplývajúce rozdiely v klimatických a biogeografických charakteristikách.

Bardejov

Bezpečnost obchodu, remesiel a nezávislosť mesta zaručovalo mestské opevnenie nedobytnými bránami, mohutnými baštami a vodnými priekopami. O niekoľko rokov, konkrétne v roku 1365 dostal Bardejov hrdelné právo. Nábeh na kráľovské mesto mal Bardejov od roku 1352. Toto privilégium však dostal až v roku 1376 keď ho kráľ Ľudovít I. povýšil na slobodné kraľovské mesto. Mesto bolo zapísané do zoznamu UNESCO.

Banská Štiavnica

Historické banské mesto, zapísané do zoznamu UNESCO. Banská Štiavnica je považovaná za najstaršie banské mesto na Slovensku. Historiografia pripúšťa intenzívnu banskú činnosť na území Banskej Štiavnice v poslednej štvrtine 12. storočia. Nálezy zlata a striebra tvorili základ menovej politike uhorského kráľovstva. Preto územiam nálezísk panovníci udeľovali výsady a ľudí investujúcich do baníctva zvýhodňovali. Územie formovania Banskej Štiavnice patrilo kráľovi.
V okolí Banskej Štiavnice sa povrchovo dorábalo zlato a striebro už za čias Keltov, ktorí obchodovali s drahými kovmi a vedeli ich spracovať. Nález striebornej mince audoleontského typu, zakreslenej v mestskej knihe v 18. storočí z obdobia 2.-3.storočia pred Kristom dokazuje prítomnosť keltského osídlenia na území Starého mesta na vrchu Glanzenberg. Kelti poznali technológiu úpravy povrchovej rudy, striebra a zlata, ktoré získavali baníckym spôsobom. Razili z nich mince a zhotovovali šperky.

Tvrdošín

Tvrdošín pre svoju výhodnú polohu na sútoku dvoch riek mal predpoklady na zriadenie colnej stanice už na začiatku druhého tisícročia n. l. Podľa historika A. Kavuljaka bola zriadená za vlády Ondreja II. (1205 – 1235), ktorý organizoval správu v pohraničí Uhorska. Znalec dejín Tvrdošína Š. Šmálik predpokladal vznik colnej stanice už za kráľa Štefana (1000 – 1038). Najstaršia cesta, spájajúca Balkán s Pobaltím viedla cez Tvrdošín. Zmienky o Tvrdošíne sa nachádzajú v Zoborskej listine z r. 1111, v listine Belu III. z roku 1183.

Košice - Vyšné Opátske - Mestská časť

Pôvodná historická obec Vyšné Opátske vznikla vyčlenením časti územia vo vlastníctve opátstva z katastra obce Krásna nad Hornádom. Prvá písomná zmienka pochádza z r. 1344. Počas svojej histórie prešla viacerými zmenami názvu, v r 1424 Apáthi, v r. 1731 Felsó Apáthi, neskôr Szilvásapati (Slivné Opátske). Z obdobia posledne uvedeného názvu (1775) pochádza aj erb mestskej časti, ktorý znázorňuje polo divokú guľatoplodú slivku.

Nitra

mestské centrum

Vysoké Tatry - Tatranské Matliare

Vysoké Tatry - Tatranská Lomnica

Najväčšia tatranská osada plní niekoľko funkcií. Je turistickým centrom v pravom slova zmysle, ponúka lyžiarske terény v intraviláne a na Skalnatom plese škálu horských dopravných zariadení. Ubytovacie možnosti sú od kempingov až po luxusné hotely. Je tu sídlo vedenia Tatranského národného parku a Múzeum Tatranského národného parku. Fungujú tu kasína, fitnesscentrá, bazény, kultúrne a zábavné zariadenia.

Vysoké Tatry - Dolný Smokovec

Najväčšie tatranské stredisko liečby ochorení dýchacích ciest a pľúc u detí. Keďže je toto prioritnou funkciou osady, až neskôr sa v časti Pod lesom začala výstavba bytových domov, takže je tu zázemie pre bývanie ľudí pracujúcich v tatranských zariadeniach. To dalo osade charakter turistického východiska do lyžiarskych stredísk a dolín centrálnej časti Vysokých Tatier.

Ako jediný zo Smokovcov neleží pri Ceste slobody a stavebne sa ešte nespojil so vzniknutou aglomeráciou. Názov osady napovedá, že leží nižšie ako susedné tatranské osady. Je situovaný bokom od cesty medzi Popradom a Starým Smokovcom, nachádza sa asi o dva kilometre od jej napojenia na Cestu slobody.

Vysoké Tatry - Horný Smokovec

Najstaršia tatranská turisticko-rekreačná osada na úbočí Slavkovského štítu, dôležité východisko do centrálnej časti Vysokých Tatier. Osada sa rozvíjala v druhej štvrtine nášho storočia ako rad penziónov a malých zotavovní. Táto funkcia sa do dnešného dňa nezmenila, iba pribudli detská liečba a čiastočne obchodná sieť. Osada je východiskovou pre turistiku, slúži ako ubytovacie zázemie.
Je najmladší zo štvorice Smokovcov. V druhej polovici 19.storočia na jeho území stála len drevená rozhľadňa, ku ktorej viedol chodník s obľubou využívaný kúpeľnými hosťami. Možno kvôli krásnemu výhľadu z rozhľadne sa toto miesto nazývalo Pekná Vyhliadka.