ÚzemnéPlány.sk

Sečovce

Mesto Sečovce leží na hlavnom dopravnom ťahu prechádzajúcom cez Dargovský priesmyk, približne 36 km východne od Košice. Mesto sa rozkladá na prechode Východoslovenskej pahorkatiny a Východoslovenskej nížiny, v blízkosti Slanských vrchov.

Mestom preteká potok Trnávka, na ktorý sa v juhozápadnej časti mesta napája menší potok Trnava. Taktiež sa na jej severnom toku, na hranici katastrálneho územia s obcou Trnávka nachádza vodná nádrž Sečovce. Medzi prítoky Trnávky patrí aj Weissov kanál a Albinovský kanál.

Medzi najvýznamnejšie pamiatky mesta patrí rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie postavený v roku 1494 v gotickom slohu. Medzi významnejšie sakrálne pamiatky patrí aj gotický náhrobok a kaplnka z 18. storočia na miestnom cintoríne a kamenný kríž z roku 1888 v mestskej časti Albinov.

Senica

Mesto Senica leží na západnom Slovensku na okraji výbežku Záhorskej nížiny a na úpätí Bielych Karpát. Mesto je sídlom okresu, ktorý je súčasťou Trnavského samosprávneho kraja. Z hľadiska regionálnej samosprávy patrí rovnako do Trnavského vyššieho územnosprávneho celku (VÚC).

Senica sa nachádza 77 km severozápadne od hlavného mesta Bratislavy, v blízkosti hraníc s Českou republikou (30 km) a Rakúskom. Podľa počtu obyvateľov patrí medzi stredne veľké slovenské mestá. Mesto je jedným z moderných, obchodno-priemyselných a kultúrnych centier regiónu Záhorie. Stredom mesta preteká rieka Teplica.

Šahy

V malebnom údolí, ktoré zo severu lemuje Krupinská vrchovina, z juhu pohorie Börzsöny, na oboch stranách rieky Ipeľ leží mesto. Na tomto mieste je údolie najužšie: vzdialenosť medzi dvoma pohoriami je necelé 3 kilometre. V strede tohoto údolia tečie Ipeľ. Na brehoch rastúci bohatý porast a blízkosť lesov poskytli ideálne podmienky na usadenie pravekého človeka. Archeologické výskumy dosvedčujú, že už v mladšej dobe kamennej (mladopaleotickej) tu žil človek, a to od potoka Krupinica po Parassu – dnešný priestor colnice slovensko-maďarských hraníc.
Prvá písomná zmienka o jestvovaní osady Saag je z r.1237 v listine Bela IV., napísanej vo Zvolene.

Šaľa

Mesto Šaľa leží na pravom a ľavom brehu dolného toku Váhu v nadmorskej výške 118,8 m. Šaľa sa rozkladá na úrodnej nížine. Na ľavom brehu rieky Váh, na nízkom poriečnom vale leží mestská časť Veča, ktorá sa so Šaľou zlúčila 1. januára 1960. K mestu Šaľa patrí aj osada Hetméň a Kilič.

Mesto leží v geotermálnej oblasti a z toho dôvodu sú geotermálne vrty v Šali, ale aj v Diakovciach a vo Vlčanoch využívané, resp. ich využitie sa pripravuje. Pôdno-klimatické podmienky, vysoká kvalita pôdy a značný rozsah vybudovaných závlah vytvárajú vhodné podmienky na vysokú produktivitu poľnohospodárskej výroby.

Ružomberok

Ružomberok (nem. Rosenberg, maď. Rózsahegy) je okresné mesto ležiace v Žilinskom kraji, rozlohou je piate najväčšie mesto Slovenska. V minulosti bolo súčasťou Liptovskej stolice. Prvá písomná zmienka z roku 1233 uvádza mesto ako terra Reuche.Mesto leží v západnej časti Liptovskej kotliny na sútoku Váhu a Revúcej. Mesto obklopujú pohoria Veľká Fatra, Nízke Tatry a Chočské vrchy.

Rimavská Sobota

Mesto a okres ležia v Slovenskom Rudohorí, v údolí rieky Rimavy, obklopené CHKO Cerovou Vrchovinou a NP Muránska Planina. Rimavská Sobota je okresným mestom.

Púchov

Mesto Púchov leží v doline stredného toku Váhu a severnej časti Ilavskej kotliny na rozhraní Bielych karpát, Javorníkov a Strážovských vrchov. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je patrí do Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Trenčín. Osou riečnej siete je rieka Váh, ktorá je v tomto úseku regulovaná priehradou Nosice a haťou v Dolných Kočkovciach.

Rajec

Rajec je mesto ležiace v Žilinskom kraji. Je jedným z piatich brundtlandských miest v Európe (jediným na Slovensku).

Rajec je najstaršou osadou Rajeckej doliny. Archeologické nálezy z posledných rokov dokazujú, že rajecká kotlina bola osídlená už v predhistorických dobách. Najstaršia písomná pamiatka o Rajci je z 12. storočia. Kráľ Belo III. vydal v roku 1193 listinu, v ktorej sa Rajec prvýkrát spomína pri vytyčovaní hraníc majetku darovaného kráľom ako Raich. Prvá písomná zmienka o Rajci ako meste pochádza z roku 1397. Roku 1604 kráľ Rudolf II. vydal koncesiu na vydržiavanie jarmokov. O niekoľko rokov neskôr kráľ Matej II. oslobodil mešťanov od platenia kráľovského mýta a miestneho poplatku v celej krajine. Jeho listinu potvrdila v roku 1749 kráľovná Mária Terézia. Originál tejto listiny patrí k najvzácnejším exponátom Mestského múzea.

Prievidza

Metropola hornej Nitry – Prievidza – je mestom s bohatou históriou, ktorú začala písať lovecká pospolitosť sídliaca na Mariánskom vŕšku. Pokračovali v nej skupiny remeselníckych majstrov, ktoré vtlačili mestu svojským fortieľom a zručnosťou svojich rúk nezmazateľnú pečať. Kapitoly pulzujúceho života súčasného mesta píše viac ako päťdesiatdva tisíc obyvateľov. Prievidza má výrazné postavenie ako mesto s vysokou koncentráciou významných inštitúcií. K mestu

Prievidzi patrí množstvo zelene a zelených plôch, ktoré jej prinášajú prívlastok jedného z najzelenších miest na Slovensku.

Považská Bystrica

Považská Bystrica je mesto ležiace na severozápadnom Slovensku medzi Trenčínom a Žilinou, naveky zviazané s pravekou chrbticou Slovenska – Váhom. Priaznivá klíma malej kotliny obkolesenej prstencom hôr, úrodná pôda náplavového kužeľa a nivy riečky Domanižanky i výhodná poloha na dôležitej obchodnej ceste vedúcej popri toku Váhu sem prilákali človeka už v dávnych dobách. Stopy najstaršieho osídlenia predstavuje niekoľko úlomkov kanelovanej keramiky bádenskej kultúry z neskorej kamennej doby, starých asi 4500 rokov.