Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
29. 05. 2025, meniny má: Vilma
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Historické banské mesto, zapísané do zoznamu UNESCO. Banská Štiavnica
je považovaná za najstaršie banské mesto na Slovensku. Historiografia
pripúšťa intenzívnu banskú činnosť na území Banskej Štiavnice
v poslednej štvrtine 12. storočia. Nálezy zlata a striebra tvorili základ
menovej politike uhorského kráľovstva. Preto územiam nálezísk panovníci
udeľovali výsady a ľudí investujúcich do baníctva zvýhodňovali. Územie
formovania Banskej Štiavnice patrilo kráľovi.
V okolí Banskej Štiavnice sa povrchovo dorábalo zlato a striebro už za
čias Keltov, ktorí obchodovali s drahými kovmi a vedeli ich spracovať.
Nález striebornej mince audoleontského typu, zakreslenej v mestskej knihe
v 18. storočí z obdobia 2.-3.storočia pred Kristom dokazuje prítomnosť
keltského osídlenia na území Starého mesta na vrchu Glanzenberg. Kelti
poznali technológiu úpravy povrchovej rudy, striebra a zlata, ktoré
získavali baníckym spôsobom. Razili z nich mince a zhotovovali šperky.
Tvrdošín pre svoju výhodnú polohu na sútoku dvoch riek mal predpoklady na zriadenie colnej stanice už na začiatku druhého tisícročia n. l. Podľa historika A. Kavuljaka bola zriadená za vlády Ondreja II. (1205 – 1235), ktorý organizoval správu v pohraničí Uhorska. Znalec dejín Tvrdošína Š. Šmálik predpokladal vznik colnej stanice už za kráľa Štefana (1000 – 1038). Najstaršia cesta, spájajúca Balkán s Pobaltím viedla cez Tvrdošín. Zmienky o Tvrdošíne sa nachádzajú v Zoborskej listine z r. 1111, v listine Belu III. z roku 1183.
Pôvodná historická obec Vyšné Opátske vznikla vyčlenením časti územia vo vlastníctve opátstva z katastra obce Krásna nad Hornádom. Prvá písomná zmienka pochádza z r. 1344. Počas svojej histórie prešla viacerými zmenami názvu, v r 1424 Apáthi, v r. 1731 Felsó Apáthi, neskôr Szilvásapati (Slivné Opátske). Z obdobia posledne uvedeného názvu (1775) pochádza aj erb mestskej časti, ktorý znázorňuje polo divokú guľatoplodú slivku.
Mestské lesy v Bratislave hospodária na ploche 3 100 ha, z ktorých je 2 873 ha lesná pôda. Drevinové zloženie je pestré. Výrazne tu dominujú listnaté stromy.
Územie lesoparku slúži predovšetkým k rekreácii verejnosti a tak je už dlho obľúbeným výletným miestom nielen Bratislavčanov. Je tu mnoho možností ako tráviť voľný čas.
Bratislavský lesopark je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.
Urbanistická štúdia rieši vybudovanie moderného lesoparku pri zachovaní a skvalitnení prírodných zložiek jestvujúceho prostredia. Cieľom riešenia UŠ je optimálne zosúladenie požiadaviek na vytvorenie moderného lesoparku pri zachovaní a skvalitnení prírodných zložiek prostredia a podporení širších nadväzností na okolité prírodné prostredie. Budúci lesopark má výborné predpoklady stať sa ústredným verejným priestorom v MČ Petržalka určený pre každodennú rekreáciu všetkých obyvateľov mesta.
Základná urbanistická koncepcia zóny je vypovedaná hlavnými kritériami posúdenia, ako poloha a umiestnenie stavby na pozemku, dodržanie uličnej a stavebnej čiary, stanovenie šírky, hĺbky a výšky zastavania a napojenie stavby na dopravnú a technickú infraštruktúru, riešenie ozelenenia územia, ako i zhodnotenie architektonického riešenia stavieb z hľadiska zachovania charakteru jestvujúcej zástavby v rámci mestských priestorov námestí a ulíc a ich dopad na siluetu mesta.
V aktualizácii územnoplánovacej dokumentácie sú oproti pôvodnému platnému územnému plánu presnejšie a detailnejšie zaregulované rozvojové územia, potenciálne stavebné preluky, plochy možnej dostavby i nadstavby, ktoré sú v textovej časti spracované formou regulačných listov s ich priemetom do grafickej časti.
Najväčšia tatranská osada plní niekoľko funkcií. Je turistickým centrom v pravom slova zmysle, ponúka lyžiarske terény v intraviláne a na Skalnatom plese škálu horských dopravných zariadení. Ubytovacie možnosti sú od kempingov až po luxusné hotely. Je tu sídlo vedenia Tatranského národného parku a Múzeum Tatranského národného parku. Fungujú tu kasína, fitnesscentrá, bazény, kultúrne a zábavné zariadenia.
Najväčšie tatranské stredisko liečby ochorení dýchacích ciest a pľúc u detí. Keďže je toto prioritnou funkciou osady, až neskôr sa v časti Pod lesom začala výstavba bytových domov, takže je tu zázemie pre bývanie ľudí pracujúcich v tatranských zariadeniach. To dalo osade charakter turistického východiska do lyžiarskych stredísk a dolín centrálnej časti Vysokých Tatier.
Ako jediný zo Smokovcov neleží pri Ceste slobody a stavebne sa ešte nespojil so vzniknutou aglomeráciou. Názov osady napovedá, že leží nižšie ako susedné tatranské osady. Je situovaný bokom od cesty medzi Popradom a Starým Smokovcom, nachádza sa asi o dva kilometre od jej napojenia na Cestu slobody.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne