Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
628 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
12. 06. 2026, meniny má: Zlatko
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Mesto Prešov je tretím najväčším mestom Slovenska a významným hospodárskym, správnym centrom východného Slovenska . Už v minulosti, historicky od udelenia mestských práv, sa v ňom sústreďovali riadiace činnosti, ktoré mali dosah spočiatku len na okolité mestá a obce, neskôr na celý región. Vyplýva to z jeho geografickej polohy, keďže je postavené na križovatke bývalých významných obchodných ciest.

Mesto Moldava nad Bodvou leží juhozápadne od Košíc na medzinárodnej ceste E 571 smerom na Rožňavu, vzdialenosť od Košíc je cca 28 kilometrov. V týchto miestach sa končí Košická kotlina a začína sa rozmanitý terén Slovenského krasu. V okolí sa nachádza na západe Drienovec a Turňa nad Bodvou s ruinami stredovekého hradu, na severe Jasov s presláveným kláštorom premonštrátov a druhé najväčšie mesto okresu Košice-okolie – Medzev, kúpele Štós i 1246 metrov vysoká Kojšovská hoľa. Nadmorská výška chotára sa pohybuje v rozmedzí od 203 do 284 metrov n. m. Cez mesto prechádza 21. poludník.

Mesto Hurbanovo sa nachádza na juhu západného Slovenska v Podunajskej
nížine, pri sútoku riek Žitavy a Nitry. Najstaršia zmienka pod názvom
possesio „Gyalla“ pochádza už z roku 1357. V meste je známa
hvezdáreň.
Archeologické nálezy potvrdzujú, že sa na tomto území vystriedali viaceré
praveké kultúry, z obdobia sťahovania národov tu žili kmene kvádov,
dákov, markomanov, gótov, avarov a hunov.

Na severnom okraji dnešnej Barce, na vysokej terase ohraničenej zo severovýchodu Myslavským potokom, bolo staré predhistorické sídlisko a ostroh v Barci prevyšoval o dvanásť metrov hornádsku dolinu. Už samotná poloha tohto miesta predurčovala Barcu od najstarších čias na osídlenie a jedna kultúra tu striedala druhú, počnúc paleolitom až po slovanské osídlenie. Keď sa Slovania usadili v Košickej kotline, usadili sa aj v Barci, ako o tom svedčí nález pohrebiska typu keszthelyského z avarsko-slovanskej doby, teda pohrebiska zo staršej hradištnej doby, ktoré archeológovia datujú do 7. a 8. storočia.

Mesto Brezová pod Bradlom sa nachádza na úpätí Malých Karpát, v Myjavskom okrese, 80 km od hlavného mesta Bratislavy. Ponad mesto sa týči vrch Bradlo, na ktorého vrchole stojí Mohyla Milana Rastislava Štefánika, rodáka z neďalekých Košarísk. Prírodné podmienky Brezovej a okolia, ako sú kopce, lesné chodníky a trasy, lyžiarsky svah alebo vodná nádrž, poskytujú dostatok priestoru na turistiku, cykloturistiku, či iné druhy športov.

Údolie rieky Hnilec, ktorá pramení pod Kráľovou hoľou a preteká v dĺžke asi 75 km romantickou dolinou až po Margecany, kde sa vlieva do Hornádu, patrí medzi tie oblasti Slovenska, ktoré turisti radi vyhľadávajú. Centrom celého hnileckého údolia je Gelnica. Mesto je obkolesené pásmom zalesnených vrchov, ktoré patria k Spišsko-gemerskému Rudohoriu.

Prvá písomná zmienka o osade na území dnešného mesta pod menom Kakat
pochádza z r. 1075. Nachádza sa v juhovýchodnom cípe ľavobrežnej
Podunajskej nížiny, na rozhraní zlomov Hronskej a Ipeľskej sprašovej
tabule. Patrí do najteplejšej oblasti Slovenska, v ktorej Dunaj, Hron a
Ipeľ, Kováčovské kopce s mediteránnou flórou a šíre roviny podmieňujú
jeho jedinečný prírodný, hospodársky a turistický charakter.
Štúrovo je predovšetkým kúpeľným mestom.
Mesto je známe svojou toleranciou. Už celé stáročia pokojne spolunažívajú na jeho území príslušníci rôznych národností a náboženstiev. Táto rôznorodosť dáva mestu zvláštny kolorit.

Obec leží v Podunajskej nížine, medzi Malým Dunajom a Čiernou vodou, na hranici Úľanskej mokrade. Územie je takmer úplne odlesnené a intenzívne využívané pre poľnohospodársku výrobu. Terén je rovinatý. Územie v priestore stredného toku rieky Čierna voda už v dávnoveku obývali rôzne staré kmene: Bojovia, Vanniovia, dolu na Žitnom ostrove Cotini, potom Kvádi, Kelti, Skýtovia a napokon Slovania.
Stredoveké územie chotára Jánoviec, patriace budínskym a potom bratislavským klariskám / mníškam / získali kúpou v polovici 16. storočia Pálfyovci, šľachtický kniežací rod Familia Pálffyanae ab Erdöd. V priebehu 17. storočia si tu na širokých lánach vybudovali menší majer, ľudovo a všeobecne nazývaný Janosház. Majer vznikol z potrieb mať na mieste pracovné sily, ktoré mohli v každom ročnom období obrábať a starať sa o pozemky. Pôvodne na mieste „majera“ Janosház (Janošház), ktorý sa nestotožňuje s obcou tohože mena, bolo len niekoľko chatrčí robotníkov, najmä kŕmičov dobytka a strážcov stád, ktoré sa pásavali na lúčinách, pretože väčšia časť chotára bola lúčnym porastom a ornej obrábateľnej pôdy bolo menej. Takýto stav trval až do roku 1792. Koniec 18. storočia patrí k zakladaniu väčších majetkových celkov. Vytvárajú sa v chotároch osamotené majere a zemepanstvá zakladajú svojim menom osady, neskoršie dediny. Tak dochádza v roku 1792 aj k založeniu dnešných Jánoviec.

V roku 1964 objavili na území obce Čečejovce sídlisko z mladšej doby kamennej s bukovohorskou kultúrou, ktoré je staré asi 5000 rokov. Našli sa tu pamiatky aj po slovanskom osídlení. Historik Branislav Varsik uvádza, že na slabej terénnej vyvýšenine juhozápadne od dediny v blízkosti železničnej stanice zistili dve porušené slovanské kultúrne jamy z X. až XI. storočia. Našli sa v nich črepy nádob točených na kruhu.

Obec Budimír sa nachádza 10 km severovýchodne od Košíc v blízkosti
diaľnice Košice – Prešov.
Prvá písomná zmienka o obci Budimír pochádza z roku 1289, v listine,
ktorá opisuje delenie majetkov Petra z Drienova medzi piatich synov, ku
ktorému došlo v závere roku 1283. Takto získal Petrov syn Ján dediny
Veľký a Malý Budimír (villa Bodomer Maior et Minor Bodomer). Teda už pred
rokom 1283 to boli vyvinuté dediny. Historik Branislav Varsik sa domnieva, že
„ich korene sú značne staré a siahajú až do 12. storočia. Synovia
komesa Jána získali v roku 1300 z dedičstva po zomretom strýkovi
Michalovi aj dedinu Bretejovce.“
Architektonicky význačný objekt kaštieľa v Budimíre je svojou polohou
zďaleka dobre viditeľný v smere príchodu do Košíc.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne