ÚzemnéPlány.sk

Kečovo

Obec Kečovo leží pri hraniciach s Maďarskom, uprostred nádhernej prírody Národného parku Slovenský kras. Chotár obce má charakter pahorkatiny bez povrchových tokov a je málo zalesnený. Okolie je bohaté na závrty, priepasti, vyvieračky a jaskyne.
Na severovýchod od obce sa nachádza škrapové pole Domické škrapy. Ide o veľmi teplú lokalitu s teplomilnou vegetáciou. Rastie tu peniažtek slovenský a kapustovitá bylina s bielym kvetom, ktorá sa vyskytuje len na Silickej planine a na Zobore pri Nitre.
Jaskyňa Domica je národnou prírodnou pamiatkou. Má bohatú kvapľovú výzdobu, cibuľové stalaktity a pagodovité stalagmity. Kaskádové jazierka. Vyskytuje sa tu 16 druhov netopierov. Domica spolu s jaskyňou Baradla na maďarskom území meria 25 km. Jaskyňu zaradili do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Slovenská Republika

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemská krajina v strednej Európe. Nezávislosť získala rozdelením Česko-Slovenska 1. januára 1993. Susedí s Českom, Rakúskom, Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom. Hlavným mestom je Bratislava. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – Eurozóny. Prijatím eura sa zavŕšil proces integrácie do Európskej únie.

Lemešany

Lemešany ležia v Košickej kotline, na terase západnej časti doliny Torysy v nadmorskej výške 225 m, v chotári 206 – 376 m. Pozdĺž obce vedie dialnica spájajúca Košice a Prešov.
K obci Lemesany bola v roku 1965 pripojená obec Chabžany.
Chabžany ležia v Košickej kotline, v doline rieky Torysy, v nadmorskej výške okolo 225 m. Jednotlivé časti obce majú tieto chotárne názvy: Čaturky, Za karčmu, Za vodu, Pod oľšu, Oľša alebo les, Nižňa roveň, Füžovky, Rubaň, Lapiše, Vyšne luky, Nižne luky, Na zadkoch, Stredne vyšne, Zahumne, Kliny. Susednými obcami sú Lemešany, Drienov, Šarišské Bohdanovce, Janovík, Bretejovce, Malá Vieska a Trebejov.

Mošovce

V minulosti boli Mošovce významným remeselníckym strediskom Turca. Remeselná výroba dosiahla skutočne veľký rozmach a v mestečku pôsobilo okolo 15 cechov, najdlhšie sa udržal cech čižmárov a najslávnejší cech kožušníkov. Dnešné Mošovce možno charakterizovať ako významnú rekreačnú oblasť s množstvom pozoruhodností. Zo stavebných pamiatok si zaslúži pozornosť najmä rokokovo klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia s rozsiahlym anglickým parkom.

Sejkov

Obec Sejkov sa nachádza na Slovensko-Ukrajinskom pohraničí, v trase koridoru cesty európskeho významu E 50 Košice – hranica s Ukrajinou, v rekreačnom územnom celku Vihorlat – Vinohradnícka oblasť Tibava, s priamou väzbou a optimálnou dopravnou dostupnosťou na Zemplínsku šíravu. Kataster obce hraničí s územím NATURA 2 000 – navrhovaným Chráneným vtáčím územím Vihorlat, ale CHVÚ nezasahuje do riešeného katastálneho územia obce.

Prešov

Mesto Prešov je tretím najväčším mestom Slovenska a významným hospodárskym, správnym centrom východného Slovenska . Už v minulosti, historicky od udelenia mestských práv, sa v ňom sústreďovali riadiace činnosti, ktoré mali dosah spočiatku len na okolité mestá a obce, neskôr na celý región. Vyplýva to z jeho geografickej polohy, keďže je postavené na križovatke bývalých významných obchodných ciest.

Rakovnica

Cestou z Rožňavy západným smerom na Štítnik okrajom natrafíte na nie veľkú dedinu, ktorá v roku 1948 dostala meno Rakovnica. Jej história však siaha až do 14. storočia. V roku 1327 mala meno Rakunchas a po roku 1808 zase Rekeňa. Jej okolie je tiež rôznorodé. Veniec kopcov so zvyškami vyťaženej hlušiny prezrádza, že tu dlho dominovalo baníctvo.

VÚC Žilinský kraj

Územie vyššieho územného celku Žilinského samosprávneho kraja o rozlohe 6 788 km2 tvoria katastrálne územia miest a obcí dnešných okresov Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice a Žilina.

Samosprávny kraj sa nachádza v severnej časti Slovenska. Tvoria ho štyri svojrázne regióny. Žilinský sa nachádza v severnej časti historického územia pôvodného Trenčianskeho komitátu, neskôr Trenčianskej stolice. Liptovský, Oravský a Turčiansky región boli pôvodne súčasťou veľkého Zvolenského komitátu, z ktorého sa vyčlenili v 14. storočí.

VÚC Banskobystrický kraj

Územie Banskobystrického kraja leží v južnej časti stredného Slovenska. Rozlohou 9 455 km2 sa Banskobystrický samosprávny kraj radí na 1. miesto medzi slovenskými vyššími územnými celkami. Hustota osídlenia 69,81 obyvateľov na 1 km2 je najnižšia v SR. Má spoločnú hranicu s Maďarskou republikou a s Nitrianskym, Trenčianskym, Žilinským, Prešovským a Košickým krajom. Z hľadiska geomorfológie je tento región mnohotvárny – od vysokohorských polôh hrebeňov Nízkych Tatier na severe, cez členitú strednú časť so striedaním horských masívov a údolí, po mierne zvlnené až rovinné nížinné polohy na južnom okraji územia. Maximálna nadmorská výška je 2043 m n. m. (Ďumbier) a minimálna nadmorská výška je 130 m n. m. (Ipeľská kotlina).

Prešovský samosprávny kraj

Kraj sa rozprestiera v smere západ – východ. Dĺžkou 250 km približne trikrát prekonáva svoju šírku. Vypĺňa celú severovýchodnú časť Slovenska. Prešovský kraj má spoločné hranice s dvoma samostatnými štátmi, Poľskom (360 km), Ukrajinou (38 km) a s troma slovenskými krajmi, Košickým, Banskobystrickým a Žilinským samosprávnym krajom. V Prešovskom kraji leží najvýchodnejšia obec Slovenskej republiky – Nová Sedlica pri Humennom (22o34´ východnej geografickej dĺžky).