ÚzemnéPlány.sk

Turčiansky Peter

Turčiansky Peter je obec na Slovensku v okrese Martin. Významnou pamiatkou je ranogotický kostol postavený okolo roku 1300, renesančne upravený v 17. storočí.

Bátovce

Bátovce, starým nemeckým názvom Frauenmarkt, ležia 231 m nad morom v Podunajskej nížine, v severo-východnej časti Ipeľskej tabule medzi Levicami a Pukancom. Obec je chránená od severu južnými výbežkami slovenských krušných hôr, na juhozápade je otvorená. V minulosti bola obec banským mestom s kráľovskou mincovňou. Mincovňa stála na mieste terajšieho obecného úradu

Spišská Stará Ves

Za prvej ČSR mala Spišská Stará Ves charakter upadajúceho provinčného mestečka. Rozvoj nastal od roku 1945, kedy sa tu rozvinul priemysel a vyrástli nové budovy.

Okrem základného školstva žiaci môžu navštevovať gymnázium, pôsobí tu základná umelecká škola. Nachádza sa tu zdravotné stredisko, mestská knižnica, pracovisko Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, Obvodné oddelenie policajného zboru, Hraničný priechod Lysá nad Dunajcom. Počtom obyvateľov 2228 je Spišská Stará Ves tretím najmenším mestom na Slovensku.

Ľubovec

Prvá známa písomná zmienka o obci pochádza z roku 1337 ako o majetku drienovských Abovcov pod názvom Lobolch. Neskôr, ako súčasť hradného panstva Kysak patrila šľachticom z Budimíra, Ploského a Žehne. Obec teda existovala už v prvej polovici 14. storočia, ale vznikla pravdepodobne ešte skôr, v 12., prípadne 11. storočí. Podoby názvu obce v priebehu histórie: 1334 Lubouch, 1427 Lybolch, 1773 Lubowecz, 1920 Ľubovec.

Vyšný Kubín

Vyšný Kubín je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín. Obec má cca 550 obyvateľov a nachádza sa asi 5 km od okresného mesta. Leží v údolí, medzi vrchmi Veľký Choč (1 611 m n. m.) a Ostrá skala a Tupá skala.

Solčany

Obec na prelome 14. a 15. stor. mala charakter mestečka. Do 15. stor. patrila zoborskému kláštoru a nitrianskemu biskupstvu, potom hradu Branč a panstvu Hrušov. Od 16. stor. Russóiovcom, od r. 1591 Tapolcsányovcom, v 17. stor. Keglevichovcom. V 16. a 17. stor. sa stala niekoľkokrát terčom rabujúcich Turkov, žoldnierov a povstalcov.
Začiatkom 19. storočia ju do vlastníctva získala rodina Odescalchiovcov, ktorá tu po r. 1818 dala postaviť reprezentačný klasicistický kaštieľ obklopený rozsiahlym parkom. V r. 1831 bol v obci postavený cukrovar. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, neskôr sa rozvinuli aj remeslá a obchod.

Višňové

Višňové je obec na Slovensku v okrese Žilina.
Je situovaná vo východnej časti Žilinskej kotliny, na severozápadných svahoch Lúčanskej Malej Fatry, v údolí potoka Rosinka, asi 8 km JV od mesta Žilina. Stred obce má nadmorskú výšku 450 m n. m. a chotár má nadmorskú výšku od 420 m n. m. po 1 364 m n. m. (Minčol). Z vyššie položených častí obce je priamy otvorený výhľad na Žilinskú kotlinu i Kysuce. Za obcou sa do pohoria Malá Fatra zarezáva malebná Višňovská dolina, známa svojimi krasovými úkazmi, vyvieračkou a lezeckými stenami. Obkolesujú ju vrchy Hoblík, Suchárová (963 m n.m.), Úplaz, Minčol, Horná, Dolná roveň a Valientov diel.

Dvorníky

Prvá písomná zmienka o obci Dvorníky pochádza z roku 1247 pod názvom Vduornuc. Obec patrila nitrianskemu hradu, neskôr panstvu Hlohovec. V roku 1715 mala rozsiahle vinice a 43 domácností. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pestovaním tabaku. Štátny majetok bol založený v roku 1948 a JRD v r. 1957. V okolí obce boli v minulosti rozsiahle vinice a jej obyvatelia sa zaoberali pestovaním hrozna a výrobou vína, ktorým zásobovali okolité panstvá.

Kurimka

Obec leží v Nízkych Beskydách v hornej časti údolia Kurimky, severného prítoku Tople v nadmorskej výške okolo 330m. Vlastivedný slovník obcí Slovenska udáva vznik obce ešte pred rokom 1427. Najstaršia písomná správa o Kurimke je v súpise zdanených dedín z roku 1548, kedy už boli obyvatelia obce povinní platiť daň kráľovi. Kurimka patrila k rusínskym dedinám panstva Makovica. Z názvu obce možno usudzovať, že prvými budovateľmi obce boli obyvatelia Kurimy, resp. názvom Kurimka už skôr pomenovali tunajší potok, ktorý potom prešiel aj na dedinu. Obec založil šoltýs s usadlíkmi. Kurimka bola najmladšou dedinou v okolí. Obec sa zo začiatku spomína pod názvom Kwrymka, neskôr ako Kurinka (1786) až v roku 1808 dostala dnešný názov Kurimka (maď. Kurimka – Kiskurima). V roku 1600 mala obec 20 obývaných poddanských domov a obydlie šoltýsa. K obci patril aj mlyn. Pre farára bolo vyčlenené pole v rozsahu celej sedliackej usadlosti. Začiatkom 17. storočia obec patrila k stredne veľkým dedinám s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. Obec sa v roku 1711 kvôli úteku poddaných takmer vyľudnila. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Na sezónne práce odchádzali do južných stolíc. V polovici 19.storočia postihol obec hlad, čo malo za následok vysťahovalectvo. V roku 1828 mala obec 72 domov a 564 obyvateľov. Po II. svetovej vojne z našej obce odišlo veľa mladých ľudí za prácou do miest kde aj bývali. Do obce prichádzali len na návštevy k blízkym.

Hrubá Borša

Prvá zmienka o obci je už z roku 1244. Obec sa spomína pod názvom Martinus de Borsa (nemes). Pramene hovoria, že mala 42 domov a 426 obyvateľov s prevažne rímskokatolíckym vierovyznaním.
Názov obce je odvodený z mena starého zemianskeho rodu Borsa-iovcov, ktorí boli prevažnými majiteľmi pôdy obci.
Na obecnom cintoríne sa nachádzajú staré hrobky zemianskych rodín spätých s obcou, z ktorých niektorí zastávali aj vyššie štátne funkcie (Bolgár Emil, rod. Gürhel)
Obec leží 33km východne od Bratislavy a 7km juhovýchodne od okresného mesta Senec v nadmorskej výške 123 m s celkovou výmerou 585 ha