ÚzemnéPlány.sk

Dejiny Lomnice začínajú v praveku. Prvá písomná zmienka o Veľkej Lomnici pochádza až z roku 1257. Vtedy totiž daroval uhorský kráľ Ondrej II. jednému zo svojich dvoranov, Adolfovi, a jeho sestre Gertrúde, dvornej dáme, časť územia horného Spiša. Adolf so svojou sestrou a jej manželom založili rod Berzeviczyovcov. Sídlom tohto rodu sa na dlhú dobu stala Veľká Lomnica. Názov obce dokazuje, že okolie bolo osídlené Slovanmi a prví osadníci boli Slováci. Až neskôr, v polovici 13. storočia, sa medzi nimi usadili aj prichádzajúci nemeckí kolonisti, ktorí postupne v obci nadobudli prevahu. Veľká Lomnica sa dlho spomínala len ako Lomnica, ale keď v 14. storočí neďaleko nej vznikli ďalšie dve obce s rovnakým názvom, bolo potrebné ich diferencovať. A tak v roku 1361 nachádzame už pomenovanie „Magna Lomnitz“, teda „Veľká Lomnica“. Prvé presné údaje o zložení a počte obyvateľstva pochádzajú z roku 1700. V 18. storočí vypukol v obci mor a spôsobil, že polovica obyvateľov vymrela. Do prázdnych domov prichádzalo nové obyvateľstvo, ktoré v obci začínalo nový život. Prichádzali predovšetkým Nemci, a tak až dve tretiny obyvateľstva majú nemecký pôvod.

V obci sa nachádza pôvodný neskororománsky rímsko-katolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej z konca 13.storočia, v 15.stor. goticky prestavaný, ktorý ukrýva vzácne nástenné maľby. ku 1957. V obci sa zachovali aj dva kaštiele. Kaštieľ z roku 1757, postavený na mieste staršej kúrie talianskymi architektmi, sa nachádza približne v strede obce. Starší kaštieľ, postavený v roku 1581, dali Berzeviczyovci prebudovať v roku 1772 v barokovom štýle na reprezentatívnu kúriu. Tento kaštieľ sa nachádza na kraji obce smerom na Kežmarok. K historickým pamiatkam obce patrí aj hrob Gregora Berzevicziho – plodného literáta, a nadšeného propagátora Tatier.

Návrat