ÚzemnéPlány.sk

Spišská Stará Ves vznikla na mieste alebo v blízkosti staršej osady, uvádzanej v listinách z 13. storočia pod názvom Antiqua Villa, čiže Stará Ves. Prvá písomná zmienka o Spišskej Starej Vsi je doložená v zakladacej listine z 24. júla 1308, ktorou magister Kakaš poveril Fridricha, syna Markolfa z Huncoviec, založením novej dediny na brehu potoka Prinitz. Šoltýsovi aj budúcim obyvateľom dal Kakaš rozsiahle privilégiá, z ktorých najdôležitejšie bolo právo uskutočňovať týždenné trhy a oslobodenie od platenia mýta. Neskôr, keď sa magister Kakaš dostal do finančnej tiesne, dal Starú Ves do zálohu Viliamovi Drugethovi za značnú sumu peňazí. Tejto rodine patrila Stará Ves do roku 1337, keď ju kráľ Karol Róbert daroval lechnickému kláštoru „ako večitú almužnu“. Tento dar potvrdil 22. decembra 1342 aj uhorský kráľ Ľudovít Veľký a Stará Ves sa stala natrvalo súčasťou lechnického kláštora.

Koncom 14. storočia bola Spišská Stará Ves strediskom obchodu a remesiel. Mestské výsady dostala od kráľa Žigmunda Luxemburského v roku 1399 a získala tým práva, aké užívali aj iné spišské mestá – právo na dovážanie, skladovanie, vyvážanie, predaj a čapovanie vína, piva a iných nápojov. Darilo sa tu plátenníkom a obchodníkom, pretože využívali polohu na starobylej obchodnej ceste. Mesto navštívili aj vzácne kráľovské návštevy – 11. novembra 1411 sa tu stretli kráľ Žigmund Luxemburský a poľský kráľ Vladislav a 21. februára 1474 tu bol uzavretý mier medzi Matejom Korvínom a Kazimírom Jagelovským. Mesto bolo dvakrát vypálené husitmi – v rokoch 1431 a 1433.

Návrat