ÚzemnéPlány.sk

Obec leží v Nízkych Beskydách v hornej časti údolia Kurimky, severného prítoku Tople v nadmorskej výške okolo 330m. Vlastivedný slovník obcí Slovenska udáva vznik obce ešte pred rokom 1427. Najstaršia písomná správa o Kurimke je v súpise zdanených dedín z roku 1548, kedy už boli obyvatelia obce povinní platiť daň kráľovi. Kurimka patrila k rusínskym dedinám panstva Makovica. Z názvu obce možno usudzovať, že prvými budovateľmi obce boli obyvatelia Kurimy, resp. názvom Kurimka už skôr pomenovali tunajší potok, ktorý potom prešiel aj na dedinu. Obec založil šoltýs s usadlíkmi. Kurimka bola najmladšou dedinou v okolí. Obec sa zo začiatku spomína pod názvom Kwrymka, neskôr ako Kurinka (1786) až v roku 1808 dostala dnešný názov Kurimka (maď. Kurimka – Kiskurima). V roku 1600 mala obec 20 obývaných poddanských domov a obydlie šoltýsa. K obci patril aj mlyn. Pre farára bolo vyčlenené pole v rozsahu celej sedliackej usadlosti. Začiatkom 17. storočia obec patrila k stredne veľkým dedinám s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. Obec sa v roku 1711 kvôli úteku poddaných takmer vyľudnila. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Na sezónne práce odchádzali do južných stolíc. V polovici 19.storočia postihol obec hlad, čo malo za následok vysťahovalectvo. V roku 1828 mala obec 72 domov a 564 obyvateľov. Po II. svetovej vojne z našej obce odišlo veľa mladých ľudí za prácou do miest kde aj bývali. Do obce prichádzali len na návštevy k blízkym.
V roku 1923 si občania obce svojpomocne postavili gréckokatolícku „cerkou“ z dreva, po tom čo ich pôvodná cerkou vyhorela po zásahu bleskom pri búrke. Túto novú cerkou asi v roku 1980 z neznámych dôvodov zvonku obmurovali. V tom istom roku bol postavený aj cintorín s oplotením. Do roku 1945 bolo v obci 8 murovaných domov a ostatné domy boli drevené. Od roku 1945 do roku 1996 si občania našej obce svojpomocne vybudovali 132 domov. Tieto domy už stavali z tehál a kvádrov. V tomto období boli v obci vybudované aj prvé potraviny a kultúrny dom. Všetky tieto budovy už boli elektrifikované a bol v nich zavedený vodovod.
V obci sú ľudia štyroch národností: slovenskej , ukrajinskej, rusínskej a rómskej. Všetci občania našej obce medzi sebou hovoria rusínskym dialektom. Tabuľka národnostného zloženia obce: Národnosť/Rok 1970 1980 1991 Slovenská 376, 240, 270, Ukrajinská 107, 130, 66, Rusínska 107, 130, 50, Rómska 20, 22, 25 . Roku 1950 tu bola zriadená materská škola, ktorá v roku 1993 zanikla pre nedostatok detí. V obci funguje aj základná škola, ktorú založili v roku 1904 naši občania, v ktorej spočiatku vyučovala Anna Hudíková. Škola mala iba päť tried 1 – 5 po skončení 5. ročníka išli žiaci do školy v Cernine, kde bolo všetkých 9 tried.
Po rozpade Československa (1939) žili občania obce veľmi biedne žili v drevených domčekoch, ktoré boli pokryté slamou. Svoje pozemky obhospodárovalí zastaralým spôsobom a to pluhom ťahaným koňmi alebo v horšom prípade kravami. V okolitých lesoch sa v tom období začala formovať partizánska skupina Čapajev, ktorej naši občania nosili potraviny a informovali ich o pohybe nemeckých vojsk v obci. Členov skupiny tvorili prevažne sovietski občania, ktorí utiekli z nemeckého koncentračného tábora. Táto skupina pod vedením Nikolaja Pisarenka, sovietskeho partizána, 11. januára 1944 prepadli v Kurimke nemeckú žandársku hliadku. Pri prestrelke zomrel aj 1 partizán Sergej Sedov, ktorého naši občania pochovali na miestnom cintoríne. Ďalej táto skupina 12. septembra 1944 pri Kurimke zlikvidovala jazdeckú čatu nemeckých vojakov. Našu obec oslobodili 19. januára 1945 vojská 1. československého armádneho zboru, ktorého veliteľom bol Ludvík Svoboda, ktorý sa neskôr stal prezidentom Československa. Oslobodenie obce prebehlo bez výstrelu, pretože sa nemeckí vojaci vzdali. Účastníkmi Sovietskej armády boli aj niektorí občania našej obce. Boli to: Andrej Čisoň, Ján Balina, Andrej Džupka, Jozef Husák, Jozef Kriško, Michal Kriško ml., Ján Pavľuš, Vasiľ Sasarák. Z menovaných bojovníkov bol v boji zabitý Ján Balina a Vasiľ Sasarák.
Roľníci z tejto obce si v roku 1953 založili jednotné roľnícke družstvo, v ktorom sa všetci sústredili na svoje pozemky, o ktoré sa spoločne starali. Spočiatku do družstva vstúpilo 90 súkromných roľníkov.

Návrat