ÚzemnéPlány.sk

Najstaršia písomná správa o Komárove je z roku 1355 v listine, ktorá obsahuje popis hraníc majetku panstva Makovica. Z tejto správy vyplýva, že sídlisko tu jestvovalo už pred rokom 1355. V historických písomnostiach sa obce vyskytuje pod názvami Kamarow, Komaro, Kamarocz, Komarow, v roku 1920 ako Komarovce a od roku 1927 až doposiaľ definitívne ako Komárov. Patril do Šarišskej župy.
O osídlení územia obce svedčia aj archeologické nálezy – hroby skupiny východoslovenských mohýl a hromadný nález bronzov z mladšej doby bronzovej. Obec založili na zákupnom práve na území panstva Kurima. Neskôr obec patrila panstvu Makovica. V roku 1473 zabralo obec Komárov mesto Bardejov.
Viaceré ukazovatele, najmä poloha obce, vývoj osídlenia okolia ako aj poznatky o názve obce vedú k záverom, že prvé komárovské osídlenie vybudovali usadlíci, na čele ktorých stál šoltýs, ktorý sa pravdepodobne volal Komár a podľa neho sa odvodil a ustálil aj názov obce. Ten nasvedčuje, že obec vznikla v slovanskom jazykovom prostredí a sám šoltýs obce bol slovanského pôvodu.
Okolo roku 1492 už stál v Komárove murovaný kostol. V roku 1427 boli sedliacke domácnosti zdanené od 36 port, čo nasvedčuje tomu, že obec patrila k veľkým dedinám. Koncom 15. storočia po vpádoch poľských vojsk väčšina obyvateľov dedinu opustila. V 16. a 17. storočí bol v obci mlyn a píla. V 18. a 19. storočí mali v obci majetky Bydeskutyovci.
Terajší kostol je z roku 1856 a je zasvätený sv. Štefanovi Uhorskému. Obec je filiálkou farnosti Hrabovec. Zo známych správcov farnosti je potrebné uviesť Š. Okossyho, J. A. Minarčíka, K. Jankecha, A. Štroncera, Jána Biroša, Pavla Palšu, Juraja Halčáka a Mariána Fencáka, za pôsobenia ktorého sa v rokoch 2005 až 2006 pôvodný chrám podstatne zmenil, keď sa k nemu pribudovala v podstate nová svätyňa. Súčasným správcom farnosti (od roku 2008) je Jozef Haľko.
Z priezvisk, ktoré sa v obci vyskytovali a vyskytujú možno usudzovať, že prevažná časť obyvateľov terajšieho Komárova má pôvod v Poľsku. Jazyková, kultúrna a spoločenská blízkosť však spôsobila, že pôvodom poľské obyvateľstvo pomerne rýchlo asimilovalo v slovenskom prostredí. Podľa posledných sčítaní ľudu sa k poľskej národnosti nehlásil žiaden obyvateľ obce.

Návrat