ÚzemnéPlány.sk

Autor

Jana Milošovičová

Autor fotografií

Jana Milošovičová, Rafael Pizarro

Zdroj

Vydavateľstvo Eurostav

Zobrazení

14377

Dátum vydania

14. 08. 2012

Kategórie článku

• Architektúra

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

46%

Celkový počet hlasov: 493

Udržateľný urbanizmus – súčasné trendy a výzvy budúcnosti

Pod pojmom udržateľný urbanizmus sa rozumie tvorba vyváženého a esteticky harmonického mestského prostredia spojená s efektívnym, k životnému prostrediu šetrným zaobchádzaním s energiou a so surovinami nielen počas stavebného procesu, ale aj počas užívateľského cyklu vytvorených mestských priestorov.

Udržateľný urbanizmus preto nie je zameraný len na formu, ale aj na proces tvorby a fungovania urbánnych celkov. Jedným z hlavných cieľov je decentralizácia – sebestačnosť urbánnych celkov, prípadne ich častí, t. j. nezávislosť na prísune zdrojov (energie, vody, stavebných materiálov, potravín a predmetov denného používania) spoza hraníc daného projektu, mesta alebo tzv. bioregiónu). V neposlednom rade však ide aj o tvorbu priestorov, ktoré obyvateľom všetkých spoločenských aj vekových kategórií vytvoria zázemie, v ktorom budú mať možnosť žiť integrovane, bezpečne, bez závislosti od automobilovej dopravy a energeticky a technologicky náročných prvkov civilizácie, čo zároveň značí – zodpovednejšie k životnému prostrediu.

Nielen rozmery a charakter budov, ale aj rozloženie využitia urbánneho územia, charakter technickej a cestnej infraštruktúry a dokonca i miera angažovanosti obyvateľov sa pri procese tvorby miest budú odzrkadľovať v miere udržateľnosti. Možno hovoriť o nasledujúcich spoločných črtách, ktoré sa v zahraničí stávajú súčasťou iniciatív mnohých miest):

Zameranie sa na bioregióny

Pod uváženým hospodárením s energiou, vodou, surovinami a stavebnými materiálmi sa skrýva nielen redukcia spotreby, ale aj potreba čerpania zdrojov z bioregiónu daného územia (Dessai & Riddlestone, 2002). To znamená, že zdroje pre výstavbu a fungovanie mesta by mali pochádzať z priľahlých oblastí, schopných produkovať dostatok surovín pre chod mesta.

Mestá a urbanistické projekty by však ani svojimi vedľajšími produktmi vo forme tuhých odpadov alebo odpadových vôd nemali mať negatívny dosah za hranicu ich územia alebo bioregiónu; tieto by mali byť naďalej lokálne zužitkované. Ako príklad bioregionálneho hospodárenia na úrovni urbanistického projektu je s obľubou uvádzaný BedZED, sídlisko v Londýne vybudované v rokoch 2000 – 2002 a založené na princípoch šetrného prístupu k životnému prostrediu.

Skutočne úspešnú redukciu spotreby mimoregionálnych surovín však skôr možno vnímať pri ekologických mestečkách (Auroville v Indii, Sieben Linden v Nemecku, prípadne pri kibucoch v Izraeli). Tieto na rozdiel od bežných miest životné prostredie v bezprostrednom okolí nepreťažujú, ale zveľaďujú pre potreby budúcnosti.

Rozloženie a charakter využitia územia – regionálne a celomestské stratégie

Pri rastúcej svetovej populácii je potrebné myslieť na uchovávanie produkčnej a ekologickej hodnoty pôdy, a preto ku konceptom udržateľného urbanizmu patrí aj efektívne využívanie plochy a zabraňovanie rozrastaniu sídiel do nezastavaných území, tzv. sprawl. O uvedomelosti v tomto ohľade svedčí napríklad nemecká národná stratégia znížiť záber novej pôdy pre stavby a infraštruktúru z dnešných cca 90 ha/deň na 30 ha/deň do roku 2020, čo znamená výraznú redukciu výstavby na zelenej lúke. Tento cieľ možno dosiahnuť napríklad zahusťovaním jestvujúcej výstavby, povedzme nadstavbou málopodlažných budov.

Ďalšou stratégiou je presadzovanie niekoľkopodlažnej zmiešanej zástavby namiesto monofunkčných, riedko osídlených území s rodinnými domami. Príkladom toho, že pri raste HDP a kvality života sa nemusí zároveň zväčšovať zastavané územie, je Mníchov, hospodársky najprosperujúcejšie mesto Nemecka, kde ako v jednom z mála miest v druhej polovici 20. storočia populácia rástla rýchlejšie ako zastavaná plocha mesta (EEA, 2006). Dôvodom tu bolo povojnové rozhodnutie sústrediť sa na rozvoj centra mesta namiesto urbanizácie okolitých území. Napomohol aj značný stupeň rozmanitosti využitia na malej mierke, umožňujúci bývanie v blízkosti pracoviska, nákupných a rekreačných možností a občianskej vybavenosti.

Tento prúd, v Nemecku nazývaný „Stadt der kurzen Wege“ (Mesto krátkych vzdialeností), je tiež znakom udržateľného urbanizmu; keďže aj na okraji mesta situované supermarkety a priemyselné parky sú odkázané na vysokokapacitnú cestnú infraštruktúru a na dochádzanie zamestnancov a zákazníkov. Preto je dôležité, aby každá štvrť mala svoju občiansku vybavenosť, komerčné možnosti i pracoviská v ľahko dostupnej vzdialenosti hromadnou dopravou, peši alebo na bicykli. Americký prúd Sustainable Urbanism pokladá za vhodnú koncentráciu každodenných destinácií v okruhu 800 metrov od bydliska, teda dostupných v rámci 10-minútovej prechádzky (Farr, 2008).

Urbánny blok a mestská štvrť

O miere udržateľnosti rozhoduje už plánovanie na väčšom území – najmä rozloženie, druh a hustota využitia územia. Vysoká efektivita vo využívaní plochy sa však stáva zaujímavou práve na úrovni urbanistického detailu. Castello, berlínsky projekt kancelárie Baller Architekten, je príkladom zohľadňovania vysokých estetických nárokov a ľudskej mierky, ako i nároku na zeleň v mestskom prostredí na úrovni polyfunkčného mestského bloku. Veľkorysá strešná záhrada rozprestierajúca sa nad nákupným centrom, priestormi pre služby a kanceláriami, ako aj rozsiahlym podzemným parkoviskom tu slúži ako spoločný zelený priestor pre rozmanité bytové jednotky situované v šiestich podlažiach nad občianskou vybavenosťou.

Pri urbanistických konceptoch by však mala byť snaha o uzatvorenie lokálneho kolobehu energie, vody, materiálov a podobne, ako je to napr. pri realizovaných štvrtiach Kronsberg v Hannoveri a Bo01 – Western Harbour v Malmö 4). Tieto projekty dokladajú, že aspekty spomenuté v tomto článku možno integrovať na úrovni mestských štvrtí a tým sa pričiniť o efektívnu redukciu spotreby zdrojov spoza ich hraníc. Vďaka uváženému cyklickému hospodárstvu tu nie je do značnej miery krytá len lokálna potreba vody, energie a nakladanie s odpadmi, ale vďaka službám a pracovným a kultúrnym príležitostiam projekty dosiahli aj značnú mieru sociálnej autonómie.

Systém pešej a cyklistickej dopravy

S využitím územia sú úzko prepojené dopravné systémy. Funkčnosť a efektivita systému verejnej dopravy je v mestách budúcnosti samozrejmosťou, avšak do popredia by sa malo dostávať i vytvorenie príjemného a bezpečného prostredia pre chodcov a cyklistov. Okrem známeho príkladu Kodane s poprepájanou sieťou peších zón a cyklistických chodníkov možno účinné opatrenia pozorovať v mnohých iných mestách. Rýchlo sa rozrastá napríklad cyklistická sieť Vancouveru, kde je pravidlom bezpečnosť všetkých účastníkov premávky a cyklistické trasy sú tu preto oddelené od ciest, parkovacích miest a chodníkov.

Lokálne obnoviteľné zdroje energie, spojené s redukciou a spracovaním odpadu

Pre budúcnosť miest je nevyhnutné zbaviť sa závislosti na neobnoviteľných, centralizovaných zdrojoch energie. Miestna produkcia energie z obnoviteľných zdrojov by preto mala byť základom každého urbánneho projektu. Cieľom pritom nie je iba minimalizácia spotreby, ale aj zvýšenie reziliencie a rezistencie urbánneho celku: ak prúd zabezpečujú okrskové zdroje energie alebo dokonca menšie elektrárne situované v jednotlivých budovách, dá sa napríklad zabrániť celomestskému výpadku energie.

Možné je využiť aj potenciál premeny odpadu na energiu. Napríklad okrsková elektráreň vo Vancouverskej Olympic Village využíva na tvorbu energie teplo z odpadových vôd. V meste Malmö sa v zariadení na spracovanie komunálneho odpadu zo 650 000 ton odpadu na princípe Waste-to-Energy ročne vyrobí 0,3 TWh energie a 1,4 TWh tepla, čo predstavuje 60 % tepelnej potreby celého mesta Malmö.7) Dôležitý je však správny sled priorít: premene odpadu na energiu by mala predchádzať striktná minimalizácia tuhého odpadu a odpadových vôd, lokálna viacnásobná recyklácia produktov, ako i lokálne spracovanie odpadu.

Voda v meste a v krajine: dôležitý aspekt udržateľnosti

Stále viac miest a obcí vo svete si uvedomuje, že klimatické zmeny nie sú podmienené len emisiami skleníkových plynov, ale podstatnou mierou prispieva aj samotný proces urbanizácie. Premena transpirujúcich prírodných území na biologicky neaktívne mestské povrchy má klimatický vplyv na vodné cykly v krajine a tým aj na rozloženie energie (Kravčík a kol., 2007; Schmidt, 2010) a dôsledok odvádzania dažďovej vody do kanalizácie sa prejavuje vo forme tepelných ostrovov. Tento fenomén zamestnáva obce predovšetkým v Nemecku čoraz viac, pretože problematika nevyváženej mikroklímy sa v zastavaných územiach prejavuje vo výraznej miere. Počas letných tepelných vĺn môže takáto mikroklimatická situácia viesť k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu, ba až smrti obyvateľov.

Našťastie možno miestne teplotné výkyvy i negatívne vplyvy urbanizácie na regionálnu klímu mierniť veľkoplošným zavádzaním zelených striech a fasád, ako i decentralizovaného vodného hospodárstva, ktoré uchovávaním a výparom zrážkovej a prípadne i úžitkovej vody na pozemkoch podporuje vodné cykly v krajine. V Nemecku zavádzanie týchto opatrení podnecujú poplatky za odvod zrážkovej vody: za každý štvorcový meter spevnenej plochy pozemku, z ktorého dažďová voda odtečie do kanalizácie, prevádzkovateľ v Nemecku ročne zaplatí 0,5 – 2 €. To je popri skutočnosti, že zvyšovanie plôch zelene v podobe veľkoplošne zavedených zelených striech môže v miernom klimatickom pásme znížiť mestské letné teploty až o 2°C (Banting a kol., 2005), pomerne presvedčujúci argument.

Revitalizácia mestskej zelene,vodných plôch a tokov

Tvorba biotopov spojená s redukciou spevnených plôch v mestskom prostredí je nevyhnutná nielen pre lepšie klimatické pomery v mestách a prepojenie ekosystémov, ale aj pre zvýšenie kvality mestského života. Napríklad milánsky strategický plán Piano del Verde (Mesto Miláno v spolupráci so záhradnými architektmi LAND) vymedzuje lokality pre nové prvky systému zelene a verejných priestranstiev zvýšením plochy zelene až trojnásobne v porovnaní so stavom v roku 2007 (Kipar, 2008).

Finančne možno takýto ambiciózny rozvoj podporiť kompenzáciou zásahov do prírody a krajiny. Nemecký národný nástroj Eingriffsregelung (Regulácia zásahov) stanovuje náhradu zelene, ktorá padla za obeť výstavbe, vo forme náhrady zeleňou alebo finančným príspevkom do tzv. „Eko-Konta“ vyhradeného výlučne na zriaďovanie nových biotopov na území obce. Tvorba biologicky hodnotných biotopov na pozemkoch a budovách novovznikajúcich projektov by však mala byť základnou podmienkou pre udelenie stavebného povolenia i bez potreby kompenzácie.

Mestské farmárčenie

Mestské produkčné plochy a záhradky podporujúce pohybovú aktivitu a umožňujúce pestovanie vlastných potravín sú prínosom pre mnohých obyvateľov. Preto by sa takéto produktívno- -rekreačné využívanie voľných priestranstiev a dokonca i strešných plôch malo stať súčasťou projektov pri tvorbe a rekonštrukcii mestských priestorov. Berlínske Prinzessinengärten, iniciatíva Dachgärten für alle (Strešné záhrady pre všetkých) alebo švajčiarska iniciatíva Urban farmers: Good Food from the Roof znovuobjavujú tento spôsob využitia mestských priestranstiev, ktorý okrem produkcie miestnych potravín podporuje aktívny, zdravý a ekologický životný štýl obyvateľov.

Dôležitosť humánnych aspektov udržateľného urbanizmu

Esteticky potešujúci dizajn urbánneho prostredia je pre obyvateľov a pre udržateľný chod mesta minimálne rovnako dôležitý ako hospodárenie so surovinami. Rad charakteristík ako ľudská mierka budov, aktívne fasády a variabilita architektúry na relatívne malom priestore podporuje atraktivitu pešieho pohybu mestom a prispieva k originalite a stotožneniu sa s priestorom daného mesta. Predpokladom však je aj aktívne podieľanie sa obyvateľov a budúcich užívateľov na dizajne a tvorbe zastavaného územia, ako aj na živote a dianí v novovytvorenom území.

Certifikačné systémy

Komplexnosť aspektov a opatrení udržateľného urbanizmu, ktoré v predchádzajúcom prehľade zďaleka nekončia, odzrkadľujú aj kritériá certifikačných systémov zameraných na väčšie urbánne celky: DGNB (Európa), LEED ND (USA a Kanada), ESTIDAMA (golfské štáty) a CASBEE (Japonsko).

Výhľad do budúcnosti – akým výzvam čelia mestá?

Ak má byť téma udržateľného urbanizmu pochopená od základu, na záver treba spomenúť tri body, ktoré budú z môjho pohľadu v nasledujúcich rokov predmetom mnohých diskusií.

Jedna planéta

Napriek všeobecne zaužívanému výrazu „udržateľný“ nie je stanovenie miery udržateľnosti priestoru tak rôznorodého, ako je mesto, prípadne jeho časť, jednoduché. To nahráva urbanistickým zámerom, ktoré kladú dôraz na redukciu stavebného podielu energie, nie však na všetky procesy spojené so životným cyklom mesta a jeho obyvateľov. I projekty ako Kronsberg alebo Bo01, i keď obmedzene, ale predsa, ťažia z bežného konzumného systému, kde stavebné materiály, potraviny a predmety každodenného používania nemusia vždy pochádzať iba z kontrolovanej, lokálnej produkcie.

Metodika tzv. ekologickej stopy naznačuje, že procesy potrebné na fungovanie priestorového celku (mesta), sa udržateľnými dajú nazvať vtedy, keď celková bilancia spotrebovaných surovín a vylúčeného odpadu nepresahuje mieru únosnosti, aká bola stanovená v celoplanetárnej mierke. Táto téma zapadá aj do iných sfér, ako je stavebníctvo, a práve o toto sa urbanizmus v budúcnosti musí snažiť. Docieliť „jednoplanetárnu ekologickú stopu“, by bolo možné vďaka premyslenému zakomponovaniu miest a mestských častí do úrodných lokalít, šetrnému zaobchádzaniu s úrodnou pôdou, kontrolovanej produkcii a spotrebe stavebných materiálov, potravín a tovarov v bioregióne; avšak i obmedzením osobnej miery konzumu u jednotlivcov podporeného uváženým dizajnom miest.

Bez týchto opatrení jestvuje hrozba, že naďalej budú vznikať nie celkom domyslené projekty. V takých mestách síce môže všetka energia pochádzať zo slnka a voda môže byť recyklovaná vo viacnásobných cykloch, avšak suroviny, potraviny a produkty každodenného používania budú naďalej dovážané z rozvojových krajín na úkor existencie miestnych obyvateľov a tamojších ekosystémov. Motto „Mysli globálne, konaj lokálne“ by sa v urbanizme a organizácii procesov chodu miest malo v budúcnosti uplatňovať tak, ako v každej inej sfére. Jednou z možných ciest k redukcii konzumu je už spomenutý bioregionalizmus: na rozdiel od globálneho trhu a transportu surovín a energie z ďalekých končín sveta, na kapacite bioregiónu sa dá ľahko spoznať, či prekračujeme jeho produkčnú a biologickú kapacitu.

Transformácia jestvujúcich území

Veľkou výzvou budúcnosti je udržateľná prestavba už jestvujúcich urbánnych území. V tomto ohľade sú pozoruhodné iniciatívy amerických obcí na čele s portlandskými EcoDistricts, zhmotňujúcimi témy lokálnej udržateľnosti na úrovni mestských štvrtí. Eco-Districts majú pod vedením miestnych iniciátorov za cieľ stať sa schopnými obhospodarovať veľkú časť vlastnej energie, vody a odpadov, ponúkať rad možností verejnej dopravy, zveľaďovať miestnu biodiverzitu a to všetko s rastom všeobecnej prosperity. Z Európskych projektov možno uviesť ambiciózny koncept Green Moabit pre berlínsku mestskú časť západný Moabit, zaoberajúci sa udržateľnou premenou prevažne industriálneho 92 hektárového územia. Tento koncept má za cieľ do roku 2013 adresovať témy spojené s udržateľným rozvojom na lokálnej úrovni a preskúmať možnosti a účinnosť opatrení pre uzatvorenie lokálnych cyklov energie, vody, odpadu, zlepšenie alternatívnej dopravy a stavu zelených plôch, ako i využitia plôch v území pre nové formy rekreácie, urbánnu záhradnícku činnosť a výrobu alternatívnych zdrojov energie.

Financovanie udržateľného urbanizmu – kto to zaplatí?

Môže si spoločnosť dovoliť nákladné technologické inovácie, ako napríklad podzemné vákuové odpadové systémy alebo čističky odpadových vôd integrované do obytných blokov? Diskusia o téme ekonomiky trvalo udržateľného urbanizmu je neľahká, keďže investície do efektívnej infraštruktúry sa často zdanlivo vylučujú s amortizačnou dobou dlhšou ako pripúšťa bežný trh s nehnuteľnosťami. Ostáva dúfať, že ceny nových technológií sa postupným plošným presadením znížia a stanú sa atraktívnejšími pre väčšie množstvo stavebníkov.

To, že rozdiel v cenách medzi konvenčnými a inovatívnymi technologickými systémami by nemusel byť až taký dramatický, by sa dalo spoznať, keby štátne dotácie konvenčných, centralizovaných systémov energie, automobilovej dopravy a palív, mimoregionálnych potravín a iných produktov boli nasmerované do lokálnej ekonomiky, lokálnych technológií a stavebných produktov. Nezanedbateľným faktom je, že zdravotný stav obyvateľov žijúcich v zdravom mestskom prostredí je nevyčísliteľnou veličinou, a aj to je sféra, za ktorú sa udržateľný urbanizmus zasadzuje.