ÚzemnéPlány.sk

Svetlo pre Hanu a Jakuba

Hana má 16, býva na Ťahanovciach spolu s rodinou a ďalšími 25 000 ľuďmi. Jakub má 17, býva na Furči spolu s rodinou a ďalšími 27 000 ľuďmi. Hana je Jakubova „čaja“, Jakub je Hanin „šrác“. Sú stredoškoláci. Využívajú každú možnosť, ako byť spolu. Rodičia v práci, voľná chata, školský výlet. Jakub vždy odprevádza Hanu na autobus. Pod ich sídliskami je zastávka, pod ňou podchod pod cestou. V chladnej zime, daždivej jeseni aj pálivom lete im dáva čas na dlhé lúčenia. Sedia a pozerajú na obrovskú pravidelnú mriežku podhľadu cestného nadjazdu. Každé auto, ktoré prejde po pruhoch na ceste, rozsvieti svetlá v podhľade. Rýchle autá spôsobujú náhle zmeny svetiel, pomalé autá vytvárajú atmosféru. V meste je málo miest, odkiaľ vidieť hviezdy. Hana rada ráta. Jakubovi povie, „ešte dvesto áut a idem domov“. Sedia v podjazde, opierajú sa o čerešňu v medzere medzi cestou a chodníkom, vidia odrazy svetiel áut, autobusov, trolejbusov. Jakuba pri 199. aute rozbolí krk. Prehovorí Hanu, aby rátali vagóny vlakov, ktoré jazdia pod nadjazdom. Aj najslabšie svetlo sa dobre odráža od strieborných pilierov obalených plechom. Rátať vlaky je ľahké. Nebolo to vždy tak. Temný podchod ľudia využívali na rýchly presun medzi zastávkami z Furče na Ťahanovce, z Ťahanoviec na Furču, kvôli nákupu v Tescu. Nový podchod si obľúbili aj úplní neznámi, presúvajú sa ním pomaly, nechávajúc si dostatok času na výhľad.

Hana is sixteen. She lives in a housing estate Ťahanovce together with her family and 25,000 other people. Jakub is seventeen. He lives in a residential area Furča together with his family and other 27,000 people. Hana and Jakub are a couple. They are secondary school students and they make use of every opportunity to be together – parents at work, a free weekend house, a school trip. Jakub always goes with Hana to the bus stop to see her off. Near their housing estate area is a bus stop and underneath it there is a pedestrian underpass. In cold winters, rainy autumns and hot summers it offers them a place for long farewells. They are sitting and looking at a big regular grid. Every car in the lane brings light to the underpass. Fast cars cause sudden changes of light, the slower ones cause a pleasant atmosphere. There are a few places in the city from where the stars can be seen. Hana likes counting. She says to Jakub “two hundred more cars and I´ll go home”. They are sitting in the underpass and leaning against a cherry-wood between the road and pavement. They can see the reflections of car, bus and trolley bus lights. When the 199th car goes along the overpass, Jakub´s neck starts to ache. He persuades Hana to count the wagons of trains that run under the overpass. Even the slightest light reflects off the silvery pillars covered by metal plates well. Counting the wagons is easy. It was not always this way. The dark underpass was used by people for quick transfer from Furča to Ťahanovce and vice-versa for shopping in Tesco. The new underpass has became a favorite for complete strangers as well those who move through it slowly in order to have enough time for a view.

Fotogaléria

Poloha na mape

Predošlý projektZoznam projektovĎalší projekt