ÚzemnéPlány.sk

Autor

Národné zhromaždenie ČSSR

Zdroj

Uverejnené v Zbierke zákonov č. 212/2002

Zobrazení

22888

Dátum vydania

07. 01. 2010

Kategórie článku

• Zákony a vyhlášky
• O ochrane prírody a krajiny

Ďalšie diely seriálu

• Zákon o ochrane prírody a krajiny - Zákon č. 543/2002 Z. z. - Prvá časť
• Zákon o ochrane prírody a krajiny - Zákon č. 543/2002 Z. z. - Druhá časť
• Zákon o ochrane prírody a krajiny - Zákon č. 543/2002 Z. z. - Štvrtá časť
• Zákon o ochrane prírody a krajiny - Zákon č. 543/2002 Z. z. - Piata časť
• Zákon o ochrane prírody a krajiny - Zákon č. 543/2002 Z. z. - Šiesta časť
• Zákon o ochrane prírody a krajiny - Zákon č. 543/2002 Z. z. - Siedma časť
• Zákon o ochrane prírody a krajiny - Zákon č. 543/2002 Z. z. - Ôsma časť
• Zákon o ochrane prírody a krajiny - Zákon č. 543/2002 Z. z. - Deviata časť

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

44%

Celkový počet hlasov: 568

Zákon o ochrane prírody a krajiny - Zákon č. 543/2002 Z. z. - Tretia časť

PRVÁ HLAVA

ÚZEMNÁ OCHRANA

§ 11

Územná ochrana prírody a krajiny a jej stupne

(1) Územnou ochranou prírody a krajiny (ďalej len „územná ochrana“) podľa tohto zákona sa rozumie ochrana prírody a krajiny na území Slovenskej republiky alebo jeho časti.

(2) Pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje.

§ 12

Na území Slovenskej republiky platí prvý stupeň ochrany, ak tento zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis vydaný na jeho základe neustanovuje inak. V prvom stupni ochrany sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny podľa druhej časti zákona.

§ 13

Druhý stupeň ochrany

(1) Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázaný

1. vjazd a státie s motorovým vozidlom44) motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru,
2. vjazd a státie s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie, účelovej komunikácie45) a vyznačenej cyklotrasy.

(2) Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na

1. umiestnenie výsadby drevín a ich druhové zloženie za hranicami zastavaného územia obce mimo ovocného sadu, vinice, chmeľnice a záhrady, 45a) a energetických porastov na poľnohospodárskej pôde,
2. likvidáciu existujúcich trvalých trávnych porastov46) s výnimkou činnosti povoľovanej podľa osobitných predpisov, 47)
3. výstavbu lesných ciest a zvážnic,
4. oplotenie pozemku za hranicami zastavaného územia obce okrem oplotenia lesnej škôlky, ovocného sadu a vinice,
5. pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat48) na voľných ležoviskách, ako aj ich ustajnenie mimo stavieb alebo zariadení pri veľkosti stáda nad tridsať veľkých dobytčích jednotiek, 49) umiestnenie košiara, stavby a iného zariadenia na ich ochranu,
6. vykonávanie technických geologických prác, 50) banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom,
7. umiestnenie informačného, reklamného alebo propagačného zariadenia51) za hranicami zastavaného územia obce,
8. aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti na súvislej ploche väčšej ako 2 ha,
9. budovanie a vyznačenie turistického chodníka, náučného chodníka, bežeckej trasy, lyžiarskej trasy, cyklotrasy alebo mototrasy,
10. vykonávanie prípravy alebo výcviku a s nimi súvisiacich činností ozbrojenými zbormi a ozbrojenými silami mimo vojenských priestorov a vojenských obvodov; vykonanie prípravy alebo výcviku a s nimi súvisiacich činností v oblasti civilnej ochrany, Hasičským a záchranným zborom, alebo zložkami integrovaného záchranného systému52) za hranicami zastavaného územia obce,
11. organizovanie verejných telovýchovných, športových a turistických podujatí, 53) ako aj iných verejnosti prístupných spoločenských podujatí za hranicami zastavaného územia obce alebo mimo športových a rekreačných areálov na to určených,
12. umiestnenie krátkodobého prenosného zariadenia, ako je predajný stánok, prístrešok, konštrukcia alebo zariadenie na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov, scénickej stavby pre film alebo televíziu za hranicami zastavaného územia obce,
13. umiestnenie zariadenia na vodnom toku alebo na inej vodnej ploche neslúžiaceho plavbe alebo správe vodného toku alebo vodného diela,
14. použitie zariadenia spôsobujúceho svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie, reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb, 54)
15. vypúšťanie vodnej nádrže alebo rybníka.

(3) Zákaz podľa odseku 1 sa nevzťahuje na vjazd alebo státie vozidla55) vrátane motorovej trojkolky, motorovej štvorkolky a snežného skútra

1. slúžiaceho na obhospodarovanie pozemku alebo patriaceho vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz,
2. na miesta, ktoré orgán oprávnený podľa tohto zákona na vyhlásenie (ustanovenie) chráneného územia a jeho ochranného pásma (§ 17) vyhradí najmä všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým vyhlasuje chránené územie a jeho ochranné pásmo (§ 17), návštevným poriadkom národného parku a jeho ochranného pásma (§ 20) alebo zoznamom týchto miest uverejneným na úradnej tabuli tohto orgánu a úradnej tabuli dotknutej obce,
3. ak jeho vjazd alebo státie boli povolené podľa osobitného predpisu.56)

(4) Súhlas podľa odseku 2 písm. e), k) a n) sa nevyžaduje na miestach vyhradených orgánom ochrany prírody spôsobom uvedeným v odseku 3 písm. b).

§ 14

Tretí stupeň ochrany

(1) Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané

1. vykonávať činnosti uvedené v § 13 ods. 1 písm. a); § 13 ods. 3 platí rovnako,
2. vchádzať alebo stáť s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy; § 13 ods. 3 platí rovnako,
3. pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce,
4. táboriť, stanovať, bivakovať, jazdiť na koni, zakladať oheň mimo uzavretých stavieb, lyžovať, vykonávať horolezecký alebo skalolezecký výstup, skialpinizmus alebo iné športové aktivity za hranicami zastavaného územia obce,
5. organizovať verejné telovýchovné, športové a turistické podujatie, ako aj iné verejnosti prístupné spoločenské podujatie,
6. použiť zariadenie spôsobujúce svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie, reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb,
7. rozširovať nepôvodné druhy,
8. zbierať rastliny vrátane ich plodov,
9. organizovať spoločné poľovačky,
10. vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom.

(2) Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na

1. vykonávanie činností uvedených v § 6 ods. 1, § 13 ods. 2 písm. a) až e), i), j), l) a m) a o),
2. umiestnenie informačného, reklamného alebo propagačného zariadenia, 51) ako aj akéhokoľvek iného reklamného alebo propagačného pútača, alebo tabule,
3. aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, herbicídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti,
4. let lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením, najmä klzákom, 57) ktorých výška letu je menšia ako 300 m nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 m od lietadla alebo lietajúceho športového zariadenia,
5. osvetlenie bežeckej trate, lyžiarskej trate a športového areálu mimo uzavretých stavieb,
6. vykonávanie technických geologických prác.

(3) Zákaz podľa odseku 1 písm. c) neplatí na pohyb

1. v súvislosti s obhospodarovaním pozemku, výkonom práva poľovníctva alebo výkonom rybárskeho práva a na pohyb vlastníka (správcu, nájomcu) pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz,
2. na miestach, ktoré orgán oprávnený podľa tohto zákona na vyhlásenie (ustanovenie) chráneného územia a jeho ochranného pásma (§ 17) vyhradí najmä všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým vyhlasuje chránené územie a jeho ochranné pásmo (§ 17), návštevným poriadkom národného parku a jeho ochranného pásma (§ 20) alebo zoznamom týchto miest uverejneným na úradnej tabuli tohto orgánu a úradnej tabuli dotknutej obce.

(4) Zákaz podľa odseku 1 písm. d) až h) neplatí na miestach vyhradených orgánom oprávneným podľa tohto zákona na vyhlásenie (ustanovenie) chráneného územia a jeho ochranného pásma (§ 17) spôsobom uvedeným v odseku 3 písm. b). Zákaz podľa odseku 1 písm. h) neplatí na vlastníka (správcu, nájomcu) pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz. Zákaz zakladania ohňa mimo uzavretých stavieb neplatí, ak ide o činnosť súvisiacu so zabezpečením zdravotného stavu lesného porastu.

§ 15

Štvrtý stupeň ochrany

(1) Na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany, je zakázané

1. vykonávať činnosti uvedené v § 14 ods. 1; § 13 ods. 3 a § 14 ods. 3 a 4 platia rovnako,
2. ťažiť drevnú hmotu holorubným hospodárskym spôsobom, 58)
3. umiestniť informačné, reklamné alebo propagačné zariadenie, ako aj akýkoľvek iný reklamný alebo propagačný pútač, alebo tabuľu,
4. aplikovať chemické látky a hnojivá,
5. rozorávať existujúce trvalé trávne porasty a rúbať dreviny,
6. zbierať nerasty alebo skameneliny,
7. oplocovať pozemok okrem oplotenia lesnej škôlky, ovocného sadu a vinice,
8. umiestniť košiar, stavbu alebo iné zariadenie na ochranu hospodárskych zvierat,
9. vykonávať geologické práce,
10. umiestniť zariadenie na vodnom toku alebo inej vodnej ploche neslúžiacej plavbe alebo správe vodného toku alebo vodného diela,
11. voľne pustiť psa okrem psa používaného na plnenie úloh podľa osobitných predpisov59) (služobný pes) a poľovného psa.

(2) Na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na

1. vykonávanie činností uvedených v § 6 ods.1, § 13 ods. 2 písm. a), c), i), j) a l) a o) a § 14 ods. 2 písm. d) až f),
2. pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat na voľných ležoviskách, ako aj ich ustajňovanie mimo stavieb alebo zariadení pri veľkosti stáda nad tridsať veľkých dobytčích jednotiek;49) súhlas sa nevyžaduje na miestach vyhradených orgánom oprávneným podľa tohto zákona na vyhlásenie (ustanovenie) chráneného územia a jeho ochranného pásma (§ 17) spôsobom uvedeným v § 13 ods. 3 písm. b),
3. umiestnenie stavby.

(3) Zákaz podľa odseku 1 písm. b) až k) neplatí na miestach, ktoré orgán oprávnený podľa tohto zákona na vyhlásenie (ustanovenie) chráneného územia a jeho ochranného pásma (§ 17) vyhradí všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým sa vyhlasuje chránené územie a jeho ochranné pásmo, návštevným poriadkom národného parku a jeho ochranného pásma (§ 20) alebo zoznamom týchto miest uverejneným na úradnej tabuli tohto orgánu a úradnej tabuli dotknutej obce.

§ 16

Piaty stupeň ochrany

(1) Na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané

1. vykonávať činnosti uvedené v § 15 ods. 1; § 13 ods. 3 a § 14 ods. 3 a 4 platia rovnako,
2. zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt,
3. stavať lesnú cestu alebo zvážnicu,
4. zriadiť poľovnícke zariadenie alebo rybochovné zariadenie,
5. osvetľovať bežeckú trať, lyžiarsku trať alebo športový areál,
6. rušiť pokoj a ticho,
7. chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha,
8. meniť stav mokrade alebo koryto vodného toku, najmä ich úpravou, zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu okrem vykonávania týchto činností v koryte vodného toku jeho správcom v súlade s osobitným predpisom, 40)
9. umiestniť stavbu.

(2) Na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 6 ods. 1, § 13 ods. 2 písm. a), i), j) a l) a o), § 14 ods. 2 písm. d) a f) a § 15 ods. 2 písm. b).

§ 17

Chránené územia a ich ochranné pásma

(1) Lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu a biotopy národného významu (§ 6 ods. 3), biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, významné krajinné prvky alebo územia medzinárodného významu, možno vyhlásiť za chránené územia:

1. chránená krajinná oblasť (§ 18),
2. národný park (§ 19),
3. chránený areál (§ 21),
4. prírodná rezervácia (§ 22),
5. prírodná pamiatka (§ 23),
6. chránený krajinný prvok (§ 25),
7. chránené vtáčie územie (§ 26).

(2) Zoznam druhov európskeho významu, druhov národného významu a druhov vtákov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(3) Ak to vyžaduje záujem ochrany národného parku, chráneného areálu, prírodnej rezervácie alebo prírodnej pamiatky, orgán ochrany prírody vyhlási ich ochranné pásmo, a to spôsobom, akým sa podľa tohto zákona vyhlasuje príslušné chránené územie.

(4) Na území ochranného pásma chráneného územia s tretím stupňom ochrany platí druhý stupeň ochrany (§ 13).

(5) Na území ochranného pásma chráneného územia so štvrtým stupňom ochrany platí tretí stupeň ochrany (§ 14).

(6) Na území ochranného pásma chráneného územia s piatym stupňom ochrany platí štvrtý stupeň ochrany (§ 15).

(7) Ak ochranné pásmo prírodnej rezervácie (§ 22) alebo ochranné pásmo národnej prírodnej rezervácie (§ 22 ods. 2) nebolo vyhlásené podľa odseku 3, je ním územie do vzdialenosti 100 m smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany (§ 14).

(8) Ak ochranné pásmo prírodnej pamiatky (§ 23) alebo ochranné pásmo národnej prírodnej pamiatky (§ 23 ods. 2) nebolo vyhlásené podľa odseku 3, je ním územie do vzdialenosti 60 m smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany (§ 14). Toto ustanovenie neplatí, ak ide o ochranné pásmo jaskyne a ochranné pásmo prírodného vodopádu (§ 24).

(9) Ak ochranné pásmo prírodnej rezervácie, ochranné pásmo prírodnej pamiatky, ochranné pásmo národnej prírodnej rezervácie alebo ochranné pásmo národnej prírodnej pamiatky nebolo vyhlásené podľa odseku 3 a ak nie je v záujme takého chráneného územia, aby malo ochranné pásmo podľa odsekov 7 alebo 8, orgán ochrany prírody spôsobom, akým sa chránené územie vyhlasuje, ustanoví, že ochranné pásmo podľa odsekov 7 a 8 neplatí.

(10) Ak v dôsledku ustanovenia zón v chránenom území podľa tohto zákona nie je možné určiť stupeň územnej ochrany v ochrannom pásme podľa odsekov 4 až 8, platí na ňom stupeň ochrany, ktorý platil v ochrannom pásme pred ustanovením zón.

§ 18

Chránená krajinná oblasť

(1) Rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami historického osídlenia môže ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť za chránenú krajinnú oblasť.

(2) Na území chránenej krajinnej oblasti, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, platí druhý stupeň ochrany (§ 13).

(3) Podrobnosti o územnej ochrane chránenej krajinnej oblasti a vymedzenie jej hraníc ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa § 13.

§ 19

Národný park

(1) Rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, môže vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením vyhlásiť za národný park.

(2) Na území národného parku, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, platí tretí stupeň ochrany (§ 14).

(3) V lesoch národných parkov sa určuje funkcia lesov podľa osobitných predpisov60) v súlade so zónami chránených území (§ 30). Na územiach národných parkov možno vyhlasovať len ochranné lesy a lesy osobitného určenia.61)

(4) Orgán ochrany prírody môže na území národného parku obmedziť rozsah a spôsob dopravy a vstup verejnosti do národného parku alebo do jeho časti, ak je to v záujme ochrany prírody a krajiny.

(5) Podrobnosti o územnej ochrane národného parku a jeho ochranného pásma a vymedzenie hraníc ustanoví vláda nariadením. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa § 13 a 14.

§ 20

Návštevný poriadok národného parku

(1) Orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode je najväčšia časť národného parku, po dohode s orgánmi ochrany prírody, v ktorých územných obvodoch sú ostatné časti národného parku, po vyjadrení dotknutých obcí, oboznámení sa s pripomienkami vlastníkov (správcov, nájomcov) dotknutých pozemkov uplatnenými v lehote podľa odseku 2 a po prerokovaní s riaditeľstvom národného parku vydá všeobecne záväznou vyhláškou návštevný poriadok národného parku a jeho ochranného pásma; upraví v ňom najmä podrobnosti o povinnostiach návštevníkov, o rozsahu a spôsobe dopravy a o kultúrno-výchovnom využívaní národného parku a jeho ochranného pásma. Návštevný poriadok možno vydať aj pre časť územia národného parku.

(2) Orgán ochrany prírody oprávnený vydať návštevný poriadok národného parku a jeho ochranného pásma oznámi návrh návštevného poriadku vlastníkom (správcom, nájomcom) dotknutých pozemkov zistených z evidencie v katastri nehnuteľností; ak je týchto vlastníkov (správcov, nájomcov) väčší počet alebo ak ich pobyt nie je známy, možno oznámenie návrhu doručiť verejnou vyhláškou. Vlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku je oprávnený k návrhu návštevného poriadku uplatniť pripomienky v lehote 30 dní od doručenia návrhu alebo jeho verejného oznámenia.

§ 21

Chránený areál

(1) Lokalitu, spravidla s výmerou do 1 000 ha, na ktorej sú biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu alebo ktorá je biotopom druhu európskeho významu alebo biotopom druhu národného významu a kde priaznivý stav týchto biotopov záleží na obhospodarovaní človekom, môže krajský úrad životného prostredia vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za chránený areál.

(2) Za chránený areál možno vyhlásiť aj územie s trvalejším výskytom chránených druhov živočíchov, rastlín, nerastov a skamenelín, plochy slúžiace na prírodovedecké účely a kultúrno-výchovné účely a niektoré časti prírody dotvorené ľudskou činnosťou.

(3) Na území chráneného areálu platí tretí (§ 14), štvrtý (§ 15) alebo piaty (§ 16) stupeň ochrany.

(4) Stupeň ochrany chráneného areálu, vymedzenie jeho hraníc a hraníc jeho ochranného pásma a podrobnosti o územnej ochrane chráneného areálu a jeho ochranného pásma ustanoví krajský úrad životného prostredia všeobecne záväznou vyhláškou, ktorou sa chránený areál a jeho ochranné pásmo vyhlasuje. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany (§ 13 až 16).

§ 22

Prírodná rezervácia

(1) Lokalitu, spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu, alebo biotopy druhov európskeho významu, alebo biotopy druhov národného významu, môže krajský úrad životného prostredia vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za prírodnú rezerváciu.

(2) Prírodnú rezerváciu, spravidla predstavujúcu nadregionálne biocentrum ako súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže ministerstvo ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom za národnú prírodnú rezerváciu.

(3) Ak sa zistia nové skutočnosti, ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom zrušiť ustanovenie prírodnej rezervácie za národnú prírodnú rezerváciu; urobí tak vždy, ak sa národná prírodná rezervácia stane súčasťou vyhlásených zón chránenej krajinnej oblasti alebo národného parku (§ 30).

(4) Na území prírodnej rezervácie a národnej prírodnej rezervácie platí štvrtý (§ 15) alebo piaty (§ 16) stupeň ochrany.

(5) V prípade ohrozenia prírodnej rezervácie alebo národnej prírodnej rezervácie návštevnosťou môže orgán ochrany prírody rozhodnúť o jej uzavretí alebo o uzavretí jej časti pre verejnosť alebo dočasne obmedziť vstup do nej alebo do jej časti. Zákaz alebo obmedzenie vstupu je orgán ochrany prírody povinný vopred prerokovať s dotknutými obcami.

(6) Stupeň ochrany prírodnej rezervácie alebo národnej prírodnej rezervácie, vymedzenie jej hraníc a hraníc jej ochranného pásma a podrobnosti o územnej ochrane prírodnej rezervácie alebo národnej prírodnej rezervácie a jej ochranného pásma platnosti ustanoví krajský úrad životného prostredia všeobecne záväznou vyhláškou. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany (§ 14 až 16).

§ 23

Prírodná pamiatka

(1) Bodové, líniové alebo iné maloplošné ekosystémy, ich zložky alebo prvky, spravidla s výmerou do 50 ha, ktoré majú vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný význam, môže krajský úrad životného prostredia vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za prírodnú pamiatku.

(2) Jedinečnú prírodnú pamiatku, ktorá predstavuje súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže ministerstvo ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom za národnú prírodnú pamiatku.

(3) Ak sa zistia nové skutočnosti, ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom zrušiť ustanovenie prírodnej pamiatky za národnú prírodnú pamiatku; urobí tak vždy, ak sa národná prírodná pamiatka stane súčasťou vyhlásených zón chránenej krajinnej oblasti alebo národného parku (§ 30).

(4) Na území prírodnej pamiatky a národnej prírodnej pamiatky platí štvrtý (§ 15) alebo piaty (§ 16) stupeň ochrany, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 24).

(5) Stupeň ochrany prírodnej pamiatky alebo národnej prírodnej pamiatky, vymedzenie jej hraníc a hraníc jej ochranného pásma a podrobnosti o územnej ochrane prírodnej pamiatky alebo národnej prírodnej pamiatky a jej ochranného pásma ustanoví krajský úrad životného prostredia všeobecne záväznou vyhláškou. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany (§ 14 až 16).

§ 24

Jaskyňa a prírodný vodopád

(1) Jaskyňou podľa tohto zákona je človeku prístupný a prírodnými procesmi vytvorený dutý podzemný priestor v zemskej kôre, ktorého dĺžka alebo hĺbka presahuje 2 m a rozmery povrchového otvoru sú menšie ako jeho dĺžka alebo hĺbka.

(2) Prírodným vodopádom podľa tohto zákona je prírodný skalný útvar, cez ktorý vodný tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 m alebo preteká súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75o a voda v koryte pretrváva celý rok.

(3) Jaskyne a prírodné vodopády sú prírodnými pamiatkami. Jedinečnú jaskyňu alebo prírodný vodopád, ktoré predstavujú súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže ministerstvo ustanoviť za národnú prírodnú pamiatku (§ 23 ods. 2).

(4) V jaskyni je zakázané

1. vstúpiť alebo inak preniknúť do nej; zákaz sa nevzťahuje na vstup alebo iný prienik v súvislosti s výkonom štátneho dozoru alebo inej kontrolnej činnosti, s výkonom činnosti spojenej so zabezpečovaním odbornej starostlivosti o jaskyňu a jej ekosystémy, ak túto činnosť vykonáva alebo obstaráva organizácia ochrany prírody, na vstup do sprístupnenej jaskyne podľa odseku 15 a na vstup do verejnosti voľne prístupnej jaskyne podľa odseku 18,
2. poškodzovať a ničiť chemickú a mechanickú výplň jaskyne, biotopy živočíchov a ostatné zložky a prvky jaskynného ekosystému,
3. zbierať nerasty a skameneliny, archeologické nálezy, paleoantropologické nálezy a ich časti, chytať alebo usmrtiť živočíchy,
4. vykonávať činnosť meniacu stav vodných tokov, jazier a miest presakovania zrážkových vôd,
5. vykonávať technické geologické práce, banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom,
6. skladovať alebo vyrábať priemyselné výrobky, poľnohospodárske produkty a iné materiály,
7. táboriť, bivakovať alebo zakladať oheň,
8. vpustiť alebo ustajniť hospodárske zvieratá alebo domáce zvieratá,
9. organizovať telovýchovné, športové alebo kultúrno-výchovné podujatie, ako aj iné spoločenské podujatie prístupné verejnosti,
10. znečisťovať podzemné priestory,
11. rušiť pokoj a ticho,
12. umiestniť stavbu,
13. umiestniť reklamné alebo propagačné zariadenie, informačnú tabuľu neslúžiacu na ochranu jaskyne alebo robiť reklamu na vstup do nesprístupnenej jaskyne.

(5) V jaskyni sa súhlas orgánu ochrany prírody vyžaduje na

1. zriadenie výskumnej stacionárnej stanice alebo výskumnej plochy,
2. sprístupnenie a prevádzkovanie jaskyne alebo jej časti na kultúrno-výchovné účely, liečebné účely a na iné verejné sprístupnenie (ďalej len „sprístupnenie jaskyne“),
3. vykonávanie prípravy alebo výcviku a s nimi súvisiacich činností ozbrojenými zbormi, ozbrojenými silami, v oblasti civilnej ochrany, Hasičským a záchranným zborom, alebo zložkami integrovaného záchranného systému,
4. inštaláciu alebo použitie zariadenia na svetelné a hlukové efekty, najmä na ohňostroj, laserové zariadenie, intenzívny svetelný zdroj, reprodukovanú hudbu,
5. nakrúcanie filmu.

(6) V prírodnom vodopáde je zakázané

1. vykonávať činnosť meniacu vodný tok alebo vodný režim nad prírodným vodopádom,
2. poškodzovať, zasiahnuť alebo ničiť skalný útvar prírodného vodopádu,
3. vykonávať skalolezeckú alebo lezeckú činnosť na skalných útvaroch prírodného vodopádu,
4. kúpanie v toku v bezprostrednej blízkosti nad prírodným vodopádom alebo pod prírodným vodopádom.

(7) V prírodnom vodopáde sa súhlas orgánu ochrany prírody vyžaduje na

1. umiestnenie zariadenia na vodnom toku nad prírodným vodopádom okrem zariadenia, ktoré slúži správe vodného toku,
2. preháňanie a napájanie hospodárskych zvierat na vodnom toku nad prírodným vodopádom vo vzdialenosti do 100 metrov proti toku od skalného stupňa, cez ktorý voda prepadá.

(8) Ak si to vyžaduje záujem ochrany jaskyne alebo prírodného vodopádu, môže krajský úrad životného prostredia vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou ich ochranné pásmo, a to rovnakým postupom, akým sa vyhlasuje prírodná pamiatka (§ 50). Ak ide o vývojovo súvisiace jaskyne alebo jaskyne nachádzajúce sa blízko seba, všeobecne záväznú vyhlášku o vyhlásení ochranného pásma môže vydať ten krajský úrad životného prostredia, v ktorého územnom obvode je najväčšia časť ochranného pásma jaskyne.

(9) Na území ochranného pásma jaskyne je zakázané

1. vykonávať činnosti uvedené v odseku 4 písm. d) až f) a l),
2. vykonávať pozemnú a leteckú aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, herbicídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti,
3. ustajniť hospodárske zvieratá alebo umiestniť košiar,
4. ťažiť drevnú hmotu holorubným hospodárskym spôsobom,
5. zakladať oheň mimo uzavretých stavieb.

(10) V ochrannom pásme jaskyne sa súhlas orgánu ochrany prírody vyžaduje na

1. vykonávanie činností uvedených v odseku 5 písm. c),
2. vypúšťanie vodnej nádrže alebo rybníka,
3. umiestnenie zariadenia na vodnom toku alebo na inej vodnej ploche neslúžiaceho správe vodného toku,
4. likvidáciu geologického diela alebo geologického objektu,
5. výstavbu lesnej cesty alebo zvážnice,
6. rozorávanie existujúcich trvalých trávnych porastov,
7. táborenie, vykonávanie horolezeckých, skalolezeckých výstupov alebo skialpinizmu,
8. vjazd a státie motorového vozidla alebo záprahového vozidla na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a parkoviska; § 13 ods. 3 platí rovnako,
9. organizovanie telovýchovného, športového alebo kultúrno-výchovného podujatia, ako aj iného verejnosti prístupného spoločenského podujatia.

(11) V ochrannom pásme prírodného vodopádu je zakázané

1. vykonávať činnosť bezprostredne meniacu vodný režim toku nad prírodným vodopádom,
2. ťažiť riečny materiál z koryta vodného toku nad prírodným vodopádom,
3. poškodzovať evorzné tvary vytvorené v mieste dopadu vody na dne toku pod prírodným vodopádom,
4. umiestniť zariadenie na vodnom toku nad prírodným vodopádom okrem zariadenia, ktoré slúži správe vodného toku,
5. vykonávať technické geologické práce, banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom.

(12) V ochrannom pásme prírodného vodopádu sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na

1. umiestnenie stavby,
2. ťažbu drevnej hmoty holorubným hospodárskym spôsobom,
3. výstavbu lesnej cesty alebo zvážnice,
4. likvidáciu geologického diela alebo geologického objektu,
5. vykonávanie terénnych úprav, prác alebo zariadení,
6. rozorávanie existujúcich trvalých trávnych porastov.

(13) Ak pri stavebných prácach, geologických prácach, banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom, prípadne inej technickej činnosti dôjde k objaveniu jaskyne, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá jaskyňu objavila, je povinná zastaviť práce a neodkladne nahlásiť objavenie jaskyne orgánu ochrany prírody. Orgán ochrany prírody nariadi prieskum a výskum novoobjavenej jaskyne, ktorý zabezpečí organizácia ochrany prírody alebo oprávnené osoby na prieskum a výskum jaskýň (§ 56 ods. 1). O spôsobe pokračovania prác rozhodne orgán ochrany prírody.

(14) Ak k objaveniu jaskyne alebo časti jaskyne dôjde pri prieskume a výskume vykonávanom na základe súhlasu orgánu ochrany prírody (§ 56 ods. 1), súhlas na prieskum a výskum sa vzťahuje aj na objavenú jaskyňu alebo jej časti.

(15) Súhlas na sprístupnenie jaskyne alebo jej časti podľa odseku 5 písm. b) možno vydať pre jaskyne, v ktorých bol uskutočnený komplexný speleologický prieskum a výskum, a ak nedôjde k

1. degradácii alebo devastácii jej prírodných a kultúrnych hodnôt nadmerným zásahom do horninového prostredia, chemickej a mechanickej výplne a vodného režimu,
2. poškodeniu biotopov vzácnych alebo ohrozených živočíchov, archeologických alebo paleoantropologických nálezov,
3. poškodeniu prírodných hodnôt na povrchu jaskyne.

(16) Na sprístupnenie jaskyne dáva súhlas ten orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode je najväčšia časť jaskyne, ktorý ho vydá po dohode s orgánmi ochrany prírody, na ktorých území sú ostatné časti jaskyne, a so súhlasom správcu jaskyne.

(17) V sprístupnenej jaskyni alebo jej časti sa možno pohybovať len so sprievodcom po označených trasách, ktoré sú zakreslené v dokumentácii ochrany prírody [§ 54 ods. 2 písm. d)], a musí byť zaistený bezpečný pohyb návštevníkov.62)

(18) Jaskyne alebo časti jaskýň, v ktorých nehrozí nebezpečenstvo poškodenia ich prírodných a kultúrnych hodnôt a v ktorých je zaistený bezpečný pohyb návštevníkov, 62) môže orgán ochrany prírody po dohode so správcom jaskýň vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za verejnosti voľne prístupné jaskyne.

(19) Orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode je najväčšia časť sprístupnenej jaskyne alebo verejne voľne prístupnej jaskyne, po dohode s orgánmi ochrany prírody, na ktorých území sú ostatné časti jaskyne, a po prerokovaní so správcom jaskyne vydá všeobecne záväznou vyhláškou návštevný poriadok jaskyne; upraví v ňom najmä podrobnosti o územnej ochrane a využívaní jaskyne a o správaní sa návštevníkov.

(20) Jaskyne ako vlastníctvo Slovenskej republiky63) spravuje organizácia ochrany prírody zriadená ministerstvom. Prevod správy jaskyne a prenechanie jaskyne do nájmu môže správca uskutočniť len s predchádzajúcim súhlasom ministerstva. Jaskyňu možno prenechať do nájmu iba na čas určitý, najviac na tri roky; po jeho skončení možno nájom dojednať opätovne.

(21) Podrobnosti o územnej ochrane jaskyne alebo prírodného vodopádu ustanoví všeobecne záväzná vyhláška, ktorú vydá krajský úrad životného prostredia; ak sa vyhlasuje ochranné pásmo jaskyne alebo ochranné pásmo prírodného vodopádu, všeobecne záväznou vyhláškou tohto úradu sa ustanovia aj podrobnosti o územnej ochrane ochranného pásma a vymedzia sa jeho hranice. Ak sa jaskyňa, prírodný vodopád alebo ochranné pásmo nachádzajú v územných obvodoch viacerých krajských úradov životného prostredia, všeobecne záväznú vyhlášku vydá ten z nich, v ktorého územnom obvode je najväčšia časť jaskyne, prírodného vodopádu alebo ochranného pásma po dohode s orgánmi ochrany prírody, v ktorých územných obvodoch sú ostatné časti jaskyne, prírodného vodopádu alebo ochranného pásma. Podrobnosťami o územnej ochrane jaskyne alebo prírodného vodopádu a ich ochranných pásiem sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa odsekov 4 až 7 a 9 až 12.

(22) Podrobnosti o žiadosti na vydanie súhlasu na sprístupnenie jaskyne a o sprístupňovaní jaskyne ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 25

Chránený krajinný prvok

(1) Významný krajinný prvok, ktorý plní funkciu biocentra, biokoridoru alebo interakčného prvku najmä miestneho alebo regionálneho významu, môže obvodný úrad životného prostredia všeobecne záväznou vyhláškou vyhlásiť za chránený krajinný prvok.

(2) Na území chráneného krajinného prvku platí druhý (§ 13), tretí (§ 14), štvrtý (§ 15) alebo piaty (§ 16) stupeň ochrany.

(3) Stupeň ochrany chráneného krajinného prvku, vymedzenie jeho hraníc a podrobnosti o jeho územnej ochrane ustanoví obvodný úrad životného prostredia všeobecne záväznou vyhláškou, ktorou sa toto chránené územie vyhlasuje. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany (§ 13 až 16).

§ 26

Chránené vtáčie územie

(1) Biotopy druhov vtákov európskeho významu a biotopy sťahovavých druhov vtákov možno na účel zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania vyhlásiť za chránené vtáčie územia.

(2) Ministerstvo obstaráva národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích území (ďalej len „zoznam vtáčích území“), ktorý schvaľuje vláda uznesením. Zoznam vtáčích území vláda po jeho schválení zasiela Európskej komisii.

(3) Zoznam vtáčích území, ktorý obsahuje názov lokality navrhovaného chráneného vtáčieho územia, katastrálne územie, v ktorom sa lokalita nachádza, výmeru lokality a odôvodnenie návrhu ochrany, uverejňuje ministerstvo vo svojom vestníku.

(4) Pri posudzovaní vplyvov akejkoľvek činnosti na životné prostredie podľa osobitného predpisu, 64) pri povoľovaní tejto činnosti, ako aj pri inej činnosti podľa tohto zákona sa navrhované chránené vtáčie územie zaradené do schváleného zoznamu vtáčích území považuje odo dňa schválenia tohto zoznamu za chránené územie vyhlásené podľa tohto zákona.

(5) V chránenom vtáčom území sa zakazuje vykonávať činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany.

(6) Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom vyhlási biotopy druhov vtákov európskeho významu a biotopy sťahovavých druhov vtákov uvedené v schválenom zozname vtáčích území za chránené vtáčie územie a ustanoví vymedzenie hraníc chráneného vtáčieho územia a zoznam činností podľa odseku 5 vrátane územného a časového obmedzenia ich výkonu.

§ 27

Územie európskeho významu

(1) Územím európskeho významu podľa tohto zákona sa rozumie územie v Slovenskej republike tvorené jednou alebo viacerými lokalitami,

1. na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu alebo druhy európskeho významu, na ochranu ktorých sa vyhlasujú chránené územia,
2. ktoré sú zaradené v národnom zozname týchto lokalít obstaraným ministerstvom a prerokovaným s ministerstvom pôdohospodárstva (ďalej len „národný zoznam“).

(2) Do národného zoznamu môžu byť zaradené len lokality, pre ktoré bol vypracovaný návrh podľa § 54 ods. 9 písm. b).

(3) Ministerstvo prerokuje s vlastníkmi (správcami, nájomcami) pozemkov dotknutých zamýšľanou ochranou zaradenie navrhovaného územia európskeho významu do národného zoznamu; súčasťou prerokovania je najmä odôvodnenie zaradenia lokality do národného zoznamu, vymedzenie činností, na výkon ktorých je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody alebo výkon ktorých je zakázaný podľa tohto zákona, a spôsob náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania (§ 61).

(4) Národný zoznam prerokúva vláda, ktorá ho po odsúhlasení zasiela Európskej komisii na schválenie.

(5) Národný zoznam, ktorý obsahuje názov lokality navrhovaného územia európskeho významu, katastrálne územie, v ktorom sa lokalita nachádza, výmeru lokality, stupeň územnej ochrany navrhovaného územia európskeho významu, podrobnosti o jeho územnej ochrane a odôvodnenie návrhu ochrany, sa po jeho odsúhlasení vládou ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany (§ 13 až 16).

(6) Národný zoznam sa priebežne aktualizuje, a to najmä na základe stanoviska Európskej komisie o potrebe rozšírenia národného zoznamu o ďalšie lokality; ustanovenia odsekov 2, 3 a 5 platia rovnako.

(7) Navrhované územie európskeho významu uvedené v národnom zozname ustanovenom podľa odseku 5 sa považuje za chránené územie vyhlásené podľa tohto zákona so stupňom ochrany uvedenom v národnom zozname. Pri posudzovaní vplyvov akejkoľvek činnosti na životné prostredie podľa osobitného predpisu, 64) pri povoľovaní tejto činnosti, ako aj inej činnosti podľa tohto zákona sa postupuje v súlade so stupňom ochrany navrhovaného územia európskeho významu, tak ako vo vyhlásenom chránenom území.

(8) Navrhované územie európskeho významu sa môže nachádzať aj na chránenom území [§ 17 ods. 1 písm. a) až g)], ako aj v jeho ochrannom pásme. Ak stupeň ochrany na navrhovanom území európskeho významu a na vyhlásenom chránenom území a v jeho ochrannom pásme je rôzny, platia na spoločnom území podmienky ochrany určené neskorším právnym predpisom.

(9) Vlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku je povinný odo dňa účinnosti všeobecne záväzného predpisu podľa odseku 5 až do vyhlásenia navrhovaného územia európskeho významu za chránené územie podľa § 17 strpieť za náhradu obmedzenia vyplývajúce z podmienok ochrany navrhovaného územia európskeho významu; ustanovenia § 61 platia rovnako.

(10) Navrhované územia európskeho významu vyhlási orgán ochrany prírody za chránené územie podľa tohto zákona najneskôr do dvoch rokov od schválenia národného zoznamu Európskou komisiou. Ak orgán ochrany prírody nevyhlási navrhované územie európskeho významu za chránené územie alebo zónu chráneného územia podľa tohto zákona do štyroch rokov odo dňa účinnosti všeobecne záväzného predpisu podľa odseku 5, obmedzenia a povinnosti podľa odsekov 7 až 9 zanikajú.

§ 28

Súvislá európska sústava chránených území

(1) Chránené vtáčie územia a ostatné chránené územia a ich ochranné pásma a zóny podľa § 27 ods. 10 sú súčasťou súvislej európskej sústavy chránených území, ktorej cieľom je zachovať priaznivý stav biotopov európskeho významu a priaznivý stav druhov európskeho významu.

(2) Činnosť, ktorá môže mať vplyv buď samostatne, alebo v kombinácii s inou činnosťou na navrhované chránené vtáčie územie, na územie európskeho významu alebo na územie patriace do súvislej európskej sústavy chránených území, pričom nie je nevyhnutná na zabezpečenie starostlivosti o také územie podľa dokumentácie ochrany prírody a krajiny, sa považuje za zásah do územia, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a vo funkcii ekosystémov, ak tak rozhodol orgán ochrany prírody podľa § 28a. Taká činnosť je predmetom posudzovania jej vplyvu na životné prostredie podľa osobitného predpisu.64) Orgán štátnej správy vydá rozhodnutie o povolení takej činnosti, iba ak taká činnosť na základe výsledku posudzovania podľa osobitného predpisu64) nebude mať negatívny vplyv na priaznivý stav takého územia z hľadiska jeho ochrany.

(3) Ak nie sú alternatívne riešenia pri negatívnom posúdení vplyvu, tak sa činnosť môže uskutočniť len vo verejnom záujme. Ak sa na územiach patriacich do súvislej európskej sústavy chránených území vyskytujú prioritné biotopy alebo biotopy prioritných druhov, môže sa činnosť povoliť, iba ak sa týka ohrozenia ľudského zdravia, verejného poriadku, bezpečnosti Slovenskej republiky, má významný vplyv na zlepšenie životného prostredia alebo ak podľa stanoviska Európskej komisie súvisí s inými naliehavými dôvodmi z hľadiska verejného záujmu.

(4) Podnikateľ a právnická osoba vykonávajúci činnosť podľa odseku 3 sú povinní na vlastné náklady navrhnúť a vykonať opatrenia smerujúce k navráteniu poškodených alebo zničených biotopov európskeho významu alebo biotopov druhov európskeho významu a vykonať ich pred uskutočnením činnosti, ktorou budú poškodené alebo zničené.

(5) Opatrenia podľa odseku 4 pozostávajú

1. zo zabezpečenia výskumu smerujúceho k identifikácii nového územia porovnateľného s poškodenou alebo zničenou lokalitou a zo spracovania návrhu podľa § 54 ods. 9 písm. b) alebo
2. z uskutočnenia činností smerujúcich k zabezpečeniu priaznivého stavu lokality s výskytom biotopov európskeho významu alebo biotopov druhov európskeho významu, alebo časti lokality porovnateľnej s poškodenou alebo zničenou lokalitou.

(6) Ak poškodená alebo zničená lokalita sa nachádza na pozemku vo vlastníctve štátu, opatrenie podľa odseku 5 písm. a) sa môže realizovať len na pozemku vo vlastníctve štátu.

(7) K spôsobu a podmienkam vykonania opatrení podľa odseku 4 je osoba uvedená v odseku 4 povinná vyžiadať si predchádzajúci súhlas ministerstva. K opatreniam smerujúcim k navráteniu poškodených alebo zničených prioritných biotopov alebo biotopov prioritných druhov patriacich do súvislej európskej sústavy chránených území si ministerstvo pred vydaním súhlasu vyžiada stanovisko Európskej komisie.

(8) Ak na základe stanoviska ministerstva nemožno uskutočniť opatrenia podľa odseku 5, ministerstvo v súhlase podľa odseku 7 určí povinnosť uhradenia finančnej náhrady podľa § 6 ods. 1.

(9) Ak povinná osoba nevykoná opatrenia smerujúce k navráteniu poškodených alebo zničených biotopov európskeho významu alebo biotopov druhov európskeho významu podľa odseku 5, ministerstvo ich môže vykonať na náklady povinnej osoby.

(10) Zoznam prioritných biotopov a prioritných druhov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s ministerstvom pôdohospodárstva.

§ 28a

Odborné stanovisko

(1) Každý, kto zamýšľa uskutočniť činnosť uvedenú v § 28 ods. 2, je povinný doručiť návrh na začatie tejto činnosti orgánu ochrany prírody a krajiny. Orgán ochrany prírody a krajiny rozhodne v lehote do 30 dní odo dňa doručenia návrhu.

(2) Návrh na začatie činnosti obsahuje popis činnosti a lokalitu navrhovaného umiestnenia činnosti.

§ 29

Výnimky z podmienok ochrany chránených území

(1) Zákaz činnosti v druhom až štvrtom stupni ochrany neplatí, ak

1. sa činnosť vykonáva v súvislosti s výkonom štátneho dozoru alebo inej kontrolnej činnosti, alebo
2. ide o činnosti súvisiace so zabezpečením starostlivosti o chránené územie alebo jeho ochranné pásmo v súlade s dokumentáciou ochrany prírody a krajiny (§ 54 ods. 2) a ak takéto činnosti vykonáva alebo obstaráva organizácia ochrany prírody, alebo
3. orgán ochrany prírody, ktorý je príslušný na povolenie výnimky, vopred určí, že činnosť je preukázateľne nevyhnutná na zabezpečenie starostlivosti o chránené územie alebo jeho ochranné pásmo, alebo
4. ide o bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka, majetku alebo bezpečnosti Slovenskej republiky cudzou mocou a o vykonávanie úloh Horskou záchrannou službou podľa osobitného zákona64a),
5. sa činnosť vykonáva v súvislosti s ochranou štátnej hranice alebo jej správou.

(2) Zákaz činnosti v piatom stupni ochrany neplatí v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a), d) a e).

(3) Súhlas na činnosť v prvom až piatom stupni ochrany sa nevyžaduje v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. d) a e).

§ 30

Zóny chránených území

(1) Chránené územia možno na základe stavu biotopov členiť najviac na štyri zóny, ak je to potrebné na zabezpečenie starostlivosti o ne.

(2) Zóny sa vymedzujú spravidla ako celistvé časti chráneného územia podľa povahy prírodných hodnôt v nich, pôvodnosti ekosystémov, miery zásahu ľudskou činnosťou a využívania územia človekom tak, aby piaty stupeň ochrany bol určený v zóne A, štvrtý stupeň ochrany v zóne B, tretí stupeň ochrany v zóne C a prvý alebo druhý stupeň ochrany v zóne D.

(3) Zóny podľa odseku 2 možno členiť na podzóny, ak sa v rámci zóny nachádzajú časti chráneného územia s rôznou prírodnou hodnotou. V odôvodnených prípadoch možno všeobecne záväzným právnym predpisom podľa odseku 5 určiť pre podzónu iný stupeň ochrany, ako je pre príslušnú zónu určený podľa odseku 2.

(4) Určením stupňa ochrany podľa zón alebo podzón sa nahrádzajú doterajšie stupne ochrany ustanovené týmto zákonom (§ 17 ods. 4 až 8, § 18 ods. 2, § 19 ods. 2 a § 49 ods. 5 a 6) alebo všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým bolo chránené územie vyhlásené (ustanovené); na území zón a podzón sa § 27 ods. 8 druhá veta neuplatňuje.

(5) Vyhlásenie jednotlivých zón a podzón chránených území vrátane stupňov ochrany, podrobnosti o ich územnej ochrane a vymedzení hraníc ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom orgán oprávnený podľa tohto zákona na vyhlásenie (ustanovenie) chráneného územia. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany (§ 13 až 16).

(6) V zóne A a B môže ministerstvo povoliť výnimku zo zakázaných činností alebo z územnej a časovej doby uplatňovania zákazov a obmedzení určených všeobecne záväzným právnym predpisom podľa odseku 5, len ak ich vykonaním sa zabezpečí zachovanie alebo zlepšenie stavu prírody a krajiny (§ 5 ods. 3).

§ 31

Súkromné chránené územie a jeho ochranné pásmo

(1) Vlastník takého pozemku, ktorý spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom pre chránený areál (§ 21), prírodnú rezerváciu (§ 22) alebo prírodnú pamiatku (§ 23) a nebol vyhlásený za chránený podľa § 17 ods. 1, môže na základe predloženého projektu ochrany (§ 54 ods. 10) požiadať krajský úrad životného prostredia o vyhlásenie súkromného chráneného areálu, súkromnej prírodnej rezervácie alebo súkromnej prírodnej pamiatky (ďalej len „súkromné chránené územie“). Ak to vyžaduje záujem ochrany súkromného chráneného územia, môže krajský úrad životného prostredia na základe žiadosti vlastníka vyhlásiť ochranné pásmo súkromného chráneného územia spôsobom, akým sa podľa tohto zákona vyhlasuje ochranné pásmo príslušného chráneného územia; ochranné pásmo možno vyhlásiť, iba ak je žiadateľ zároveň aj vlastníkom pozemku navrhovaného ochranného pásma alebo ak vlastníci dotknutých pozemkov s vyhlásením ochranného pásma súhlasia; súhlas vlastníkov zabezpečí žiadateľ.

(2) Ak pozemok spĺňa podmienky na vyhlásenie územnej ochrany podľa odseku 1, krajský úrad životného prostredia ho vyhlási za súkromné chránené územie a jeho ochranné pásmo všeobecne záväznou vyhláškou, v ktorej sa ustanoví aj stupeň ochrany súkromného chráneného územia a podrobnosti o územnej ochrane súkromného chráneného územia a jeho ochranného pásma vrátane ich územnej a časovej doby platnosti. Zriadená ochrana sa zapíše v katastri nehnuteľností formou poznámky.65)

(3) V súkromnom chránenom území a v jeho ochrannom pásme môže platiť len stupeň ochrany zodpovedajúci príslušnému chránenému územiu a jeho ochrannému pásmu podľa tohto zákona.

(4) Vlastník pozemku, na ktorom bolo vyhlásené súkromné chránené územie a jeho ochranné pásmo, je povinný ho označiť podľa § 52 ods. 3, a to do šiestich mesiacov odo dňa jeho vyhlásenia.

DRUHÁ HLAVA

DRUHOVÁ OCHRANA CHRÁNENÝCH RASTLÍN, CHRÁNENÝCH ŽIVOČÍCHOV, CHRÁNENÝCH NERASTOV A CHRÁNENÝCH SKAMENELÍN

§ 32

Druhová ochrana

Druhovou ochranou chránených rastlín, chránených živočíchov, chránených nerastov a chránených skamenelín (ďalej len „druhová ochrana“) podľa tohto zákona sa rozumie osobitná ochrana druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín (ďalej len „chránený druh“) a obmedzenie využívania vybraných druhov rastlín a živočíchov.

§ 33

Chránené druhy

(1) Druhy európskeho významu a druhy národného významu môže ministerstvo ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom za chránené rastliny a chránené živočíchy.

(2) Nerasty a skameneliny významné z hľadiska ich zachovania, výskytu alebo vedeckého poznania môže ministerstvo ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom za chránené nerasty a chránené skameneliny.

(3) Za chránené živočíchy sa podľa tohto zákona považujú aj všetky druhy voľne žijúcich vtákov prirodzene sa vyskytujúcich na európskom území členských štátov Európskeho spoločenstva.

(4) Za chránené rastliny a chránené živočíchy sa považujú aj rastliny a živočíchy, ak najmenej jeden z ich rodičov je chránenou rastlinou alebo chráneným živočíchom podľa odseku 1 alebo je chránený podľa odseku 3 okrem poľovnej zveri.

(5) Druhy podľa odsekov 1 a 2 sa považujú za chránené v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým sa vydáva ich zoznam.

§ 34

Chránená rastlina

(1) Chránenú rastlinu je zakázané

1. poškodzovať, ničiť, trhať, vykopávať, vyrezávať, ako aj zbierať v jej prirodzenom areáli vo voľnej prírode,
2. držať a pestovať mimo jej prirodzeného výskytu v biotope,
3. premiestňovať alebo prepravovať,
4. predávať, kupovať alebo vymieňať a ponúkať na účel predaja alebo výmeny,
5. vyvážať.

(2) Zakázané je aj poškodzovať a ničiť biotop chránenej rastliny.

(3) Zákaz podľa odseku 1 písm. b) až d) sa nevzťahuje na chránenú rastlinu, ktorá nepochádza z voľnej prírody.

(4) Zákaz podľa odseku 1 písm. e) neplatí na chránenú rastlinu, ktorej vývoz upravuje osobitný predpis.66)

(5) Ochrana podľa tohto zákona sa nevzťahuje na chránenú rastlinu v prípade, ak

1. rastie prirodzene vo vnútri poľnohospodárskej alebo lesnej kultúry a je poškodzovaná alebo ničená v súvislosti s bežným obhospodarovaním týchto kultúr,
2. ide o druh národného významu a ak jej držiteľ preukáže, že rastlina pochádza z dovozu.

(6) Za bežné obhospodarovanie podľa odseku 5 písm. a) sa považujú zásahy, v dôsledku ktorých nemôže dôjsť k zmene

1. hydrologických pomerov, najmä odvodňovanie, zavlažovanie, zásah do vodného toku, manipulácia s výškou vodnej hladiny, zachytávanie prameňa a zavodňovanie,
2. pôdneho povrchu, najmä všetky rozrušenia drnu, pôdneho horizontu, vypaľovanie a odstraňovanie lesnej hrabanky alebo
3. chemických vlastností prostredia, najmä hnojenie organickými a priemyselnými hnojivami a používanie akýchkoľvek chemických prípravkov, ak nejde o zásah, ktorý zabezpečí podmienky existencie chránenej rastliny a jej biotopu.

(7) Na nález chránenej rastliny v súvislosti s prípravou alebo uskutočňovaním stavby sa vzťahujú osobitné predpisy.67)

(8) Podrobnosti o druhovej ochrane chránených rastlín ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 35

Chránený živočích

(1) Chráneného živočícha je zakázané

1. chytať, zraňovať alebo usmrtiť v jeho prirodzenom prostredí,
2. rušiť v jeho prirodzenom vývine, najmä ho vyrušovať v dobe rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku, migrácie,
3. ničiť a poškodzovať jeho biotop, najmä obydlie, hniezdo, miesto rozmnožovania, získavania potravy, odpočinku, preperovania alebo zimovania,
4. ničiť jeho vývinové štádiá vo voľnej prírode vrátane prázdnych vajec,
5. zbierať jeho vývinové štádiá vo voľnej prírode vrátane prázdnych vajec,
6. držať vrátane držby prázdnych vajec z voľnej prírody,
7. chovať v ľudskej opatere,
8. predávať, kupovať alebo vymieňať a ponúkať s cieľom predaja alebo výmeny,
9. premiestňovať alebo prepravovať,
10. medzidruhovo krížiť,
11. vyvážať.

(2) Zákaz podľa odseku 1 písm. f) až i) sa nevzťahuje na chráneného živočícha, ktorý nepochádza z voľnej prírody.

(3) Zákaz podľa odseku 1 písm. a), f), g), i) a k) sa nevzťahuje na druhy vtákov, ktorých zoznam vydá ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom, ak boli nadobudnuté v súlade s osobitnými predpismi.68) V prípade poľovnej zveri vydá ministerstvo všeobecne záväzný právny predpis po dohode s ministerstvom pôdohospodárstva.

(4) Zákaz podľa odseku 1 písm. a), f) až i) a k) sa nevzťahuje na jedince tých druhov vtákov, ktorých zoznam vydá ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom, ak boli nadobudnuté v súlade s osobitnými predpismi.68)

(5) Zákaz podľa odseku 1 písm. h), i) a k) sa nevzťahuje na chráneného živočícha, ktorého predaj, kúpu alebo vymieňanie, ponúkanie s cieľom predaja a výmeny, premiestňovanie, prepravu a vývoz upravuje osobitný predpis.66)

(6) Na nález chráneného živočícha v súvislosti s prípravou alebo uskutočňovaním stavby sa vzťahujú osobitné predpisy.67)

(7) Kto nájde chorého, poraneného, poškodeného alebo uhynutého chráneného živočícha v prírodnom prostredí alebo ten, kto sa o náleze dozvedel, je povinný to bezodkladne oznámiť spolu s opisom situácie, ako k nálezu došlo, orgánu ochrany prírody, ktorý určí ďalšie nakladanie s takým chráneným živočíchom. Orgán ochrany prírody vedie o oznámeniach písomnú evidenciu. Ak je nálezom poľovná zver, oznámi sa nález aj užívateľovi poľovného revíru; v takom prípade orgán ochrany prírody neurčí ďalšie nakladanie s nájdeným chráneným živočíchom. Ustanovenia § 103 ods. 2 platia primerane.

(8) Úhyn chráneného živočícha vybraného druhu držaného v ľudskej opatere a príčinu jeho úhynu je jeho držiteľ povinný preukázať potvrdením veterinárneho lekára.

(9) Podrobnosti o druhovej ochrane chránených živočíchov, o evidencii chorých, poranených alebo inak poškodených a uhynutých chránených živočíchov a zoznam vybraných druhov chránených živočíchov, ktorých úhyn sa preukazuje podľa odseku 8, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 36

Zakázané metódy a prostriedky odchytu a usmrcovania chráneného živočícha

(1) Pri odchyte a usmrcovaní chráneného živočícha je zakázané používať

1. metódy a nevýberové prostriedky, ktoré môžu spôsobiť miestne vymiznutie alebo ohrozenie populácií jeho druhu,
2. akékoľvek formy odchytu a zabíjania z dopravných prostriedkov.

(2) Zoznam zakázaných metód a prostriedkov odchytu a usmrcovania chránených živočíchov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 37

Obmedzenie využívania vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov

V záujme zachovania priaznivého stavu vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, ktoré nie sú chránenými rastlinami ani chránenými živočíchmi, možno pre tieto druhy ustanoviť vybrané podmienky druhovej ochrany podľa § 34 až 36. Zoznam vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, vybraných ustanovení druhovej ochrany podľa § 34 až 36 a podrobnosti o nich vrátane ich územnej a časovej doby platnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s ministerstvom pôdohospodárstva.

§ 38

Chránený nerast a chránená skamenelina

(1) Chránený nerast a chránenú skamenelinu je zakázané poškodzovať a ničiť.

(2) Na zber a spracúvanie chráneného nerastu a chránenej skameneliny, ako aj na obchodovanie s nimi je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody.

(3) Nález chráneného nerastu alebo chránenej skameneliny je nálezca alebo osoba zodpovedná za vykonávanie prác, pri ktorých došlo k nálezu, povinná oznámiť bezodkladne orgánu ochrany prírody.

(4) Orgán ochrany prírody, ktorému bol nález oznámený, vydá nálezcovi na jeho požiadanie potvrdenie o oznámení nálezu a zabezpečí opatrenia potrebné na ochranu nálezu.

(5) Ochrana sa zabezpečuje na mieste prirodzeného nálezu. Ak hrozí nebezpečenstvo poškodenia alebo zničenia nálezu v dôsledku prírodných vplyvov alebo ľudskej činnosti, zabezpečí sa jeho ochrana odberom z miesta prirodzeného nálezu a uložením v zbierke štátneho múzea s prírodovedeckým zameraním.

(6) Odber podľa odseku 5 môžu vykonávať iba právnické osoby a fyzické osoby, ktorých činnosť je zameraná na vyhľadávanie, výskum, prieskum, ťažbu, zber, poznávanie alebo ochranu nerastov a skamenelín, a to na základe osobitného oprávnenia vydaného orgánom ochrany prírody.

(7) Ak chránenému nerastu alebo chránenej skameneline hrozí poškodenie, odcudzenie alebo zničenie, alebo ak by zabezpečenie jeho ochrany ohrozovalo plynulý chod prevádzkovej činnosti podnikateľa alebo právnickej osoby, je nálezca povinný vykonať jeho šetrný odber.

(8) Ak orgán ochrany prírody písomne neuplatní u nálezcu právo na vydanie nálezu v lehote troch mesiacov odo dňa jeho oznámenia, stáva sa jeho vlastníkom nálezca. V opačnom prípade má nálezca právo na nálezné do výšky desať percent spoločenskej hodnoty nálezu. Nálezca má právo aj na náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s nálezom. O náleznom a náhrade bezodkladne rozhodne orgán ochrany prírody. Nárok na nálezné a náhradu nevyhnutných nákladov zanikne, ak ho nálezca neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa nálezu.

(9) Na nález chráneného nerastu a chránenej skameneliny v súvislosti s terénnymi úpravami alebo uskutočňovaním stavby sa vzťahujú osobitné predpisy.67)

(10) Podrobnosti o ochrane a odbere chránených nerastov a chránených skamenelín a o ich spoločenskom ohodnocovaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 39

Vývoz chráneného nerastu a chránenej skameneliny

Chránený nerast a chránenú skamenelinu možno vyviezť len so súhlasom ministerstva.

§ 40

Výnimky z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov

(1) Zákaz činnosti vo vzťahu k chráneným druhom, vybraným druhom rastlín a vybraným druhom živočíchov (§ 34 až 38) neplatí, ak sa činnosť vykonáva v súvislosti s výkonom štátneho dozoru alebo inej kontrolnej činnosti alebo ak ide o činnosti súvisiace so zabezpečením starostlivosti o chránené druhy, vybrané druhy rastlín alebo vybrané druhy živočíchov a ak takéto činnosti vykonáva alebo obstaráva organizácia ochrany prírody. Zákaz činnosti podľa § 34 ods. 1 písm. a) (zákaz poškodzovať a ničiť chránené rastliny), ods. 2 a § 35 ods. 1 písm. b) a c) neplatí, ak taká činnosť súvisí s vykonávaním činnosti povolenej orgánom ochrany prírody v rámci územnej ochrany (§ 11 až 31) na základe výsledku posudzovania podľa osobitného predpisu, 64) podľa ktorého nebude mať posudzovaná činnosť negatívny vplyv na priaznivý stav dotknutého územia z hľadiska jeho ochrany a na priaznivý stav dotknutých druhov z hľadiska ich ochrany.

(2) Orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; ak ide o chránené druhy živočíchov, ktoré sú zároveň poľovnou zverou, výnimku možno povoliť až po dohode s ministerstvom pôdohospodárstva.

(3) Výnimku podľa odseku 2 možno povoliť

1. v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,
2. pri predchádzaní závažných škôd, najmä na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, chove poľovnej zveri, vodnom hospodárstve,
3. v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov, bezpečnosti štátu alebo z iných dôležitých verejných záujmov výrazne prevažujúcich nad záujmom ochrany prírody a krajiny vrátane sociálnych a ekonomických dôvodov s priaznivými dôsledkami na životné prostredie,
4. na účely výskumu a vzdelávania, navrátenia druhov do ich biotopov a na držbu, pestovanie alebo chov v ľudskej opatere dotknutých druhov, ktoré sú nevyhnutné na tieto účely.

(4) Rozhodnutie o povolení výnimky podľa odseku 2 obsahuje

1. určenie dotknutého druhu a množstva alebo počtu, pre ktorý platí,
2. metódy, prostriedky a zariadenia povolené na odber, odchyt alebo usmrcovanie dotknutých druhov,
3. určenie miesta a času, kedy možno vykonávať činnosť povolenú výnimkou,
4. čas, na ktorý sa výnimka povoľuje,
5. spôsob výkonu činnosti povolenej výnimkou,
6. spôsob kontroly plnenia podmienok výnimky,
7. ďalšie podmienky o spôsobe výkonu činnosti povolenej výnimkou určené v súlade s § 82 ods. 12.

§ 41

Evidencia chránených rastlín a chránených živočíchov

(1) Kto má v držbe chránené rastliny a chránené živočíchy, mimo prirodzeného výskytu v biotopoch, je povinný viesť o nich evidenciu podľa tohto zákona, ak ju nevedie podľa osobitného predpisu.66)

(2) Evidenciu chránených rastlín, tvorí

1. evidenčný zoznam chránených rastlín (ďalej len „evidenčný zoznam“),
2. písomný doklad preukazujúci spôsob nadobudnutia a pôvod chránených rastlín; obsahuje najmä

1. obchodné meno podnikateľa, názov právnickej osoby alebo meno a priezvisko fyzickej osoby a adresu sídla alebo miesta podnikania podnikateľa, sídla právnickej osoby alebo trvalého pobytu fyzickej osoby, od ktorých bol jedinec nadobudnutý,
2. vedecké meno druhu jedinca,
3. počet nadobudnutých chránených rastlín a spôsob ich nadobudnutia,
4. údaje preukazujúce pôvod chránených rastlín podľa § 42 ods. 1,
5. dátum nadobudnutia jedinca chránenej rastliny, napríklad dátum, keď bol jedinec odobratý z voľnej prírody alebo umelo rozmnožený.

(3) Evidenciu podľa odseku 2 písm. a) vedie ten, kto má v držbe živé jedince chránených rastlín. Evidenčný zoznam predkladá obvodnému úradu životného prostredia raz ročne do 31. januára na overenie a potvrdenie správnosti vedenia evidencie za predchádzajúci kalendárny rok. Evidenčné číslo v evidenčnom zozname určuje ministerstvom poverená organizácia ochrany prírody na základe písomnej žiadosti držiteľa chránenej rastliny.

(4) Evidenciu podľa odseku 2 písm. b) vedú držitelia ostatných chránených rastlín.

(5) Evidenciu živých chránených živočíchov, tvorí

1. druhová karta chráneného živočícha a jeho vývinových štádií (ďalej len „druhová karta“),
2. kniha držby a chovu chráneného živočícha v ľudskej opatere (ďalej len „kniha chovu“).

(6) Evidenciu chránených živočíchov, a o ktorých sa nevedie evidencia podľa odseku 5, tvorí písomný doklad preukazujúci spôsob nadobudnutia a pôvod chránených živočíchov, ktorý obsahuje najmä

1. obchodné meno podnikateľa, názov právnickej osoby alebo meno a priezvisko fyzickej osoby a adresu sídla alebo miesta podnikania podnikateľa, sídla právnickej osoby alebo trvalého pobytu fyzickej osoby, od ktorých bol jedinec nadobudnutý,
2. vedecké meno druhu jedinca,
3. počet nadobudnutých chránených živočíchov a spôsob ich nadobudnutia,
4. údaje preukazujúce pôvod chránených živočíchov podľa § 42 ods. 1,
5. dátum nadobudnutia jedinca chráneného živočícha, napríklad dátum, keď bol jedinec odobratý z voľnej prírody alebo umelo odchovaný.

(7) Evidenciu podľa odseku 5 písm. a) vedú o živých plazoch, vtákoch a cicavcoch ich držitelia; ak sú držiteľmi podnikatelia, ktorí tieto živočíchy kupujú alebo predávajú, sú povinní druhové karty vedené o takých živočíchoch v záhlaví označiť slovom „obchod“.

(8) Každú zmenu v druhovej karte oznamuje ten, kto ju vedie, obvodnému úradu životného prostredia raz ročne do 31. januára za predchádzajúci kalendárny rok písomne doručením kópie druhovej karty s vyznačenou zmenou alebo osobitného listu.

(9) Evidenciu podľa odseku 5 písm. b) vedú o živých bezstavovcoch, rybách a obojživelníkoch ich držitelia. Títo držitelia predkladajú knihu chovu obvodnému úradu životného prostredia raz ročne do 31. januára na overenie a potvrdenie správnosti vedenia evidencie za predchádzajúci kalendárny rok. Evidenčné číslo v knihe chovu určuje ministerstvom poverená organizácia ochrany prírody na základe písomnej žiadosti držiteľa chráneného živočícha.

(10) Múzeá s prírodovedným zameraním pri zbierkovej činnosti vedú evidenciu chránených rastlín a chránených živočíchov iba podľa osobitného predpisu.69)

(11) Botanické záhrady, arboréta, vysoké školy s prírodovedným zameraním a stredné školy s prírodovedným zameraním, Slovenská akadémia vied a ďalšie vedecké inštitúcie, ktoré vykonávajú vedeckovýskumnú činnosť, každoročne najneskôr do konca marca nasledujúceho roka odovzdajú príslušnému obvodnému úradu životného prostredia zoznam držaných alebo pestovaných chránených rastlín alebo držaných alebo chovaných v ľudskej opatere chránených živočíchov, ktorý obsahuje najmä

1. názov výskumnej úlohy, v ktorej rámci sa zber alebo odchyt chránených druhov uskutočnil,
2. meno riešiteľa výskumnej úlohy,
3. zoznam chránených druhov, ich počet, lokalitu, kde boli zbierané alebo odchytené,
4. zoznam inak nadobudnutých jedincov chránených druhov.

(12) Držiteľ chránených druhov, ktorý je povinný uviesť v evidencii podľa tohto zákona údaje o totožnosti nového držiteľa jedinca, je oprávnený od neho vyžadovať preukázanie totožnosti;70) bez preukázania totožnosti nemôže pôvodný držiteľ jedinca chráneného druhu odovzdať.

(13) Vedenie evidencie o chránených druhoch sa považuje za jej vedenie podľa tohto zákona, len ak sú v nej uvedené úplné a pravdivé údaje; za neúplné a nepravdivé údaje sa nepovažujú zrejmé chyby v písaní a počítaní. Odo dňa prvého uvedenia neúplného alebo nepravdivého údaja v evidencii, sa táto nepovažuje za evidenciu vedenú podľa tohto zákona.

(14) Kto má v držbe chránené druhy, mimo prirodzeného výskytu v biotopoch, je povinný

1. na požiadanie orgánu ochrany prírody podľa § 65 až 68

1. preukázať svoju totožnosť platným dokladom totožnosti, 70)
2. predložiť evidenciu o chránených druhoch podľa tohto zákona,
3. umožniť mu vykonať podrobnú identifikáciu a označenie jedinca chránených druhov,
4. preukázať spôsob nadobudnutia jedinca chránených druhov,

2. uchovávať evidenciu po dobu piatich rokov od vykonania posledného zápisu.

(15) Podrobnosti o vedení evidencie a obsah a vzory evidenčného zoznamu, druhovej karty a knihy chovu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 42

Preukázanie pôvodu chránených rastlín a chránených živočíchov

(1) Kto má v držbe chránené rastliny alebo chránené živočíchy, mimo prirodzeného výskytu v biotopoch, je povinný na požiadanie orgánu ochrany prírody podľa § 65 až 68 preukázať, že takýto jedinec

1. pochádza z voľnej prírody alebo
2. je z potomstva prvej generácie, alebo
3. je z potomstva druhej generácie a potomstva ďalších generácií, alebo
4. je zaisteným, prepadnutým, zhabaným alebo nájdeným jedincom

(ďalej len „pôvod“).

(2) Držiteľ jedinca chráneného druhu, na ktorého držbu sa nevzťahuje zákaz podľa tohto zákona, je povinný preukázať pôvod

1. výnimkou na získanie jedinca chráneného druhu z voľnej prírody podľa tohto zákona,
2. preukazom o pôvode chráneného živočícha (ďalej len „preukaz o pôvode“) alebo
3. iným písomným dokladom, ktorý musí obsahovať najmenej náležitosti podľa § 41 ods. 2 písm. b) alebo § 41 ods. 6.

(3) Písomný doklad podľa odseku 2 písm. c) možno predložiť, iba ak sa na jedinca chráneného druhu nevzťahuje povinnosť mať doklad podľa písmena a) alebo b).

(4) Držiteľ živých plazov, vtákov a cicavcov je povinný zabezpečiť a vyplniť preukaz o ich pôvode.

(5) Evidenčné číslo v preukaze o pôvode určuje ministerstvom poverená organizácia ochrany prírody na základe písomnej žiadosti držiteľa chráneného živočícha.

(6) Pôvod chráneného živočícha v preukaze o pôvode určuje obvodný úrad životného prostredia na základe písomných podkladov predložených držiteľom jedinca chráneného živočícha

1. po predložení

1. výnimky ministerstva na odchyt alebo zber daného jedinca chráneného živočícha z voľnej prírody kódom „W“,
2. dokladu o tom, že chránený živočích sa stal vlastníctvom štátu, kódom „I“, ktorý sa používa spolu s iným kódom, napríklad „I/W“; pri posudzovaní pôvodu potomstva je určujúcim kód uvedený za lomkou,

2. kódom „N“, ak

1. ide o chráneného živočícha, ktorý nebol chránený do nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
2. držiteľ začal viesť o ňom evidenciu v lehote podľa § 104 ods. 6 a
3. nemožno mu určiť pôvod podľa písmena a), c) a d),

3. kódom „F“, ak aspoň jeden z rodičov má v preukaze o pôvode vydanom v súlade s písm. a) uvedený pôvod „W“ a ani jeden z nich nemá pôvod „N“,
4. kódom „C“, ak ani jeden z rodičov nemá v preukaze o pôvode vydanom v súlade s písm. a) a b) uvedený pôvod „W“ ani „N“,
5. kódom „N/F“, ak jeden z rodičov má v preukaze o pôvode vydanom v súlade s písm. b) uvedený pôvod „N“; pri posudzovaní pôvodu potomstva je určujúcim kód uvedený za lomkou alebo
6. v súlade so stanoviskom ministerstva, ak držiteľ predloží iný písomný doklad, ako je uvedený v písmenách a) až e), alebo ak jeden z rodičov má uvedený v preukaze o pôvode vydanom pred účinnosťou tohto zákona neznámy pôvod.

(7) Obvodný úrad životného prostredia určí pôvod do 30 dní od doručenia kompletných podkladov podľa odseku 6 písm. a) až e) a v prípade podľa odseku 6 písm. f) do 60 dní od doručenia žiadosti o určenie pôvodu a potvrdí preukaz o pôvode odtlačkom pečiatky obvodného úradu životného prostredia a podpisom zodpovedného zamestnanca. Ak nemožno určiť pôvod jedinca chráneného živočícha podľa odseku 6, obvodný úrad životného prostredia preukaz o pôvode nepotvrdí.

(8) Preukaz o pôvode je neplatný, ak

1. nie je potvrdený odtlačkom pečiatky obvodného úradu životného prostredia a podpisom zodpovedného zamestnanca alebo
2. sa preukáže, že

1. pôvod jedinca chráneného živočícha bol určený v rozpore s odsekom 6, alebo
2. bol vydaný na základe nepravdivých údajov.

(9) Držiteľ neplatného preukazu o pôvode je povinný bezodkladne odovzdať jeho originál na písomnú výzvu orgánu ochrany prírody podľa § 65 až 68.

(10) Na akýkoľvek iný doklad, ktorý bol vydaný na základe neplatného preukazu o pôvode sa neprihliada.

(11) Nový preukaz o pôvode jedincov chránených živočíchov, na ktoré už bol raz vydaný neplatný preukaz, možno vydať, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy nevyhnutné na preukázanie pôvodu podľa odseku 6.

(12) Pri každom prevode jedinca chráneného živočícha je pôvodný držiteľ povinný odovzdať novému držiteľovi spolu s jedincom chráneného živočícha aj originál preukazu o pôvode. Nový držiteľ je povinný nadobudnúť jedinca chráneného živočícha len spolu s preukazom o pôvode. Preukaz o pôvode sprevádza jedinca chráneného živočícha pri každom jeho premiestnení. Pri strate alebo krádeži jedinca chráneného živočícha jeho posledný držiteľ je povinný bezodkladne doručiť originál preukazu o pôvode obvodnému úradu životného prostredia príslušnému podľa jeho miesta trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania.

(13) Preukaz o pôvode potvrdený podľa odseku 7 je verejnou listinou.

(14) Ustanovenia podľa odsekov 1 až 13 sa nevzťahujú na chránené rastliny a chránené živočíchy, na ktoré sa vzťahuje preukazovanie pôvodu podľa osobitného predpisu.66)

(15) Obsah a vzor preukazu o pôvode a postup pri zabezpečovaní a vypĺňaní preukazu o pôvode ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 43

Nezameniteľné označenie chráneného živočícha

(1) Držiteľ živého jedinca chráneného živočícha ustanoveného podľa odseku 5 je povinný ho nezameniteľne označiť pod dohľadom zamestnanca obvodného úradu životného prostredia alebo ním poverenej organizácie ochrany prírody, ak obvodný úrad životného prostredia neurčí inak. Náklady na nezameniteľné označenie jedinca chráneného živočícha znáša ten, kto ho má v držbe.

(2) Pri strate alebo znehodnotení nezameniteľného označenia je držiteľ jedinca chráneného živočícha povinný o tom bezodkladne písomne informovať obvodný úrad životného prostredia. Opätovné označenie jedinca chráneného živočícha sa vykonáva podľa odseku 1. O novom nezameniteľnom označení jedinca chráneného živočícha vedie obvodný úrad životného prostredia osobitnú evidenciu a bezodkladne informuje orgán ochrany prírody podľa § 66.

(3) Nezameniteľné označenie uhynutého alebo usmrteného jedinca chráneného živočícha sa nesmie znovu použiť na označenie jedinca chráneného živočícha s výnimkou prípadu, ak sa uhynutý alebo usmrtený jedinec chráneného živočícha ponecháva ako dermoplastický preparát vcelku.

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na chráneného živočícha, na ktorého sa vzťahuje povinnosť jeho nezameniteľného označenia podľa osobitného predpisu.66) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na exemplár živočíšneho druhu, ktorý je vychovaný v intenzívnej ľudskej opatere.

(5) Spôsoby nezameniteľného označovania, lehoty na označovanie, zoznam druhov, ktoré sa nezameniteľne označujú, prípady, keď sa nezameniteľné označenie nevykonáva a iné podrobnosti o nezameniteľnom označovaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 44

Zoologická záhrada

(1) Zoologická záhrada je stále zariadenie na držbu živočíchov a ich chov v ľudskej opatere na účel ich vystavovania verejnosti najmenej sedem dní v roku vrátane zariadenia na držbu a predvádzanie živočíchov z radu veľrybotvarých (delfinárium) a zariadenia na chov plazov, obojživelníkov a ďalších živočíchov z taxonomicky nižších skupín v sklenených alebo podobných chovných zariadeniach (terárium). Za zoologickú záhradu sa nepovažujú

1. cirkusy a im podobné zariadenia,
2. obchody so živočíchmi,
3. akváriá ako zariadenia na chov rýb a ďalších vodných živočíchov nižších skupín, ak ich prevádzkovatelia nie sú držiteľmi súhlasu na zriadenie zoologickej záhrady podľa tohto zákona,
4. zariadenia na držbu živočíchov a ich chov v ľudskej opatere, v ktorých sa nevystavujú na verejnosti cicavce v množstve väčšom ako 30 jedincov z 15 druhov alebo vtáky v množstve väčšom ako 50 jedincov z 15 druhov okrem delfinárií,
5. zariadenia na záchranu chránených živočíchov podľa § 45.

(2) Na zriadenie a prevádzkovanie zoologickej záhrady je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody; súhlas sa vydáva na čas určitý, najviac na štyri roky.

(3) Názov „zoologická záhrada“, „zoo“, „zoopark“, „zoosafari“ alebo „delfinárium“ môžu používať iba zariadenia, ktoré majú súhlas podľa odseku 2.

(4) Súhlas podľa odseku 2 vydáva orgán ochrany prírody na základe žiadosti žiadateľa, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem o prevádzkovanie zoologickej záhrady. Žiadosť obsahuje

1. identifikačné údaje žiadateľa, a to: obchodné meno podnikateľa, názov právnickej osoby alebo meno a priezvisko fyzickej osoby, identifikačné číslo (IČO) alebo rodné číslo, adresu sídla alebo miesta podnikania podnikateľa, sídla právnickej osoby alebo trvalého pobytu fyzickej osoby,
2. názov a umiestnenie zoologickej záhrady,
3. právnu formu žiadateľa,
4. označenie vlastníka (zriaďovateľa) zoologickej záhrady, ak nie je totožný so žiadateľom, a údaje o ňom podľa písmen a) a c),
5. základné ekonomické údaje o zoologickej záhrade za tri prechádzajúce kalendárne roky, najmä príjmy (výnosy), výdavky (náklady), ekonomická sebestačnosť, hodnota majetku, dotácie zo štátnych a verejných zdrojov, dotácie z iných zdrojov, počet návštevníkov; ak zoologická záhrada existuje kratšiu dobu, uvedú sa údaje za túto dobu; ak ide o novozriaďovanú zoologickú záhradu, uvedú sa predpokladané údaje na jeden rok,
6. zoznam živočíchov, ktoré sú alebo budú v zoologickej záhrade držané, spracovaný podľa jednotlivých radov,
7. prehľad účasti na aktivitách uvedených v odseku 5 písm. a) prvom a druhom bode; novozriaďované zoologické záhrady uvedú plánovanú účasť na týchto aktivitách,
8. údaje a doklady preukazujúce splnenie podmienok na vydanie súhlasu na zriadenie zoologickej záhrady, najmä stanovisko Štátnej veterinárnej a potravinovej správy71) potvrdzujúce splnenie podmienok podľa odseku 5 písm. a) tretieho až piateho bodu.

(5) Súhlas na zriadenie a prevádzkovanie zoologickej záhrady možno vydať, len ak

1. žiadateľ o vydanie súhlasu preukáže a orgán ochrany prírody miestnou ohliadkou overí, že žiadateľ

1. sa zúčastňuje na výskume zameranom na ochranu druhov, odborných školeniach a tréningoch venovaných rozvoju skúseností a zručností potrebných na zachovanie druhu, na výmene informácií vo vzťahu k ochrane druhov živočíchov alebo na chove v ľudskej opatere chránených živočíchov, na ich odborne zaistenej reintrodukcii alebo repatriácii do voľnej prírody s cieľom uchovať biologickú rozmanitosť,
2. uskutočňuje výchovu verejnosti k ochrane prírody a biologickej rozmanitosti, a to najmä poskytovaním informácií o vystavených druhoch, ich prirodzenom prostredí a úlohe v ekosystémoch,
3. drží živočíchy v podmienkach, ktoré uspokojujú ich biologické, fyziologické a etologické potreby a vytvárajú predpoklady na ďalšie zachovanie druhu, a to najmä vytvorením druhovo špecifických chovných podmienok a priestorov s druhovo špecifickým obohatením,
4. má pre držané živočíchy zabezpečený program preventívnej a liečebnej veterinárnej starostlivosti a podávania potravy,
5. má zariadenie na držbu živočíchov zabezpečené pred ich únikom a proti vniknutiu vonkajších škodlivých a nebezpečných organizmov, šíreniu parazitov, nákazlivých chorôb a organizmov,
6. vedie o držaných chránených živočíchoch evidenciu podľa § 41,

2. žiadateľ o vydanie súhlasu je dôveryhodnou osobou,
3. vydanie súhlasu odporučí vo svojom stanovisku Komisia pre zoologické záhrady (ďalej len „komisia“).

(6) Za dôveryhodnú osobu sa na účely odseku 5 písm. b) považuje žiadateľ,

1. ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin ohrozenia životného prostredia spáchaný z nedbanlivosti;72) u právnickej osoby musí túto podmienku spĺňať jej štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, a
2. ktorému nebola uložená pokuta alebo iná sankcia za porušenie povinností podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu66) v období dvoch rokov pred podaním žiadosti.

(7) Skutočnosti podľa odseku 6 písm. a) sa preukazujú výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace, alebo ak ide o cudzinca obdobným potvrdením o bezúhonnosti vydaným príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo orgánom štátu, kde sa obvykle zdržiava; ak tieto dokumenty príslušné štáty nevydávajú, nahradí ich fyzická osoba čestným vyhlásením.

(8) Úlohou komisie je

1. preskúmavať a posudzovať obsah podaných žiadostí o vydanie súhlasu podľa odseku 2 z hľadiska splnenia podmienok podľa odseku 5 písm. a),
2. pripravovať stanoviská ako odborný podklad na vydávanie súhlasu ministerstva podľa odseku 2,
3. pripravovať stanoviská k uzavretiu zoologickej záhrady alebo jej časti podľa odseku 14,

a to do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti ministerstva o ich vydanie.

(9) Komisiu zriaďuje ministerstvo. Členov komisie vymenúva a odvoláva minister životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „minister životného prostredia“) v spolupráci s ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Členom komisie je aj zástupca občianskeho združenia, ktorého cieľom podľa stanov alebo ich zmien platných najmenej jeden rok je ochrana zvierat. Za člena komisie môže byť vymenovaná fyzická osoba s ukončeným vysokoškolským vzdelaním v odbore veterinárny lekár alebo fyzická osoba s iným ukončeným vysokoškolským vzdelaním príslušného smeru. Štatút a rokovací poriadok komisie, v ktorom sa podrobne upraví postavenie a činnosť komisie, vydá minister životného prostredia.

(10) Ak žiadateľ nemôže splniť niektorú z podmienok uvedených v odseku 5 písm. a) a ku dňu podania žiadosti o vydanie súhlasu písomne potvrdí, že uvedenú podmienku splní do dvoch rokov odo dňa podania žiadosti, súhlas podľa odseku 2 možno vydať najviac na dva roky, ak nesplnením podmienok nie je ohrozené plnenie hlavného poslania zoologickej záhrady.

(11) Súhlas podľa odseku 2 obsahuje najmä

1. názov a umiestnenie zoologickej záhrady,
2. právnu formu žiadateľa,
3. identifikačné údaje žiadateľa [odsek 4 písm. a)],
4. identifikačné údaje zriaďovateľa [odsek 4 písm. a)] a jeho právnu formu, ak nie je totožný so žiadateľom,
5. čas platnosti súhlasu,
6. v prípade odkladu plnenia podmienok podľa odseku 10 lehotu, v ktorej má byť tá-ktorá podmienka splnená spolu s jej konkretizáciou.

(12) Prevádzkovateľ zoologickej záhrady musí spĺňať podmienky podľa odseku 5 písm. a) počas celej doby prevádzkovania okrem prípadov uvedených v odsekoch 10 a 13.

(13) Ak prevádzkovateľ zoologickej záhrady neplní podmienky podľa odseku 5 písm. a) alebo podmienky v súhlase na jej zriadenie a prevádzkovanie určené podľa § 82 ods. 12, orgán ochrany prírody môže určiť lehotu, v ktorej musia byť podmienky splnené; lehota nesmie byť dlhšia ako dva roky. Ak orgán ochrany prírody lehotu neurčí, uplatní postup podľa odseku 14.

(14) Ak prevádzkovateľ zoologickej záhrady nesplní podmienky na jej zriadenie a prevádzkovanie, a to ani po uplynutí lehoty, ak bola určená podľa odseku 13, orgán ochrany prírody zoologickú záhradu alebo jej časť uzavrie pre verejnosť a súhlas na jej zriadenie a prevádzkovanie zmení, ak sa uzavretie týka len časti zoologickej záhrady, alebo ho zruší (§ 89 ods. 1). Na uzavretie zoologickej záhrady alebo jej časti sa vyžadujú stanoviská Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a komisie, ktoré posúdia, či zoologická záhrada spĺňa podmienky podľa odseku 5 písm. a).

(15) Po uzavretí zoologickej záhrady alebo jej časti pre verejnosť má zriaďovateľ naďalej povinnosť zabezpečiť riadnu starostlivosť o živočíchy a ich vhodné umiestnenie v súlade s osobitnými predpismi.73)

(16) Na prevádzkovateľa zoologickej záhrady neplatí zákaz podľa § 35 ods. 1 písm. f) až i) a k), ak sa chránené živočíchy použijú na ich odborne zaistenú reintrodukciu alebo repatriáciu do voľnej prírody s cieľom uchovať biologickú rozmanitosť.

(17) Podrobnosti o podmienkach podľa odseku 5 písm. a) tretieho až piateho bodu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo pôdohospodárstva.

§ 45

Zariadenia na záchranu chránených rastlín a chránených živočíchov

(1) Zariadeniami na záchranu chránených rastlín a chránených živočíchov sú

1. botanické záhrady,
2. arboréta,
3. chovné stanice,
4. rehabilitačné stanice,
5. záchytné strediská.

(2) Na zriadenie a prevádzkovanie zariadení podľa odseku 1 písm. a) až c) a na prevádzkovanie rehabilitačnej stanice sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody.

(3) Botanické záhrady a arboréta sú zariadenia, ktoré

1. sa špecializujú na pestovanie vybraných druhov ohrozených, zriedkavých, vzácnych alebo inak významných chránených rastlín so zameraním na

1. štúdium biologických vlastností a nárokov druhov s využitím výsledkov štúdií pri ochrane ich populácií v prírodnom prostredí,
2. štúdium možností návratu pestovanej populácie do prírodného prostredia,
3. tvorbu genofondových zbierok chránených rastlín,
4. uchovanie existujúcich druhov v umelých podmienkach v prípade ich vyhynutia alebo vyhubenia v prírodnom prostredí,

2. získavajú semená a rastlinný materiál chránených rastlín,
3. realizujú vzdelávanie a výchovu obyvateľstva so zameraním na ochranu chránených rastlín.

(4) Súhlas na zriadenie a prevádzkovanie botanickej záhrady alebo arboréta možno vydať, ak v tomto zariadení

1. je zamestnávaná aspoň jedna osoba s vysokoškolským vzdelaním príslušného odborného zamerania, ktorá má najmenej päťročnú prax v pestovaní príslušnej skupiny rastlín,
2. sa držia rastliny získané v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom.66)

(5) Botanické záhrady a arboréta poskytujú odbornú pomoc orgánu ochrany prírody a iným orgánom štátnej správy.

(6) Chovné stanice sú zariadenia, ktoré

1. sa zriaďujú na účel záchrany druhovej rozmanitosti, genetickej variability, obnovy a posilňovania stability populácií chránených živočíchov,
2. slúžia aj na umiestnenie počas nevyhnutnej doby potrebnej na ošetrenie, ktorá nepresiahne tri mesiace a na zabezpečenie prvotného veterinárneho ošetrenia chorých, poranených alebo inak poškodených živočíchov, ktoré sú neschopné samostatného života v prírodnom prostredí.

(7) Rehabilitačné stanice sú zariadenia zriadené štátom podľa osobitného predpisu, 74) ktoré

1. sa zriaďujú na účel uvedený v odseku 6 písm. a),
2. sú určené na umiestnenie živočíchov, ktorých zdravotný stav alebo poškodenie si vyžaduje dlhodobejšiu rehabilitáciu a prípravu na návrat do prírodného prostredia.

(8) Orgán ochrany prírody vydá súhlas na zriadenie a prevádzkovanie chovnej stanice a súhlas na prevádzkovanie rehabilitačnej stanice, ak štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu prevádzkovateľa tohto zariadenia je dôveryhodný (§ 44 ods. 6 a 7) a ak v tomto zariadení

1. sú vhodné chovné priestory, 73) najmä ubikácie, výbehy, voliéry, akváriá a teráriá, ktoré zodpovedajú biologickým, fyziologickým a etologickým potrebám konkrétneho druhu a umožňujú primeranú starostlivosť o živočícha,
2. je zabezpečená veterinárna starostlivosť o živočíchy, 75)
3. je zamestnávaná aspoň jedna osoba so stredoškolským vzdelaním príslušného odboru, ktorá má najmenej päťročnú prax v chove príslušnej skupiny živočíchov,
4. sú splnené podmienky ustanovené osobitnými predpismi.76)

(9) Po prvotnom veterinárnom ošetrení sa živočíchy umiestnené v chovnej stanici, ktoré sú schopné samostatného života, navrátia do prírodného prostredia a tie, ktoré sú dočasne alebo trvalo neschopné samostatného života, sa premiestnia do rehabilitačnej stanice alebo iného chovného zariadenia, napríklad na účel záchranného chovu.

(10) Záchytné strediská sú zariadenia určené na umiestnenie zhabaných, prepadnutých alebo zaistených chránených rastlín a chránených živočíchov, ako aj na umiestnenie ostatných chránených rastlín a chránených živočíchov, ktoré sa stali vlastníctvom štátu. Záchytné strediská určuje ministerstvo po dohode s ich vlastníkom.

(11) Názov „botanická záhrada“, „arborétum“, „chovná stanica“ alebo „rehabilitačná stanica“ môžu používať iba zariadenia, ktoré majú príslušný súhlas podľa odseku 4 alebo 8; názov „záchytné stredisko“ môže používať iba zariadenie určené podľa odseku 10.

(12) Zariadenia, na ktorých zriadenie a prevádzkovanie je potrebný súhlas podľa odseku 2, musia spĺňať príslušné podmienky ustanovené v odsekoch 3 až 8 počas celej doby prevádzkovania.

(13) Na zariadenia podľa odsekov 6, 7 a 10 neplatia zákazy podľa § 34 ods. 1 písm. b) a c) a § 35 ods. 1 písm. f), g) a i) v súvislosti s plnením ich úloh podľa tohto zákona.

TRETIA HLAVA

OCHRANA DREVÍN

Práva a povinnosti pri ochrane drevín

§ 46

Ustanovenia § 47 až 49 sa použijú, ak sa na drevinu nevzťahujú ustanovenia o chránených rastlinách (§ 32 až 34).

§ 47

(1) Zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny.

(2) Vlastník (správca, nájomca) pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní.

(3) Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník (správca, nájomca) a po vyznačení dreviny určenej na výrub.

(4) Súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje

1. na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a krovité porasty s výmerou do 10 m2 alebo
2. pri obnove produkčných ovocných drevín, ak sa výsadba nových ovocných drevín uskutoční do šiestich mesiacov odo dňa výrubu, alebo
3. pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka, alebo značnej škody77) na majetku, alebo
4. ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov, 78) alebo
5. na územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, kde je výrub drevín zakázaný [§ 15 ods. 1 písm. e) a § 16 ods. 1 písm. a)], alebo
6. ak je výrub preukázateľne nevyhnutný na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny a ak výrub vykonáva alebo obstaráva organizácia ochrany prírody, alebo
7. na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, ak rastú v súkromných záhradách a záhradkárskych osadách.

(5) Ustanovenie odseku 4 písm. a) sa nepoužije v prípade, ak drevina rastie na území s druhým alebo tretím stupňom ochrany, na cintorínoch alebo ako súčasť verejnej zelene.

(6) Ten, kto z dôvodov uvedených v odseku 4 písm. b) a c) drevinu vyrúbal, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť a zároveň preukázať splnenie podmienok na výrub drevín orgánu ochrany prírody najneskôr do piatich dní od uskutočnenia výrubu.

(7) Ten, kto chce z dôvodu uvedeného v odseku 4 písm. d) vyrúbať drevinu, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť orgánu ochrany prírody najmenej 15 dní pred uskutočnením výrubu. Orgán ochrany prírody môže

1. určiť podrobnejšie podmienky uskutočnenia výrubu alebo
2. výrub pozastaviť, obmedziť alebo zakázať, ak je v rozpore s požiadavkami na ochranu drevín, chránených druhov podľa § 33 alebo s rozsahom oprávnenia alebo povinnosti podľa osobitných predpisov.78)

(8) Výrub dreviny podľa odseku 3 možno vykonať len po jej predchádzajúcom vyznačení orgánom ochrany prírody a po právoplatnosti súhlasu orgánu ochrany prírody, ktorým je vykonávateľ výrubu povinný sa na požiadanie preukázať.

(9) Prepravca alebo nákupca dreva je povinný na požiadanie príslušníkov Policajného zboru, orgánov ochrany prírody alebo členov stráže prírody preukázať pôvod prepravovaného dreva súhlasom podľa odseku 3.

(10) Podrobnosti o ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín, o podmienkach vydávania súhlasu na výrub drevín a o vyznačovaní drevín určených na výrub ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 48

Náhradná výsadba

(1) Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, ktorá je povinná tieto príjmy výlučne použiť na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území.

(2) Náhradnú výsadbu a starostlivosť o náhradnú drevinu podľa odseku 1 na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žiadateľa o výrub dreviny, možno uložiť len s predchádzajúcim súhlasom vlastníka dotknutého pozemku.

(3) Obce sú povinné viesť evidenciu pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu vo svojom územnom obvode. Zaradenie pozemkov do evidencie prerokujú obce s ich vlastníkmi.

§ 49

Chránené stromy

(1) Kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny vrátane stromoradí môže krajský úrad životného prostredia vyhlásiť všeobecne záväznou vyhláškou za chránené stromy. Za chránené stromy možno vyhlásiť aj stromy rastúce na lesnom pôdnom fonde. Chránené stromy sa považujú za chránený objekt.13)

(2) Na ochranu chránených stromov sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 46 a 47 ods. 1, 2, 3 (druhá veta), 8 a 9.

(3) Na výrub a spôsob ošetrovania chráneného stromu sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. V prípade povoleného výrubu sa použije obdobne ustanovenie § 48 a orgán ochrany prírody následne zruší vyhlásenie ochrany chráneného stromu.

(4) Chránené stromy sa nevyhlasujú na území chránených krajinných prvkov, prírodných rezervácií a prírodných pamiatok.

(5) Ak to vyžaduje záujem ochrany chráneného stromu, orgán ochrany prírody vyhlási jeho ochranné pásmo, a to spôsobom, akým vyhlasuje chránený strom. Vo vyhlásenom ochrannom pásme platí primerane tretí stupeň ochrany (§ 14), ak orgán ochrany prírody, ktorý ho vyhlasuje, neurčí prísnejšie podmienky ochrany.

(6) Ak ochranné pásmo nebolo vyhlásené podľa odseku 5, je ním územie okolo chráneného stromu v plošnom priemete jeho koruny, ktorý je zväčšený o jeden a pol metra, najmenej však v okruhu 10 m od kmeňa stromu, a platí v ňom primerane druhý stupeň ochrany (§ 13).

(7) Podrobnosti o ochrane chráneného stromu a jeho ochranného pásma a vymedzenie pozemku, na ktorom sa nachádza chránený strom a jeho ochranné pásmo, sa ustanovia všeobecne záväznou vyhláškou, ktorou sa chránený strom a jeho ochranné pásmo vyhlasuje. Podrobnosťami o ochrane sa určuje aj územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa § 13 alebo 14.

ŠTVRTÁ HLAVA VYHLASOVANIE, ZMENA A ZRUŠENIE OCHRANY OSOBITNE CHRÁNENÝCH ČASTÍ PRÍRODY A KRAJINY A ICH OZNAČENIE

§ 50

Vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny

(1) Zámer vyhlásiť chránený krajinný prvok, chránený areál, prírodnú rezerváciu, prírodnú pamiatku, chránené vtáčie územia, zóny chráneného územia alebo chránený strom je orgán ochrany prírody príslušný na ich vyhlásenie povinný písomne oznámiť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku dotknutého zamýšľanou ochranou, ktorého možno zistiť z evidencie v katastri nehnuteľností, dotknutej obci a dotknutým orgánom štátnej správy.79) Ak ide o chránené vtáčie územie a zóny chráneného územia, je týmto orgánom krajský úrad životného prostredia. Oznámenie zámeru obsahuje najmä základnú charakteristiku zámeru na vyhlásenie ochrany, miesto jeho realizácie. Ak je dotknutý väčší počet vlastníkov pozemkov alebo ak ich pobyt nie je známy, možno oznámenie zámeru doručiť verejnou vyhláškou.

(2) Obec je povinná do 15 dní od doručenia oznámenia zámeru informovať o ňom verejnosť vo svojom územnom obvode a umožniť nahliadnuť doň na obvyklom mieste, najmä na úradnej tabuli, najmenej po dobu 15 dní.

(3) Vlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku, obec a dotknutý orgán štátnej správy má právo najneskôr do 30 dní od doručenia oznámenia zámeru alebo jeho verejného oznámenia podať k nemu písomné pripomienky orgánu ochrany prírody.

(4) Orgán ochrany prírody je povinný najneskôr do 30 dní pripomienky prerokovať s tým, kto ich podal.

(5) Vlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku je povinný odo dňa oznámenia zámeru až do vyhlásenie časti prírody za chránenú bezodkladne oznámiť výkon činnosti, na ktorú je potrebný súhlas alebo ktorá je zakázaná podľa tohto zákona, orgánu ochrany prírody príslušnému na vyhlásenie časti prírody za chránenú. Ak to vyžaduje záujem ochrany prírody a krajiny, môže tento orgán ochrany prírody rozhodnúť o určení podmienok na vykonávanie tejto činnosti; ak vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) dotknutého pozemku vznikne z dôvodu určenia podmienok ujma, patrí mu za obmedzenie bežného obhospodarovania náhrada (§ 61). Tieto podmienky platia najdlhšie do vyhlásenia časti prírody a krajiny za chránenú.

(6) Ak orgán ochrany prírody najneskôr do dvoch rokov od oznámenia zámeru nevyhlási spôsobom upraveným v tomto zákone územie alebo strom za chránené, povinnosti určené v rozhodnutí podľa odseku 5 zanikajú.

(7) Ustanovenia odsekov 5 a 6 sa nevzťahujú na vyhlasovanie chránených vtáčích území, zón chránených území a chránených území podľa § 27 ods. 10.

(8) Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na vyhlasovanie súkromného chráneného územia a jeho ochranného pásma (§ 31).

(9) Chránený krajinný prvok sa nevyhlasuje na ostatných chránených územiach a v ich ochranných pásmach.

§ 51

Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny

(1) Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny (ďalej len „štátny zoznam“) vedie ministerstvo; vydáva z neho aj výpisy pre územné obvody kraja a okresu. Výpisy zo štátneho zoznamu sú uložené na príslušnom orgáne ochrany prírody.

(2) Ministerstvo môže poveriť vedením štátneho zoznamu a vydávaním výpisov z neho podľa odseku 1 ním zriadenú organizáciu ochrany prírody.

(3) Orgán ochrany prírody podľa § 64 ods. 1 písm. c) a d), ktorý vyhlásil ochranu časti prírody a krajiny, zašle do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti všeobecne záväznej vyhlášky, ktorou bola vyhlásená za chránenú, ministerstvu podklady na vykonanie zápisu osobitne chránenej časti prírody a krajiny do štátneho zoznamu.

(4) Ministerstvo zapíše osobitne chránené časti prírody a krajiny do štátneho zoznamu do 30 dní odo dňa doručenia podkladov podľa odseku 3.

(5) Po vykonaní zápisu osobitne chránenej časti prírody a krajiny do štátneho zoznamu správa katastra na základe podkladov predložených orgánom ochrany prírody, ktorý ochranu vyhlásil, vyznačí chránené územie s jeho ochranným pásmom, súkromné chránené územie s jeho ochranným pásmom, ak bolo vyhlásené, alebo pozemok s chráneným stromom v rozsahu jeho ochranného pásma v katastri nehnuteľností.80) V prípade národného parku predkladá podklady ministerstvo.

(6) V prípade zrušenia ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny ministerstvo zápis zo štátneho zoznamu vyškrtne.

(7) Štátny zoznam a výpisy z neho sú verejne prístupné.81)

(8) Podrobnosti o vedení štátneho zoznamu ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 52

Označenie osobitne chránenej časti prírody a krajiny

(1) Chránené územia (§ 17 ods. 1), ich zóny (§ 30 ods. 1) a chránené stromy (§ 49), ako aj ich ochranné pásma sa označujú tabuľami so štátnym znakom82) Slovenskej republiky a s nápisom. Prírodné pamiatky podľa § 24 sa označujú, len ak boli vyhlásené za národné prírodné pamiatky alebo ak ide o významné alebo ohrozené jaskyne, alebo prírodné vodopády.

(2) Označenie podľa odseku 1 zabezpečí orgán ochrany prírody, ktorý osobitne chránenú časť prírody a krajiny vyhlásil, v prípade národného parku ministerstvo, a to do šiestich mesiacov odo dňa jej vyhlásenia.

(3) Chránené územia a zariadenia ochrany prírody a krajiny v nich a chránené stromy možno označiť so súhlasom orgánu ochrany prírody aj tabuľami s osobitným označením. Týmto spôsobom sa označujú aj súkromné chránené územia.

(4) Ak je to v záujme ochrany navrhovaného územia európskeho významu, možno takéto územie označiť ako vyhlásené chránené územie.

(5) Podrobnosti o označení osobitne chránených častí prírody a krajiny ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 53

Zmena a zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny

(1) Zmena alebo zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny sa vykoná do jedného roka od podania návrhu alebo od zistenia nových skutočností, ktoré majú závažný vplyv na predmet ochrany, alebo ak predmet ochrany zanikol, a to rovnakým spôsobom, akým sa ochrana podľa tohto zákona vyhlasuje (ustanovuje). Návrh na zmenu alebo zrušenie je oprávnený podať aj vlastník (správca, nájomca) nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v chránenom území alebo jeho ochrannom pásme, ak už nie je zrejmý predmet ochrany alebo tento zanikol, ako aj pokiaľ nebolo v zákonnej lehote rozhodnuté o nároku na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa § 61. Chránený areál, prírodná rezervácia a prírodná pamiatka sa zrušia vždy, ak sa stanú súčasťou vyhlásených zón alebo podzón chránenej krajinnej oblasti alebo národného parku.

(2) Na zmenu alebo zrušenie ochrany podľa odseku 1 sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 50 a 51. Na zrušenie prírodnej rezervácie, ako aj iného chráneného územia patriaceho do súvislej európskej sústavy chránených území (§ 28) je potrebný predchádzajúci súhlas ministerstva; to neplatí, ak sa takéto územie nachádza na území vyhlasovaných zón národného parku.

(3) Orgán ochrany prírody na žiadosť vlastníka pozemku zruší súkromné chránené územie. Na zmenu alebo zrušenie súkromného chráneného územia sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 31 a 51.