ÚzemnéPlány.sk

Autor

prof. Ing. arch. Maroš Finka, PhD.

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

17538

Dátum vydania

07. 05. 2010

Kategórie článku

• Urbanizmus a územné plánovanie

Súvisiace články

• Tvorba krajiny
• Stavebný poriadok Kráľovstva českého a súčasný stavebný zákon - Niekoľko inšpiratívnych porovnaní
• Poslanie architektov a urbanistov pri rozvoji miest a obcí

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

45%

Celkový počet hlasov: 1101

Výzvy pre ďalší vývoj územného plánovania na Slovensku

Európska integrácia a rozšírenie Európskej únie prinášajú mnoho nového nielen novým členským štátom únie, ale sú rovnako výzvou aj pre jej starších členov. Politické, ekonomické a sociálne dosahy týchto procesov sú zrejmé na každom kroku, rozširuje sa konkurenčný priestor, zjednodušuje sa pohyb tovarov, zvyšuje sa mobilita obyvateľov, realizujú sa transnárodné a transkontinentálne infraštrukturálne projekty, zjednocuje sa právne i ekonomické prostredie. Vyostruje sa konkurenčný boj obcí a regiónov v súťaži o investorov prinášajúcich pracovné príležitosti, o obyvateľov, návštevníkov či o prístup k verejnej infraštruktúre. Tento konkurenčný boj je v posledných mesiacoch zostrený pôsobením globálnej celosvetovej krízy. A práve v jej kontexte sa na európskej úrovni čoraz viac diskutuje o úlohe územného plánovania ako súčasti právneho prostredia determinujúceho atraktivitu prostredia pre investície, ale aj socioekonomického prostredia stabilizujúceho investície v prostredí.

Význam územného plánovania chápaného v Európskej únii ako súčasť priestorového plánovania a nástroj manažmentu priestorového rozvoja je podčiarknutý skutočnosťou, že v návrhu základnej legislatívnej normy Európskej únie – v Lisabonskej zmluve, ktorá v súčasnosti dospela do záverečnej fázy ratifikácie, bol začlenený pojem „územná súdržnosť“. Koncept územnej súdržnosti vychádza z dokumentu Európska perspektíva priestorového rozvoja, ktorú prijali ministri pre územný rozvoj na neformálnom rokovaní v Postupime v roku 1999, a z dokumentu Riadiace princípy pre trvalo udržateľný územný rozvoj európskeho kontinentu.

Spolupráca EÚ v oblasti priestorového plánovania sa nesnaží o zjednotenie priestorovoplánovacích systémov v členských štátoch EÚ, aj keď niektoré z jej aktivít podporujú i procesy priblíženia priestorovoplánovacej legislatívy. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že územné plánovanie je jedným zo základných atribútov existujúcej štátnej zvrchovanosti členských krajín.
Európska spolupráca v oblasti priestorového rozvoja je reprezentovaná predovšetkým tými aktivitami, ktoré sa týkajú celokontinentálnej a medzinárodnej úrovne. Tieto aktivity však obsahujú problematiky, ktoré sa prejavujú na regionálnej alebo lokálnej úrovni, a to nielen v EÚ, ale v celej Európe. Spoločný záujem na riešení týchto problémov je tým, čo im dáva celoeurópsku dimenziu.

Aj keď majú transformačné procesy na Slovensku mnohé špecifiká odrážajúce sa v špecifických podmienkach a úlohách územného plánovania, absolútna väčšina problémov, ktoré stoja pred územným plánovaním, je podobná tým, aké majú iné štáty v Európskej únii. A tak v diskusii o budúcnosti územného plánovania či v širšom pohľade priestorového plánova¬nia nie sme sami. Z prebiehajúcich diskusií môžeme brať inšpiráciu, poučenie, môžu byť pre nás v mnohom upozornením na potrebu pripraviť sa na riešenie problémov, s ktorými ešte len budeme konfrontovaní (negatívny demografický vývoj, veľkopriestorová migrácia, únik mobilného kapitálu do rozvojových krajín a iné).

Tak ako každý riadiaci systém v spoločnosti, aj systém územného plánovania musí reflektovať spoločenský vývoj. Skutočnosť, že územné plánovanie ako jediný plánovací systém na Slovensku kontinuálne zabezpečoval základné úlohy riadenia územného rozvoja po roku 1989, svedčí o tom, že v sedemdesiatych rokoch 20. storočia bol založený vo svojej podstate ako veľmi progresívny systém. Bolo to okrem iného aj vďaka tradícii stredoeurópskej plánovacej kultúry, ku ktorej popri systéme plánovania v Rakúsku, Nemecku, Poľsku, Maďarsku i vo Švajčiarsku historicky naše územné plánovanie patrí. Napriek tomu územnoplánovacia prax, či už v polohe obstarávania alebo spracovania územnoplánovacej dokumentácie, alebo v polohe výkonného manažmentu územného rozvoja reprezentovaného najmä územným konaním, jasne poukazuje na mnohé problémy.
Absencia presne zadefinovaných systémových súvislostí medzi územným, krajinným a socioekonomickým rozvojovým (regionálnym) plánovaním, formálna participácia verejnosti, zdĺhavosť a administratívna náročnosť procesov, slabá autorita voči sektorálnym plánovacím a rozhodovacím aktivitám, zdvojenie procesov v kontexte zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, neschopnosť reflektovať nové možnosti digitálneho spracovania územnoplánovacej dokumentácie a hlavne jej zmien – to sú len niektoré z problémov svedčiacich o tom, že súčasný systém územného plánovania vyžaduje systémovejšie inovačné zmeny.

Ani s týmto problémom nie sme osamotení. Nové úlohy a nové podmienky pôsobenia územnoplánovacieho, resp. priestorovoplánovacieho systému, nové prostriedky ponúkané informačnými a komunikačnými technológiami zákonite vyžadujú inovácie vo všetkých krajinách EÚ. Podobne ako na Slovensku, aj v Holandsku, vo Veľkej Británii, Francúzsku či v Nemecku diskutujú odborníci nielen o nástrojoch územného plánovania, ale dokonca aj o úlohách a autorite územného plánovania v spoločnosti. A nezostáva len pri diskusiách, ich výsledky premietajú do inovácií svojich plánovacích systémov, v ktorých sú omnoho ďalej ako Slovensko.
Určite nemožno, a to aj napriek postupujúcej integrácii v rámci EÚ, preberať modely plánovacích systémov zo zahraničia. Ich značná diverzita postupne prekonávaná procesmi aproximácie európskeho právneho systému, globalizácie a integrácie svedčí o tom, že plánovacie systémy sa formovali a formujú v konkrétnych kultúrnych, ekonomických, geografických, administratívnych a politických podmienkach. Napriek tomu pohľad na vývoj plánovacích systémov a ich jednotlivých nástrojov vo vyspelých štátoch EÚ môže byť inšpiratívny. Jednotlivé nástroje sa však nedajú vytŕhať z kontextov ich pôsobenia, a preto by ani diskusia o budúcnosti nášho územnoplánovacieho systému nemala byť o jeho doplnení parciálnymi nástrojmi, ale v prvom rade o jeho filozofii a fungovaní v nových podmienkach rozvoja európskej vedomostne založenej spoločnosti na Slovensku ako členskom štáte EÚ.

Územné plánovanie ako súčasť priestorového plánovania môže rozhodujúcou mierou pomôcť dosiahnuť hlavné ciele územnej kohézie v Európe bez vnútorných hraníc a redukovať rozdiely medzi úrovňami rozvoja v jej rôznych regiónoch.
Ako uvádza dokument Europe 2000+, splnenie tejto úlohy vyžaduje, aby boli prístupy priestorového plánovania vo svojej podstate dynamické a orientované na budúcnosť. Problémy, ktoré rieši, totiž nevychádzajú len z existujúcej situácie, ale predovšetkým z trendov smerovania do budúcnosti. Preto je najvyšší čas posunúť diskusiu o vývoji nášho územného plánovania opäť o krok ďalej. O inšpiráciách z právneho prostredia manažmentu územného rozvoja európskych štátov, ktoré by mohli byť zaujímavé pre Slovensko, sa viac dočítate v nasledujúcom čísle.

Prof. Ing. arch. Maroš Finka, PhD., je vedúcim expertom pre odbor Priestorové plánovanie MŠ SR a ga-rantom študijných programov v tomto odbore na STU v Bratislave. Venuje sa interdisciplinárnym aspektom v urbanizme a územnom plánovaní v Ústave manažmentu STU.

Challenges for the further development of spatial planning in Slovakia

European integration and the expansion of the European Union are not only bringing much that is new to its new member states, but at the same time are presenting challenges to its older members. The political, economic and social effects of these processes are clear at every step – the expansion of the competitive space, the simplification of the transfer of goods, increased mobility of inhabitants, the implementa-tion of transnational and transcontinental infrastructure projects, unification of legal and economic environments. Communities and regions are waging sharp competition for investors bringing with them work opportunities, for inhabitants and visitors, for access to the public infrastructure. And in the last months this struggle, as a result of the global crisis, has intensified. It is in this precise context that discussions on a European level are becoming more frequent regarding the role of spatial planning as part of the legal environ¬ment determining the attractiveness of an area for investment, as well as the socio-economic environment which makes that investment stable and long-lasting.

Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu.