Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

622 územných plánov

947 článkov

4806 fotografií

online návštevníkov

25. 09. 2023, meniny má: Vladislav

Aktuality

Urban Upgrades 2022

uu22-atrium-web-archinfo.png

Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.

27. 10. 2022 | viac

Mestské zásahy Tatry

tatry-fb-cover-2×.png

Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.

04. 02. 2019 | viac

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Autor

Ján Krcho

Autor fotografií

Ján Krcho

Zdroj

Časopis ARCH

Zobrazení

17002

Dátum vydania

22. 08. 2012

Kategórie článku

Súvisiace články

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

46%

Celkový počet hlasov: 756

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

41%

Nie

34%

Nedá sa zovšeobecňovať

25%

Vila s átriom

vilahranol01.jpg

Suchodolinská ulica v Košiciach ústi do Čermeľského údolia, ktoré bolo od polovice 19. storočia obľúbeným miestom výstavby letných alebo záhradných domov. Vtedajší Košičania už aj v 19. storočí unikali, spolu s rodinami, sem do chladnejšej doliny s hustým lesným porastom hlavne pred letnými horúčavami.

Po roku 1990 sa aj suchodolinské údolie stalo obľúbeným miestom viac-menej chaotickej výstavby rodinných domov. Dom H na treťom pozemku zo severnej strany od Vily Hranol je známy dom od Davida Kopeckého a Jána Studeného. /1/ Tento dom sa dokonca dostal do výberu knihy Slávne vily Slovenska /2/ na posledné miesto v rade publikovaných víl, začínajúcim rímskou vilou v Bratislave-Dúbravke, pokračujúcim renesančným sobášnym palácom Mateja Korvína v Bytči a kaštieľom v Betlanovciach, akoby tak naznačoval možnosti ďalšieho vývoja tejto formy architektúry.

vilahranol01.jpg

Nemôžeme sa čudovať, že výrazná, logicky prísna funkčná a formálna čistota Domu H, vyrastajúca z daností miesta, a dôsledne dodržaná principiálna jednota jej architektúry mohla inšpirovať aj architektov Vily Hranol. Na druhej strane je však vila Hranol autonómna a vtipne reagujúca na prírodné danosti. Formálny jazyk ateliéru ÁTRIUM je jasne čitateľný.

Dispozícia Vily Hranol je obdĺžnikového pôdorysu na druhom podlaží a so spálňami a chodbou na treťom podlaží, ktorej časť nad obývacou izbou vytvára menšiu galériu, používanú ako pracovňu. Pôdorys Vily Hranol je rozšírený o ďalší trakt, v prízemnej časti čiastočne zapustený do priľahlého svahu, v ktorom sú garáž a sklady. Na poschodí tvorí rozšírenie už len nočná časť so spálňou rodičov. Na strechách pridaného západného traktu sú terasy, ktoré vytvárajú príjemný prechod medzi domom a atraktívne skultivovanou členitou záhradou, prístupnou priamo z obidvoch úrovní obytných podlaží.

vilahranol02.jpg

Väčšina priestorov Vily Hranol je oproti Domu H navrhnutá výrazne veľkorysejšie a aj celkové hmotové pôsobenie tejto vily pôsobí monumentálnejšie. V prípade časti obslužných priestorov – v kúpeľniach a na chodbách – je rozšírenie príjemné a zrejmé. Časť miestností by však pri terajšej forme využitia, napr. prízemné časti vstupu alebo nočná časť pridaného traktu, nestratila nič zo svojej úžitkovej hodnoty, aj keby bola výrazne menšia.

vila-hranol.jpg

Kratšie steny prísneho hranolu Domu H sú dôsledne strohé a uzavreté, v prípade Vily Hranol sú otvorené osvetleniu a veľkým preskleným otvorom na južnej strane dokonca výhľadu na mesto. Najvýraznejšia pridaná hodnota Vily Hranol je priamy kontakt s rozsiahlou upravenou záhradou, ktorá s pridaným traktom druhého podlažia vytvára príjemne intímne „polovičné átrium“, z otvorených strán vymedzené strmým svahom a lesným porastom.

Po formálnej stránke je hranolová forma vily upravená miernymi skoseniami vonkajších hrán s dreveným obkladom, ktorý pôsobí prívetivo a manieristicky sa snaží zodpovedať súčasným formálnym trendom. Z vily je na prvý pohľad viditeľný rukopis projektantov Atria, čitateľný na väčšine ich stavieb.

Tento autentický svojský formálny jazyk bol asi najzaujímavejšie prezentovaný aj na výstave, prehľade ich doterajšej tvorby, 20 + 1 rokov architektúry ATRIUM vo Východoslovenskej galérii v Košiciach v máji až júni tohto roku. „…(štúdio Atrium) ctí kontext svojho regiónu a hybridizuje jeho motívy s aktuálnymi architektonickými tendenciami európskej architektonickej scény. …vzťahuje európske podnety na svoje prostredie, hľadá napríklad spojitosť medzi formálnymi výbojmi typu zalamovania tvarov na spôsob japonského origami a tradične šikmými plochami rustikálnej zástavby.

vykresy-page-2-orez.jpg

Spláca dlh nedávnej absencii luxusnej vilovej výstavby a je zrejmé, že dokáže naplniť spoľahlivo to, čo sa sformovalo do akéhosi etalónu kvalitného vilového objektu…,“ píše v katalógu výstavy Matúš Dulla. /3/ Príznačná je aj publikovaná fotografia z výstavy, na ktorej sú tváre architektov ukryté za výstavnými panelmi /4/, akoby neboli podstatné ich osoby, ale výsledok spoločnej tímovej tvorby. Atrium sa aj zriedkavo prezentuje v osobnostiach jednotlivých architektov.

A práve schopnosť prijímať rôzne, niekedy prekvapivo odlišné vonkajšie impulzy, ktoré potom pretransformujú do jednoduchej, ale čitateľnej a konzistentnej formy vlastnej architektúry, je pravdepodobne tajomstvom toho, že architektúra Atria, snáď už nielen vo východoslovenskom kontexte, nadobúda čitateľné podoby svojskej identity a mainstreamové črty.

Zdroj: Časopis ARCH – 7–8/2012
Autor: Ján Krcho

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 67 | T: 0.405971

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne