Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
07. 10. 2024, meniny má: Eliška
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
doc. Ing. arch. Daniela Gažová, PhD.
archív autorky, Nazmi Amin-Tai
14684
02. 01. 2012
Celkový počet hlasov: 756
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Tvorba krajiny a krajinné plánovanie si vyžadujú multidisciplinárny prístup v previazaní na metódy a nástroje územného a priestorového plánovania. Tieto procesy musia pritom zohľadňovať environmentálny aspekt tvorby krajiny a životného prostredia. Krajina, prírodné prvky a štruktúry majú pre existenciu a rozvoj ľudskej spoločnosti východiskový a globálny význam. Aké by mohli byť námety pre ďalší rozvoj nástrojov na plánovanie a tvorbu urbanizovanej krajiny v koncepčnej a legislatívnej polohe a ako by sa mohli premietať do vzdelávania?
Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu.
V procese všetkých intervencií v krajinnom a, v rámci neho,
v urbanizovanom priestore, si treba uvedomovať predovšetkým tieto základné
tézy a východiská:
• primárny význam a hodnoty krajiny ako priestoru na život, kde sa
odohrávajú všetky ľudské aktivity,
• sekundárny potenciál krajiny ako pridanej hodnoty v uvedomelej tvorbe
urbanizovaného a životného prostredia.
Centrum land-artu Art Center Kivik vo Švédsku prezentuje nové umelecké formy vo voľnej krajine.
Súčasný spoločenský vývoj charakterizuje globalizácia a diverzifikácia ľudského pôsobenia na krajinu, ako aj ľudských potrieb a nárokov na jej využívanie. Vývoj spoločnosti a jej pôsobenie na krajinu sa zrýchľujú, no rastie aj uvedomelý záujem o krajinu (oficiálny, inštitucionalizovaný i neoficiálny, spontánny), jej ochranu a tvorbu a rozvoj súvisiacich vedných disciplín.
V súčasnom období globálnych celospoločenských zmien sa vo všetkých oblastiach života výrazne prejavuje ich dosah na krajinu, priestor, v ktorom sa všetky procesy existencie človeka odohrávajú. Pre ďalší vývoj našej spoločnosti, ktorý charakterizujú a, zrejme, budú ďalej charakterizovať okrem iného podstatné konceptuálne a inštitucionálne zmeny v prístupoch k tvorbe a ochrane životného prostredia, treba identifikovať a špecifikovať vplyv a dôsledky celospoločenských zmien na krajinu, jej exploatáciu, ochranu a tvorbu.
Východiskom navrhovania a legalizovania nových prístupov k otázkam tvorby krajiny na všetkých úrovniach je poznať a uvedomiť si zmeny prebiehajúce v jednotlivých oblastiach spoločensko-ekonomických vzťahov, ich dôsledky a prejavy v krajine. Ide predovšetkým o dosah zmien v spoločensko- ekonomických podmienkach, ktoré prebehli a prebiehajú vo všetkých oblastiach našej spoločnosti, najmä v majetkovoprávnej oblasti, vo výrobno- organizačných vzťahoch, v legislatívnych a inštitucionálnych procesoch, v spôsobe života, v hodnotovom systéme spoločnosti, v úrovni globalizácie, celosvetovej hospodárskej situácii a pod.
Farma Apple House v Kiviku vo Švédsku – jedna z podôb ekoturistiky, ktorá predstavuje nové formy trávenia voľného času, poznávania prírody a krajiny.
Súčasné a predpokladané dôsledky týchto zmien v krajine, jej obraze a spôsobe jej využívania sa globálne i diferencovane prejavujú v rôznych typoch krajiny ako často protichodne pôsobiace priestorovo-funkčné, esteticko-kompozičné, ekologicko-environmentálne, inštitucionálne a globalizačné charakteristiky a vzťahy. Nasledujúci náčrt spoločensko-ekonomických zmien ako determinantov premien krajiny a ich priestorových a funkčných prejavov ilustruje širokú škálu premien, ktoré sa nevyhnutne odrážajú v obraze krajiny a v požiadavkách na nové prístupy pri jej plánovaní, tvorbe a využívaní.
V poľnohospodárskej krajine sú to nová parcelácia poľnohospodárskeho pôdneho fondu, meniaca sa štruktúra poľnohospodárskej výroby, poľnohospodárskej krajiny a vidieckeho osídlenia, zmeny v hierarchickom postavení a vo funkcii vidieckych sídiel, v ich vnútornej štruktúre, meniaci sa krajinný obraz, zmeny v tvorbe a plánovaní systémov ekologickej stability krajiny, investičné tlaky na nové funkčné využitie pôdy, nové postupy pri ochrane kultúrnej krajiny a jej historických štruktúr, environmentalizácia výrobných procesov či potenciál ekologickej a ekostabilizačnej funkcie poľnohospodárskej krajiny.
Transformácia urbanizovanej krajiny – prestavba Západného prístavu v Malmö na urbanistický celok s obytnou, administratívnou a so vzdelanostnou funkciou v atraktívnej polohe mesta
Vo výrobnej a ťažobnej krajine sú to zmeny vlastníckych vzťahov, privatizácia objektov a zariadení výroby, zmeny v štruktúre a organizácii výroby, nové výrobno-dodávateľské vzťahy, zefektívnenie využívania zdrojov surovín a energií, využívanie nových zdrojov, ochrana životného prostredia a prírodných zdrojov, ochrana historických výrobných pamiatok a štruktúr krajiny, odstraňovanie zdrojov devastácie krajiny, reštrukturalizácia a zmeny funkčného využitia výrobných areálov, resp. devastovaných priestorov.
Prvky land-artu vytvárané návštevníkmi lesa vo švédskom
V rekreačnej a chránenej krajine prebiehajú zmeny vlastníckych vzťahov rekreačných zariadení a priestorov i krajinných celkov, menia sa nároky na nové formy rekreácie a cestovného ruchu a na využívanie existujúcich zariadení, prejavujú sa investičné tlaky na nové funkčné využitie, príp. na nové formy rekreácie a intenzifikáciu využívania krajiny, ale aj na krajinu v konfrontácii s ochranou jej prírodných a kultúrno- historických hodnôt, menia sa formy ochrany krajinných priestorov a postupy pri zabezpečovaní únosnosti krajinných priestorov vo vzťahu k ich rekreačnému využívaniu a ich udržateľnému rozvoju.
V sídelnej krajine ide o zmeny v územno-priestorových a v organizačno- správnych vzťahoch v štruktúrach osídlenia, menia sa vlastnícke a užívateľské vzťahy, zvyšuje sa dynamika rastu sídiel, ktorý je často nedostatočne kontrolovaný a regulovaný, vznikajú nové typy sídelných a mimosídelných funkčných areálov, krajinný systém sídla treba integrovať s jeho ostatnými systémami, resp. naopak treba rozvíjať sídla v ich okrajových polohách a rekultivovať devastované priestory, nastávajú zmeny v obraze mesta, prebiehajú výrazné investičné aktivity predovšetkým v oblasti vybavenosti, bývania, dopravy a verejných priestorov sídiel, kladie sa dôraz na rekultiváciu, ochranu a úpravu vodných tokov a plôch a uplatnenie estetických, priestorotvorných bioklimatických, hygienických, ekologických a psychologických hodnôt prírodných prvkov v sídle.
Park André Citroëna v Paríži vznikol na mieste bývalého automobilového závodu a zlepšuje prostredie sídiel významných firiem
Tvorbu nových postupov, ktoré sú odpoveďou na stále rastúci tlak na krajinu, treba vnímať v dvoch rovinách – v konceptuálnej a právnej. Obe si svojou podstatou do značnej miery protirečia, ale možno ich zosúladiť v adekvátnom právnom systéme. Ako tretia pristupuje otázka výchovy a vzdelávania v záujme budúceho rozvoja spoločnosti.
Ako sa už odrazilo v doterajších legislatívnych zmenách v oblasti plánovania a tvorby krajiny, prírodné prostredie a krajina sa v našej spoločnosti nechápu len ako nástroj estetizácie životného prostredia a doplnok architektúry a urbanizovaného prostredia, sú tiež nevyhnutným základom a podmienkou jeho existencie. Na rozdiel od predchádzajúcej, ale často aj súčasnej praxe nestačí len kvantifikovať zastúpenie zelene v urbanizovanom prostredí, prípadne určiť jej funkciu a usporiadanie (ukazovatele a smernice v novom ÚSES). Treba sa tiež usilovať o kvalitatívne zmeny prírodného prostredia v zmysle udržateľnosti vývoja krajinných štruktúr, v kontexte s dynamickým vývojom štruktúr osídlenia, urbanizovanej krajiny a ľudských aktivít všeobecne.
Na základe toho treba zabezpečiť esteticky hodnotné, harmonické prostredie s určitou mierou schopnosti regenerácie vlastných zdrojov v ľubovoľnom časovom stupni. Ako prioritu treba pritom chápať ochranu hodnôt prírody a kultúrneho dedičstva.
Pri implementácii teoretických východísk a postupov tvorby a plánovania krajiny do súčasného územného a regionálneho plánovania treba vychádzať z niekoľkých základných zásad. Treba klásť dôraz na novú filozofiu prístupu ku krajine a prírodnému prostrediu ako priestoru na realizáciu ľudských aktivít, ktorá povedie k aktívnej ochrane celej prírody uvedomelou a cieľavedomou tvorbou, k ochrane prírody a tým vlastne aj človeka a jeho životného prostredia zabezpečujúceho regeneráciu jeho psychického a fyzického potenciálu, k ochrane prírodných zložiek urbanizovaného prostredia v spolupôsobení s jeho vytvorenými zložkami.
Pri ochrane a tvorbe krajiny treba uplatňovať komplexný a systémový
prístup. Systémovosť pritom chápeme v prístupe ku krajine:
• vo vertikálnej polohe – vo vzájomných vzťahoch a väzbách prvkov a
systémov prírodného prostredia od veľkých územných celkov cez sídlo,
zónu až po detail,
• v horizontálnej polohe, kde úroveň vzťahov sídla a prírodného
prostredia tvoria väzby a vzťahy na príslušnej štrukturálnej úrovni.
Komplexný prístup treba presadzovať na všetkých úrovniach skúmania, plánovania a riadenia pri komplexnom uplatnení všetkých krajinných prvkov, prírodných aj vytvorených, pričom pod pojmom prírodné prostredie rozumieme integrované pôsobenie všetkých jeho zložiek. Prírodné prostredie a jeho prvky sa musia stať neoddeliteľnou a nenahraditeľnou súčasťou tvorby urbanizovaného prostredia a mali by sa vyvíjať dynamicky v súlade s dynamikou vývoja sídla.
Jednoduché ležadlá z drevených siahovíc ako súčasť expozície v prírode poskytujú návštevníkom centra land-artu vo švédskom W
Urbanizovanú krajinu treba skúmať ako dynamický systém v súlade s tendenciami a potenciálom na jej využívanie v zmysle princípov udržateľného rozvoja, na základe poznania limitujúcich faktorov jej exploatácie a potenciálov pre jej perspektívny rozvoj. Dynamiku vývoja krajiny a všetkých jej zložiek treba vidieť predovšetkým v jej novej kvalite na súčasné využitie pri zachovávaní jej kultúrno-historických a prírodno-krajinárskych hodnôt.
Prístup k tvorbe a plánovaniu využívania krajiny musí vychádzať z poznania a rešpektovania krajiny, jej histórie, potenciálu a limitov, pričom cieľom musí byť zachovanie, resp. regenerácia ekologickej stability krajiny, kde pod pojmom krajina chápeme symbiotické spolupôsobenie jej prírodných i vytvorených zložiek.
Obsahovej stránke krajinných priestorov, ktorá sa vyvíja v dynamike vývoja spolupôsobiacich štruktúr krajiny (náplň, spôsob užívania, funkcia), musia zodpovedať formy ich usporiadania, úprav, väzieb na širšie prostredie.
Krajinu, urbanizované a životné prostredie vôbec treba estetizovať a harmonizovať, pričom musíme poznať a uplatňovať kompozičné a priestorotvorné zákonitosti a princípy, ktoré by mali byť neoddeliteľnou súčasťou programu skvalitnenia a humanizácie životného prostredia človeka v kontexte s hlbokým poznaním a rešpektovaním ostatných faktorov podieľajúcich sa na jeho tvorbe. Využívať kultúrno-historický potenciál krajiny znamená čerpať z jej bohatých zdrojov, uvedomovať si jej vývoj, nadviazať na odkaz minulosti, vychovávať k poznaniu histórie tvorby krajiny a parkovej tvorby u nás aj v zahraničí, uvedomovať si tradície, osobitosť a jedinečnosť prostredia, snažiť sa o vytváranie vlastného národného štýlu v súčasných podmienkach, ochraňovať kultúrnu krajinu a významné hodnoty historických krajinných štruktúr.
Potenciál krajiny treba pri tvorbe urbanizovaného a životného prostredia vnímať ako istú pridanú hodnotu. Krajinný obraz, krajinný ráz, prírodné prvky, prírodné priestory v urbanizovanom prostredí a ich kvality jednoznačne podmieňujú kvalitné životné prostredie, architektúru a interiér a spolupôsobia pri ich vytváraní v rámci súvisiacich tvorivých disciplín. Prírodné charakteristiky dodávajú priestoru či dielu aj istý pridaný ekonomický potenciál práve v závislosti od prírodných (prirodzených i vytvorených) kvalít prostredia.
Neposlednou podmienkou je stimulácia a podpora aktívnej i pasívnej účasti občana na procese ochrany a tvorby krajiny, prostredia, v ktorom žije a ktoré pretvára.
Zásady tvorby sídelnej krajiny môžeme diferencovať podľa hierarchie
priestorových úrovní štruktúr osídlenia na úrovni:
• širších krajinných súvislostí – sídlo v krajine,
• sídla a jeho kontaktu s okolitou krajinou – kontaktová zóna (viac
v ďalšom príspevku autorky v tomto čísle na strane 26 – pozn.
red.),
• vnútrosídelnej, zonálnej a nižších – krajina v sídle.
Pri plánovaní a tvorbe vo všetkých dimenziách v konkrétnych podmienkach treba premietnuť všeobecné metodické princípy do zásad tvorby krajiny a do nástrojov plánovania. Pri územnom a priestorovom plánovaní treba nevyhnutne uplatňovať environmentálny prístup ako základ a východisko všetkých procesov – toto možno považovať za jednu zo základných úloh súčasnej krajinárskej, urbanistickej a územnoplánovacej teórie a praxe.
Verejné priestory podnecujú stretávanie sa a komunikáciu (Brusel).
Základné ciele konceptuálnej roviny novodobého územného plánovania
možno vidieť:
• v novej filozofii prístupu k problematike (nová, udržateľná kvalita
prírodného prostredia, aktívna ochrana celej krajiny, komplexný a
systémový prístup, účasť občana na procese územného plánovania),
• v uplatňovaní ekologických, esteticko- kompozičných,
kultúrno-historických a sociálno-psychologických princípov,
• vo vytvorení novej metodiky s environmentálnym prístupom a v jej
implementácii do územného plánovania.
Vo všeobecnosti ide teda o stanovenie zásad a princípov tvorby krajiny v urbanizovanom prostredí.
V legislatíve treba pri plánovacích činnostiach dosiahnuť vzájomnú podmienenosť ekologických, krajinárskych a urbanistických princípov a metodologických postupov. Územnoplánovacie postupy musia byť vo vzťahu k tvorbe krajiny vertikálne aj horizontálne komplexné a systematické. Krajinnoekologické výstupy územnoplánovacej dokumentácie na jednotlivých úrovniach plánovacích činností by mali mať určený stupeň záväznosti. Legislatívne nástroje treba rozšíriť o špecifické a odvetvové, hodnotiace, koncepčné a plánovacie zložky s príslušnou mierou záväznosti (napr. krajinárska štúdia ako súčasť územnoplánovacích podkladov, hodnotenie dosahov diela na krajinný obraz). Musíme vytvoriť právny rámec a určiť vykonávacie nástroje pre súvisiace činnosti a ovplyvňujúce javy, napr. na vecnú a časovú koordináciu realizácie prírodného a umelého prostredia, ekonomickú a spoločenskú stimuláciu a postihy, budovanie vzťahu k životnému prostrediu, prírode, vytvoreným hodnotám.
Organizovanie podujatí vo verejných priestoroch mesta na Karl Platz vo Viedni
Orgány štátneho riadenia a samospráv by mali vymedziť rozsah
kompetencií a zodpovednosti riadiacich a výkonných orgánov, stanoviť
stupeň právnej záväznosti ich postupov a byť v plánovacích,
rozhodovacích i výkonných (kontrolných) procesoch dôsledné a
principiálne. Pri odvetvovom plánovaní treba určiť odporučenia pre
záväzné a smerné normy v jednotlivých odvetviach ľudských aktivít vo
vzťahu k prírodnému prostrediu (zásady, pravidlá, zákony, postihy).
Zásady tvorby sídelnej krajiny treba premietnuť do všetkých stupňov a
kategórií územnoplánovacej dokumentácie (ÚPD) aj územnoplánovacích
podkladov (ÚPP), a to najmä:
• na úrovni veľkých územných celkov pri riešení väzieb sídelného
útvaru a jeho okolia, pri riešení komplexného regionálneho rozvoja územia
i konkrétnych problémov jednotlivých typov krajiny, resp. prímestských
oblastí sídla,
• na úrovni sídelných útvarov pri riešení komplexného rozvoja
sídelného útvaru, spracovaní generelu zelene sídla, resp. systému
rekreácie sídla vo väzbe na prímestské územie,
• na úrovni kontaktových území ako ÚPP a ÚPD s cieľom prehĺbiť
riešenie dynamického rozvoja sídla a riešenie stretu sídla s okolitou
krajinou a miest vzájomnej transformácie ich funkcií,
• na úrovni ÚPP pri spracovaní generelov zelene a štúdií súvisiacich
javov, resp. pri implementácii ďalších dokumentov, ktoré môžu podstatne
usmerniť a ovplyvniť problémy tvorby krajiny; sem patria napríklad
krajinárske štúdie (architektonicko- krajinárske, resp.
urbanisticko-krajinárske), ktoré sa orientujú napríklad na situovanie a
posúdenie diela v otvorenej krajine a v urbanizovanom prostredí (technické
dielo v krajine, výtvarné dielo, stavba v krajine, mimosídelné areály na
šport, rekreáciu, výrobno-technické areály a pod.), alebo odvetvové
generely s limitmi, ochrannými pásmami či preventívnymi opatreniami
a pod.
Socha Anjel severu v meste Newcastle ako výtvarné dielo v krajine sa stala poznávacím bodom mesta a symbolom priemyselného severu Anglicka.
Ďalšie možnosti, ako premietnuť princípy a zásady tvorby krajiny do plánovacích činností a posilniť ich účinnosť, je obohacovať ich o špecifické, povinné aj doplňujúce súčasti (územný systém ekologickej stability, krajinný plán, EIA, krajinárska štúdia) a vo vytvorení ďalších nástrojov v tejto oblasti (hodnotenie a ochrana krajinného obrazu, ochrana historických štruktúr krajiny a hodnôt kultúrnej krajiny), ktoré sa môžu uplatniť v závislosti od riešeného problému prakticky vo všetkých stupňoch a kategóriách ÚPP a ÚPD.
Pre každý z týchto stupňov a kategórií treba smerne i záväzne stanoviť a konkretizovať požadovanú hĺbku spracovania, mieru komplexnosti a systematickosti riešenia, legislatívnu záväznosť jednotlivých druhov dokumentácie, kompetenciu a zodpovednosť príslušných obstarávacích a schvaľovacích orgánov, vecnú a časovú koordináciu územnoplánovacích procesov a kontinuitu realizačných procesov.
Stanovenie základných cieľov v oblasti výchovy a vzdelávania možno vidieť v rozvoji odborného školstva a vedy, poznania v rovine všeobecného vzdelania a v zapojení osvety prostredníctvom priemetu stanovených cieľov do legislatívnych procesov. V polohe osvety je hlavným cieľom výchova k ekologickému vnímaniu sveta a prístupu k vlastnému životnému prostrediu.
Súčasťou plánovacích dokumentov a procesov vo vzťahu k plánovaniu krajiny na všetkých úrovniach by mal byť systém regulatív a zásad (právnych noriem), ktoré tvoria základ optimálneho využívania jej zdrojov, harmonizácie jej prírodných a umelých prvkov a systémov v priebehu vývoja urbanizačných procesov. Dynamický vývoj ľudských činností v protiklade s relatívne statickým vývojom prírodných systémov treba zosúladiť – len tak sa dá dosiahnuť vnútorne protirečivý cieľ – maximálne zabezpečenie ľudských potrieb a požiadaviek a maximálne zachovanie prírody a jej zdrojov.
Účinná plánovacia legislatíva je nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa, ale musí pôsobiť na ochranu prírody a krajiny preventívne. Pasívna ochrana prírody, resp. náprava už spáchaných škôd zďaleka nestačí. Aktívna ochrana a tvorba krajiny a fundované predvídanie budúceho vývoja, podporené účinnou plánovacou a výkonnou legislatívou umožňujú preventívnu ochranu životného prostredia a cieľavedomé a postupné plánovanie rozvoja urbanizačných aktivít pri zachovaní ekologických, kultúrno-historických a estetických hodnôt krajiny.
Územné, resp. priestorové plánovanie pri tvorbe a ochrane životného prostredia má zaisťovať komplexný prístup ku každej úlohe a zabraňovať živelnosti, nekompetentnosti a presadzovaniu individuálnych cieľov, ktoré by mali za následok poškodzovanie, devastáciu či degradáciu hodnôt krajiny a životného prostredia. Ukotvenie ekologických postupov (ÚSES, EIA, krajinný plán) v našich právnych predpisoch je nesporným prínosom, je to však len prvý krok na ceste ku komplexnému systému spájajúcemu územnoplánovacie, krajinné a ekologické plánovanie do jednoty, prepojenosti a podmienenosti. Implementácia Európskeho dohovoru o krajine do právnych predpisov jednotlivých európskych krajín je ďalším krokom, ktorý potvrdzuje rastúci význam týchto súvislostí a procesov.
Doc. Ing. arch. Daniela Gažová, PhD., je mimoriadnou profesorkou a pracuje na oddelení priestorového plánovania v Ústave manažmentu STU v Bratislave. Venuje sa problematike tvorby krajiny a krajinného plánovania, urbanizmu a územnému plánovaniu. Pracuje vo vedecko-výskumnej a pedagogickej oblasti, ako aj v odbornej praxi.
Literatúra
[1] GAŽOVÁ, D.: Interakcie prírodného a vytvoreného v štruktúrach osídlenia. Habilitačná práca. Bratislava: FA STU, 05/1999, 135 s.
[2] GAŽOVÁ, D.: Metodika a postupy novodobého územného plánovania, poloha tvorby krajiny v procese územného plánovania. In: Zborník IV. celoslovenskej konferencie s medzinárodnou účasťou: Krajina, človek, kultúra, SAŽP Banská Bystrica, 04/1999, s. 24 – 25.
[3] GAŽOVÁ, D.: Dynamika premien prírodných priestorov v štruktúre sídla. In: Zborník zo seminára s medzinárodnou účasťou: GAŽOVÁ, D. (editor): Proces premien prírodných priestorov v štruktúre sídla, Gabčíkovo, 19. – 20. 10. 2000. Bratislava: ES FA STU, 01/2001, s. 21 – 31. ISBN 80–227–1477–1.
The creation of the countryside and countryside planning require a multidisciplinary approach in linkage with the methods and instruments of land-use planning and spatial planning, including the environmental aspect of formation of the countryside and of the environment. In the introduction we will look at the initial and global significance of the countryside, natural elements and structures for the existence and development of human society. How can the further development of planning and creation of the urbanized countryside take place in a conceptual and legislative position, and how can this be projected into education?
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 72 | T: 0.443330
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne