Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
626 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
15. 02. 2025, meniny má: Pravoslav
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Ing. arch. Henrich Pifko
H. Pifko
Vydavateľstvo EuroStav, s.r.o.
14243
29. 09. 2011
Celkový počet hlasov: 877
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
V predchádzajúcich častiach nášho seriálu o SolarCity Linz sme sa venovali niektorým obytným okrskom, centru či škole. Aby nám neostali všetky „mimoarchitektonické“ témy na záver, pozrime sa teraz na to, čo nám zabezpečuje fungovanie tejto štvrte, teda na riešenie energetických, materiálových a dopravných tokov. Je prirodzené, že v rámci inovatívneho konceptu SolarCity bolo zaujímavo riešené aj zásobovanie energiami, nakladanie s odpadmi a odpadovými vodami, manažment dažďových vôd a dopravná obsluha [1, 2].
Základnou požiadavkou „zelenej“ architektúry je energetická efektívnosť. Spotrebu energie v SolarCity nám pomá- ha znížiť využitie slnečnej energie, ktoré tu uvádzame na prvom mieste. Nezabú- dame pritom na dôležitosť kvalitnej kon- štrukcie budov (všetky sú tu v štandarde nízkoenergetického alebo pasívneho domu), ochrany pred prehrievaním v lete a v neposlednom rade efektívnosti zásobovania energiou, ktorému sa tiež budeme venovať.
Solárny koncept“ štvrte bol inšpirovaný Európskou chartou pre solárnu energiu v architektúre a urbanizme [3], ktorá bola sformulovaná v rámci projektu READ (Renewable Energies in Architecture and Design). Začína prístupom k slnku: svetlé byty, veľké okná, vhodná orientácia bez vzájomného tienenia a preslnenie vonkajších priestorov sú požiadavky, ktoré ovplyvnili architektonické aj urbanistické riešenie. Nachá- dzame tu medzipriestory a technické riešenia (zimné záhrady, solárne okná), ktoré podporujú pasívne využite solárnej energie a zároveň zvyšujú komfort bývania v chladných obdobiach roka. Pomerne veľké plochy termických kolektorov na strechách domov zabezpečujú ohrev vody a sú aj charakteristickým výrazovým prvkom „solárnej architektúry“.
Ďalším demonštratívnym výrazovým prvkom je urbanistické usporiadanie: odstupy medzi budovami a ich výšky sú zvolené tak, aby bol aj v zimných mesiacoch zabezpečený priamy prístup slnka ku všetkým bytom. V konštrukč- nom riešení sa stretávame s veľkými oknami (pri južnej orientácii), zimnými záhradami aj cez dve podlažia a originálnymi transparentnými izoláciami, ktoré tu boli prvýkrát použité vo väč- šom meradle – nachádzame tu rôzne prístupy k téme „solárneho stavania“
Ich uplatnenie bolo súčasťou zmluvy investorov štvrte s mestom Linz, ktorá vyžadovala využívanie slnečnej energie a dodržanie štandardu nízkoenergetického domu (požiadavka bola v priemere max. 44 kWh/m2 a, v skutočnosti bolo dosiahnutých 36 kWh/m2 a). Regulatív hovoril o minimálne 34 % pokrytí potreby teplej vody solárnou energiou, v skutočnosti je tu dosiahnuté zhruba 50 % pokrytie potreby OPV vďaka 3 500 m2 solárnych kolektorov na strechách budov prvých dvanástich okrskov. Mesto pritom použitie slnečných kolektorov nielen vyžadovalo, ale aj podporilo (720 eur na sekciu a 150 eur na m2 kolektorovej plochy). Ďalšou požiadavkou mesta bolo udržanie letnej tepelnej pohody bez potreby klimatizácie, investori ho museli potvrdiť certifikátom.
Aj úsporné domy, pokiaľ to nie sú skutočne „nulové“ budovy, potrebujú na prevádzku energiu „zvonka“. V SolarCity bolo zvolené centrálne zásobovanie teplom cez veľmi dobre izolované rozvody – straty v nich sú minimálne. Zdrojom tepla je kogeneračná tepláreň na biomasu so špičkovými hodnotami využitia energie paliva (vyše 85 %), súčasťou systému je aj centrálna akumulačné nádrž (35 000 m3). Toto vzorové riešenie prispieva k zníženiu spotreby primárnej energie aj k redukcii emisií CO2. Popri životnom prostredí profitujú z neho aj obyvatelia – za energiu platia nízku a aj pri kolísajúcich cenách ropy stabilnú cenu.
Pilotný projekt „Mesto bez odpadových vôd“ riešil inovatívne nakladanie so splaškami v časti bytov a v škole. Konvenčne obsluhované WC umožnili vyu- žitie separovaného moču ako hnojiva a kompostovanie tuhých zložiek odpadu. „Šedá voda“ (odpad z kúpania, prania a umývania riadu) je odvádzaná samostatným potrubím a čistená v miestnej rastlinnej čističke odpadových vôd, tuhé zložky odpadu sú kompostované a vy- čistená voda je vypúšťaná do miestneho potoka.
V projekte SolarCity bol kladený dô- raz na rešpektovanie zásad udržateľnosti. K nim patrí aj koncept decentralizovaného nakladania s dažďovými vodami, ktorý ich v prvom rade využíva na mieste prostredníctvom povrchových rigolov, akumulačných nádrží a vsakov. Tieto prvky sú integrujúcou súčasťou urbanistického a krajinného konceptu a sú súčasťou rekreačných plôch štvrte popri tom, že zabezpečujú bezproblémové odvedenie zrážkových vôd aj pri päťroč- ných maximách.
Jednou z prvých vecí, ktoré si v obytných okrskoch SolarCity všimneme, je absencia dnes už všadeprítomných osobných áut. Nejde pritom o radikálne riešenie „mesta bez áut“, len o skrytie parkujúcich automobilov do podzemia a podporu hromadnej a cyklistickej dopravy.
Automobilová doprava je obmedzená na hlavnú dopravnú os štvrte a na prístupy k podzemným garážam (na povrchu je len parkovanie pre návštevníkov) – chodníky v okrskoch sú síce zjazdné a umožňujú „núdzový“ prístup autom, no pešia a cyklistická doprava tam má absolútnu prednosť, veľká pozornosť bola pri návrhu venovaná bezpečnosti detí a komfortu obytného prostredia.
Mestskú hromadnú dopravu zabezpe- čuje v prvom rade predĺženie trasy rýchlej električky z centra Linzu až po otoč- ku za hranicou obytného súboru. Autobusová doprava zabezpečuje najmä prepojenie s pôvodnou obcou Pichling, ktorej obyvatelia môžu vďaka nemu využívať infraštruktúru SolarCity. V blízkosti štvrte je aj železnica – súčasť nielen regionálnej siete (s možnosťou komfortného prestupu z električky), ale aj medzinárodného koridoru Paríž-Bratislava.
Podpora nemotorizovanej a hromadnej dopravy vedie v SolarCity k priaznivejšej deľbe „dopravnej práce“ bez obmedzovania individuálnej mobility. Podstatné však je, že obytné prostredie získalo vylúčením automobilovej dopravy novú a s bežnými obytnými súbormi neporovnateľnú kvalitu, pričom investič- né náklady ostali v hraniciach kritérií rakúskej sociálnej výstavby.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 66 | T: 0.458215
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne