Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
08. 11. 2024, meniny má: Bohumír
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Martin Kováč - riaditeľ sekcie miestneho rozvoja Kancelárie ZMOS
Konferencia Regulačné nástroje v ČR a SR
17906
21. 05. 2009
Celkový počet hlasov: 1555
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Mestá a obce majú rozhodujúcu úlohu v procese regulácie rozvoja územia. Sú obstarávateľmi územno-plánovacej dokumentácie v rámci originálnej pôsobnosti. Zabezpečujú funkcie stavebných úradov v rámci preneseného výkonu štátnej správy na úseku územného plánovania, stavebného poriadku a bývania.
Strategické plánovanie na území obce sa realizuje najmä prostredníctvom nasledovných dokumentov a nástrojov:
Reguláciu v území okrem právnych predpisov a noriem prijímaných na
národnej úrovni môžu upravovať aj všeobecne záväzné nariadenia
prijímané na úrovni samosprávy. Tieto normy sa premietajú do strategickej
dokumentácie, ktorá stanovuje reguláciu územia a priority rozvoja územia.
Takto vzniknuté dokumenty na seba navzájom nadväzujú a vytvárajú maticu
vzťahov (viď matica vzťahov). Veľmi dôležitou časťou týchto procesov je
príprava a aktualizácia týchto dokumentov, vrátane koordinácia výmeny a
zdieľania dát o území.
Identifikácia hodnôt a zdrojov prostredia – či už prírodných,
kultúrnych, ľudských a finančných je predpokladom udržateľnosti týchto
plánovacích procesov. Ochrana životného prostredia a kultúrneho dedičstva
je opäť prirodzenou súčasťou a podmienkou zachovania krajinných hodnôt.
V tomto kontexte zohráva dôležitú úlohu aj vodné plánovanie v rámci
ktorého sa zostavujú plány manažmentu povodí. Tie sa povinne využívajú
v krajinnom plánovaní alebo môže byť samotným krajinným plánom.
Z nášho pohľadu je dôležité v takomto pláne riešiť vzťah – voda,
pôda, vegetácia, pretože voda je predpokladom územného systému ekologickej
stability, funkčnosti vegetácie a predpokladu udržania biodiverzity
územia.
Nedostatok vody v území, ktorý môže vznikať v dôsledku činnosti
človeka a pretvárania krajiny spôsobuje postupnú dezertifikáciu krajiny,
rast extrémov počasia a zvyšuj riziká povodní a riziká sucha. Na
komunálnej úrovni navrhujeme, aby túto funkciu krajinného plánu plnili
plány integrovaného manažmentu vodných zdrojov obce. V tejto súvislosti
navrhujeme, aby bola do stavebného zákona začlenená aj nasledovná
všeobecná technická požiadavka na navrhovanie stavieb, ktorá by sa týkala
nakladania s dažďovými vodami – stavba musí byť navrhnutá tak, aby
umožňovala vsakovanie dažďovej vody do podložia, čiastočnú alebo úplnú
akumuláciu dažďovej vody a jej následné zhodnotenie ako úžitkovej vody na
neskoršie vsakovanie, zavlažovanie zelene a využitie ako úžitkovej vody na
svojom zastavanom území.
Samostatnou témou miestnej regulácie je riešenie statickej a dynamickej dopravy v mestách a krajine, riešenie regulácie využívania verejných priestranstiev z hľadiska požiadaviek obyvateľov územia – rodín s deťmi, priestorov pre šport, priestorov pre výbeh domácich zvierat, riešenie priestorov pre separáciu, zber a odvoz odpadu a pod.
Osobitnou témou, ktorej je potrebné sa venovať je architektonická
politika, či už na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Tá by mal
vychádzať z poznania architektúry jej nosných prejavov v území a
koordinovaného úsilia pre dosiahnutie harmonizácie architektonických hodnôt
územia, vysokej stavebnej kultúry obyvateľstva ako aj citu pre ochranu
historických prvkov prostredia. Je to dlhodobý proces, ktorý má svoj priemet
tak pri povoľovaní stavieb, pri obnove existujúcich stavieb, ale aj pri
vytváraní podporných nástrojov tak na národnej či lokálnej úrovni.
Môžu to byť rôzne podporné schémy, ale aj komplexné procesy regenerácie
sídla, revitalizácie hnedých parkov, obnovy verejných priestranstiev či
ochrany pamiatkového fondu a historického prostredia, ktoré sa zameriavajú
na ochranu autenticity a originality prostredia. Možno tiež povedať, že
architektúra prostredia a budov je hmotným vyjadrením kultúry národa,
spoločnosti resp. svojej doby. V týchto súvislostiach je potrebné
systémovejšie riešiť aj otázku architektonickej politiky obce
prostredníctvom inštitútu architekta obce. V tejto veci sa hľadá konsenzus
na úrovni samosprávy, aby sa upravil tento inštitútu v rámci
príslušných právnych noriem.
Dôležitou súčasťou regulačnej politiky na úrovni samosprávy bolo v minulosti vydávanie stanovísk k umiestňovanie prevádzok podnikateľských subjektov v území. Táto právomoc obce však bola medzičasom zrušená. Obce a mestá však poukazujú na potrebu obnovy tohto inštitútu aspoň v primeranej podobe, ktorá by umožnila zosúladiť funkčné vymedzenie územia v rámci územného plánu a hospodárske činnosti, ktoré sú v tomto území prevádzkované nakoľko to má dopad tak na zaťaženie statickej ako aj dynamickej dopravy, na verejný poriadok, elimináciu konfliktov v obytných zónach a pod..
Stavebný zákon predstavuje najkomplexnejšiu právnu normu, ktorá stanovuje podmienky regulácie rozvoja územia a povoľovania stavieb. V tomto ponímaní je to asi druhý najvýznamnejší zákon obcí popri zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Súčasný návrh nového stavebného zákona, ktorý bol schválený vo vláde a predložený na rokovanie Národnej rady SR v sebe skrýva viaceré riziká. Napriek nespornej snahe MVRR SR zjednodušovať procesy povoľovania stavieb a zostaviť novú právnu normu, proces prípravy návrhu zákona bol poznačený množstvo rozporuplných prístupov. MVRRSR zvolilo zásadné inú filozofiu zákona, ako filozofia a štruktúra stavebného zákona, ktorý platí v súčasnosti. Uvádzame preto prehľad pripomienok ZMOS k tomuto návrhu zákona.
Rada ZMOS sa na svojom zasadnutí 17.-18.3.2009 v Štrbskom Plese zaoberala problematikou nového stavebného zákona. ZMOS v procese prerokovania návrhu nového stavebného zákona v NR SR požaduje:
Zákon v tejto podobe a konštrukcii je neopraviteľný v Národnej rade Slovenskej republiky v zásadných častiach prostredníctvom pozmeňovacích návrhov. MVRR SR tvrdí, že návrh zákona má inú filozofiu ako v súčasnosti platný stavebný zákona. ZMOS plánuje pracovné stretnutie z MVRR SR za účelom vyjasnenia si týchto otvorených otázok, pretože riziká a neistoty vyplývajúce z predloženého návrhu nového stavebného zákona podľa názoru ZMOS predstihujú momentálne prínosy návrhu zákona.
Návrh nového stavebného zákona by nemal byť experiment, najmä ak na Slovenskú máme dlhú a dobrú tradíciu územného plánovania a zároveň je potrebné objektívne pristúpiť k zjednodušovaniu povoľovania stavieb tam kde je to na mieste, nie však bez regulácie a pri znižovaní transparentnosti a jednoznačnosti povoľovacích procesov a postupov.
Potrebné je dopracovať viaceré časti zákona, potrebné je však zohľadniť najzásadnejšie požiadavky ZMOS. Súčasne s týmto zákonom je potrebné zabezpečiť spravodlivejšie financovanie preneseného výkonu štátnej správy čo spolu s dobrým stavebným zákonom prinesie zvyšovanie kvality výkonu v tejto oblasti. Financovanie preneseného výkonu štátnej správy v tejto oblasti a sieť stavebných úradov by sa mohli riešiť optimálne prostredníctvom novelizácie zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie.
Intenzívna bytová výstavba a typizácia stavieb v 70tých a80tych rokoch, ako aj stavebný boom a nízka stavebná kultúra po roku 1989 značne poznačili kvalitu prostredia a charakter prostredia a to napriek úsiliu a prostriedkom miest a obcí, ktoré investovali mnoho peňazí do obnovy obcí a miest. Nový stavebný zákon, po zapracovaní našich zásadných pripomienok môže zásadnejšie napomôcť postupne a koordinovane obnovovať naše stavebné prostredia a krajinu. Bez akceptovania našich zásadných pripomienok zo strany ZMOS však môže dochádzať k výraznejšej a nekontrolovateľnej devastácii prostredia.
Charakteristika kategorizácie stavieb na účely presného určenia kategórie konania, projektovej dokumentácie, odbornej spôsobilosti a významnosti lokality
Podstatou kategorizácie stavieb je ich členenie podľa:
Kategorizácia stavieb na účely presného určenia kategórie konania podľa tohto zákona, projektovej dokumentácie a odbornej spôsobilosti by mala vychádzať zo zabehnutého členenia na:
Stavby podľa tejto kategorizácie by sa mali ďalej posudzovať podľa toho či sa nachádzajú:
Pre jednotlivé kategórie stavieb by sa mal jednoznačne určiť:
Matica vzájomných vzťahov a prepojení strategických, plánovacích a hodnotiacich procesov vo verejnej správe a kultúre
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 61 | T: 0.469438
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne