Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
06. 11. 2024, meniny má: Renáta
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Ph.D. Martina Trnkusová
Ing. arch. Peter Parolek
20483
17. 12. 2009
Celkový počet hlasov: 1525
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Vo výnimočnom prírodnom prostredí kúpeľného mesta Karlove Vary je situované malé medzinárodné letisko. Aby sa vylepšilo jeho poslanie priviesť hostí a turistov do blízkosti svetoznámych kúpeľov, bolo nutné pristúpiť k jeho rekonštrukcii a modernizácii.
Na začiatku to bolo zlepšenie technických parametrov dráhového systému, ďalej úpravy existujúcej budovy a stavba novej odbavovacej haly.
Súčasný areál letiska sa nachádza mimo zastavaného územia na náhornej plošine nad Karlovými Varmi, vo výške 600 metrov nad morom. Poeticky ho môžeme vnímať aj ako štartovaciu rampu do voľného priestoru. Autorom architektonického návrhu novej odbavovacej haly je brnenský architekt Petr Parolek, ktorý je tiež autorom Odbavovacej haly na letisku Brno-Tuřany (odprezentovanej v prílohe ES 3/07).
Nová hala letiska v Karlových Varoch pripomína kovové vajíčko, projektil či raketu. Jej futuristický tvar je v priamom kontraste s hmotou pôvodného starého „nádražia“, avšak s ohľadom na zvolenú mierku a proporcie s ním vytvára jeden kompozičný celok pôdorysu H so 4 krídlami, alebo 2 bočnými nádvoriami. A to je zámer tvorcu, k pôvodnému priečeliu s bočnými krídlami vlastne iba dostavať krídlo nové a súbor sa tak uzatvára.
Doteraz funkčná odbavovacia budova je typickým železničným objektom z obdobia prvej republiky a jej autorom bol Arch. Prof. K. Winter z Liberca (projektová dokumentácia z roku 1930). Objekt bol klasický murovaný (dispozičný trojtrakt, obvodové múry boli typické so systémom vertikálnych okenných otvorov s nosnými medzipiliermi, systémom horizontálneho členenia hmotovej kompozície s previslými niekoľkoúrovňovými rímsami), nie je príkladom funkcionalistickej architektúry typickej pre toto obdobie, no vyznačuje sa pevným líniami a symetriou, pôvodnou kompozíciou a drobnou mierkou.
Nová hala je s pôvodným objektom prepojená krčkom, ktorý vytvára medzi objektami potrebnú priestorovú vzdialenosť. Atypickým tvarom nie je v prostredí ojedinelá, kompozičnú vertikálu dopĺňajúca, technická veža riadenia letovej prevádzky.
Nová hala svojim dynamickým tvarom vyjadruje rýchlosť a svojou rafinovanosťou eleganciu presnej krivky. Na začiatku návrhu bola idea autora vytvoriť z prstencových kónických a konkávne zakrivených plôch, pomocou súčasných technológií, eliptický vajíčkový tvar haly. Jeho formy mali byť dobre geometricky aj výrobne definované, aby vytvorili kompaktný a presný tvar, na aký sme zvyknutí z dnešného automobilového či spotrebného priemyslu ale 10-krát väčších rozmerov. Zámerom bolo využitie nielen technicky, ale aj ekonomicky dostupných technológií – napr. hliníkových plášťov so stojatou drážkou.
Po dlhotrvajúcom hľadaní výsledného tvaru haly vznikol dizajn kompozície troch zrezaných prstencových plôch, definovaných rotáciou oblúkového profilu okolo stredu. Celý objekt pôsobí dojmom eliptickej – natiahnutej gule či rugbyovej lopty.
Ďalším zámerom autora architektúry je možno až scénickým tvarovým formovaním dvoch objektov vyjadriť dojem dvoch svetov. Pri pristávaní na letisku je to historizujúci svet, spojený s fenoménom kúpeľov a druhý futuristický vnímaný pri vzlietnutí stroja v ústrety modernému svetu. Takže zo severnej strany je výraznejšia historická časť a z južnej tá nová – to je dôsledok optického klamu perspektívneho videnia. Celá kompozícia je viditeľná iba z veže riadenia letovej prevádzky alebo z lietadla. Z výšky si môžeme všimnúť aj vzduchotechnické zariadenie na streche, ktoré vyjadruje akési spojenie medzi dvoma krídlami z dvoch storočí.
Interiér novej odbavovacej haly je tiež veľmi zaujímavý. Môže pripomínať pohľad na holú konštrukciu trupu lietadla alebo plavidla so všetkými jeho rebrami, stužidlami a vzperami. Dôležitým prvkom kompozície sa tak stáva hlavný nosný dvojoblúk, roztvárajúci sa pod klenutým priestorom. Atypický je svojim pozdĺžnym usporiadaním, vďaka ktorému vytvára symbolický prechod z pozemského sveta do toho nadpozemského.
Na prvý pohľad priestorovo zložitá geometria konštrukcie je presne a pomerne jednoducho definovaná pomocou priamok, kružníc a ich rotácie okolo bodu. Odbavovacia hala je situovaná na pôdoryse 70×28 m, najvyššie miesto – hrebeň je vo výške 11,2 m.
Oblúková oceľová konštrukcia, má pozdĺžny nosný systém – vďaka svojmu roztvoreniu minimalizuje počet podpier uprostred haly. Usporiadaním schodísk sa stáva asymetrickou v pozdĺžnom smere a odlišnými čelnými stenami v priečnom smere.
Strecha je tvorená oblúkovými väzníkmi TRUHL, uloženými na pozdĺžne prievlaky. Všetky väzníky sú, z dôvodu jednoduchšieho detailu rámového rohu, realizované zvislo, vyrovnanie do roviny opláštenia je privarením oceľovej lišty. Posledný štítový strešný väzník nie je oblúkový, má tvar kuželosečky rešpektujúcej tvar opláštenia.
Stenové prvky TRUHL, sú tvorené vodorovným úsekom (horná časť) a oblúkovou časťou.
Tvar všetkých stenových prvkov je rovnaký. V pôdoryse sa tieto prvky paprskovito rozbiehajú zo stredu otáčania. Na konci vodorovného úseku je urobené pôdorysné zalomenie stenových prvkov.
Vstupná elipsa pôsobí ako priestorová krivka, ktorá vznikla prienikom stenového plášťa haly a eliptického pohľadu. Eliptický pohľad je definovaný 3 elipsami, všetky majú stred v ose haly a rovnakú vedľajšiu (priečnu) os. Hlavnými nosnými prvkami konštrukcie sú dva v pätke spojené a vo vrcholoch odklonené oblúky z rúrok, ktoré sú vzájomne spevnené tiahlami systému McCalloy. Tieto hlavné nosné oblúky zvierajú uhol 76° a tak tvoria v priečnom reze písmeno V. Vzpery, vztýčené z oblúkov na podopretie pozdĺžnych prievlakov strechy, sú v strednej časti vodorovné a na koncoch haly sa stáčajú v rádiuse strešného plášťa k zemi. Strešný aj stenový plášť podopiera sústava rebier oblúkových rámov. Vzájomné výškové posunutie a natočenie, podľa tvaru strešného a stenového plášťa, umožňuje kladenie nosných trapézových plechov obvodového plášťa.
Obe štítové zakončenia haly tvoria tiež zvárané „truhlíky“ TRUHL, ale už v bočnom pohľade priame, reálne v tvare kuželosečiek. Štítové steny dopĺňajú kruhové okná, chránené špeciálnymi zváranými tubusmi. V južnej fasáde je eliptický vstup do celej budovy. Konštrukcia vstupu je zdvihnutá pomocou 2 stĺpov so vzperami a prievlakmi. Galéria (2. NP) je vytvorená pravouhlou sústavou oceľových rámov a stropníc, ktoré sú po obvode podopreté zakrivenými stenovými zváranými profilmi. Na galériu vedú 4 schodiská. Dve sú vretenové oceľové a dve betónové. Pevnosť haly v pozdĺžnom smere je zabezpečená pozdĺžnym rámovým vstavaním a hlavnými oblúkmi. Do tejto vstavby sa prenášajú vodorovné zaťaženia z haly pomocou šikmej priehradovej konštrukcie. Ukotvenie všetkých nosných stĺpov, okrem obvodových, je realizované votknutím, obvodové ukotvenia sú kĺbové.
Stavba bola realizovaná v dvoch etapách. V prvej boli urobené nutné úpravy pôvodnej budovy a realizácia spojovacieho krčku a v druhej etape sa zrealizovala nová hala. Nová brnenská odbavovacia hala má kontext regiónu.
Reaguje na priľahlé Slavkovské bojisko, tradíciu brnenskej architektúry a svojou mierkou na susedný objekt. Má ojedinelú fasádu. Autor projektu sa zameral skôr na techniku a precízny tvar, stavbou reaguje skôr na miesto ako na celý región – nad ktorým sa vznáša, vzhľadom na svoje situovanie.
Investor: Karlovarský kraj
Architektonické riešenie: Ing. arch. Petr Parolek, Ph.D.
Hlavný projektant: FA PAROLLI, s. r. o.
Návrh ocelovej konštrukcie: Ing. arch. Petr Parolek, Ph.D.
Statika ocelovej konštrukcie: Ing. Lukáš Pelánek, Ing. Petr Mazánek
Statika železobetónovej konštrukcie: Ing. Aleš Seidl
Hlavný dodávateľ: STAVBY SILNIC A ŽELEZNIC, a. s.
Dodávateľ oceľovej konštrukcie: CHEZAK, spol. s r. o.
Dodávateľ strešného plášťa: VERTIKAL-ZIP, s. r. o.
Celkové náklady: 98 130 000 Kč
Lehota výstavby: 2/2008 – 4/2009
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 71 | T: 0.468418
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne