ÚzemnéPlány.sk

Autor

Jiří Kout

Autor fotografií

Han Slawik

Zdroj

EARCH.CZ

Zobrazení

22646

Dátum vydania

22. 03. 2011

Kategórie článku

• Architektúra
• Ekológia bývania, zeleň v mestách

Súvisiace články

• IBA DOCK – Plávajúca ekologická architektúra!
• Výstredná zberňa odpadov z recyklovaného materiálu
• Belgická knižnica budúcnosti
• Caroline Bijvoet predstavila kontajnerovú reštauráciu „Wijn fo Water“
• Martin Drahovský: Mesto musí vedieť ponúknuť svoj potenciál
• Ex-Container Projekt

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

45%

Celkový počet hlasov: 1398

Han Slawik – guru nemeckej kontajnerovej architektúry / rozhovor

Profesor Han Slawik sa narodil v Nemecku roku 1944. Absolvoval Technickú Univerzitu v Brunswicku, od roku 1973 až do roku 1977 tu pracoval v niekoľkých architektonických kanceláriách. V rokoch 1977 až 1984 prednášal na Univerzite v Dortmunde, odkiaľ prešiel na Univerzitu Aplikovanej Vedy v bavorskom Coburgu. Od roku 1994 bol na univerzite v Hannoveri profesorom na Inštitúte dizajnu a stavebných konštrukcií až do roku 2009. Od roku 2003 sa stal vedúcim experimentálneho dizajnu a katedry stavebných konštrukcií. Roku 1981 založil v Hannoveri kanceláriu svojho ateliéru Slawik Architekten. Svoj ateliér neskôr rozšíril o pobočku v Amsterdame.

Po celý čas svojej profesionálnej dráhy sa Han Slawik venuje modulárnej architektúre, ktorú v jeho podaní môžeme rozdeliť na architektúru kontajnerovú a plávajúcu. Jeho projekt „CAMPUS“ v holandskom Almere, je považovaný za „základný kontajner /kameň/“ kontajnerovej architektúry v Európe. Jeho plávajúca realizácia „IBA DOCK“ zase zanechala výraznú stopu na prestížnej medzinárodnej stavebnej výstave „Internationale Bauausstellung“ v Nemecku, kde získala ocenenie „BDA Preis Hamburg“.

Han Slawik sám o sebe tvrdí, že je fanúšikom modulárnej architektúry, ale vďaka jeho dlhodobej tvorbe ho možno bez nadsadenia nazvať nemeckým guru modulárnej architektúry. Jeho činnosť v tejto oblasti architektúry sa neobmedzila na navrhovanie a výstavbu modulárnych domov, ale pokračovala v publikačnej aktivite. Han Slawik bol hlavným editorom oceňovanej odbornej publikácie „Kontajnerový Atlas: Praktický sprievodca kontajnerovou architektúrou“ (Container Atlas: A Practical Guide to Container Architecture, Gestatlten, 2010), ktorú editoval spolu so svojimi asistentmi Júliou Bergmannovou, Matthiasem Buchmeierem a Sonjou Tinneyovou).

Cieľom jeho tvorby je vytvárať zmysluplnú architektúru, ktorá svojim užívateľom skvalitní život za čo najnižšie náklady, no zároveň má vysoký štandard. Okrem vedeckého výskumu a prednášania na univerzite má Han Slawik snahu vytvárať architektonické projekty „pre lepší život“. Ako sám hovorí: „Dajte klientovi rámy kontajnerov, poraďte mu a nechajte ho jej vyplniť podľa jeho predstáv (priestor, materiály, farby …) tak, že sa s tou budovou stotožní . To je architektúra“.

Osobne môžete profesora Hana Slawika spoznať 30. 3. 2011 v Bratislave, kam príde prednášať v rámci medzinárodnej konferencie „Modulárna architektúra v meste 21.storočia“, ktorá je oficiálnym sprievodným programom veľtrhu CONECO. Vstup na konferenciu je zdarma. Pre obmedzenú kapacitu neváhajte a svoju účasť zaregistrujte na www.modularch.sk . Na týchto stránkach nájdete všetky informácie o konferencii.

Prof. Han Slawik, Slawik Architekten, www.slawik.net

Rozhovor

Spomínate si, aký bol hlavný dôvod, že sa z vás stal fanúšik modulárnej architektúry? Čo vás na nej zaujalo natoľko, že ste s týmto typom architektúry strávili väčšinu svojho profesionálneho života?

Skôr než som začal študovať architektúru, pracoval som ako murár. V šesťdesiatych rokoch som videl obrovskú výzvu v stavebnom odpade, ktorý sa zahrabával priamo na mieste., Domnieval som sa, že výroba prefabrikátov v továrni je lepšou alternatívou: nezávislou od počasia a odkázanou len na bezprostrednú a časovo nenáročnú montáž.

Modulárna architektúra má mnoho výhod, ako je napríklad cena, rýchlosť výstavby, recyklácia lodných kontajnerov a mnoho ďalších predností. Myslíte si, že tento druh výstavby sa môže stať hlavnou cestou, ako rýchlo a efektívne postaviť škôlky, kancelárie, sociálne domy, vysokoškolské internáty a pod. ? Čo by to mohlo v budúcnosti zmeniť?

Myslím si, že modulárna architektúra môže byť dôležitou možnosťou, ale nesmie sa stať jediným spôsobom, ako stavby budovať . Pokiaľ vám neprekážajú isté obmedzenia, potom to môže byť veľmi trvalo udržateľný spôsob a možnosť, ako dať architektúre nové funkcie. Môžete meniť moduly rovnakých veľkostí a rozmerov a dať im novú úlohu – v podstate na celom svete- namiesto recyklácie alebo likvidácie.

Počas svojej kariéry ste prednášali na troch univerzitách, v Dortmunde, v bavorskom Coburgu a v Hannoveri, kde stále ešte učíte. Vyučujete aj modulárnu architektúru?

V Dortmunde som bol odborným asistentom, a nemohol som nijako ovplyvňovať osnovu výučby. Ale bola to inšpiratívna doba, pretože tam v prvom ročníku boli spoločné prednášky pre študentov architektúry aj stavebného inžinierstva. ( Dortmunder Modell Bauwesen '). Od inžinierov som sa veľa naučil. V Coburgu som bol profesorom stavebných konštrukcií a dizajnu. Učebný plán bol striktný, ale ja som ponúkol semináre o montovaný stavbách vrátane modulárnej výstavby. Na univerzite v Hannoveri som bol profesorom na Inštitúte dizajnu a stavebných konštrukcií od roku 1994 až do roku 2009, od roku 2003 som sa stal vedúcim experimentálneho dizajnu a katedry stavebných konštrukcií. Na prednáškach a seminároch sa snažím spojiť výučbu, výskum a dokumentáciu. Zameral som sa na plávajúcu architektúru a kontajnerovú architektúru, kam patrí aj modulárny systém stavania. V súčasnosti stále robím výskum a pripravujem i skúšam adeptov na magisterský titul. Spolu zo svojimi asistentmi som vytvoril tzv. Container Atlas, aby som túto oblasť systematicky spracoval.

Premýšľali ste už niekedy o možnosti, že by sa modulárna architektúra alebo kontajnerová architektúra vyučovala ako samostatný predmet na univerzite?

Študenti architektúry sa musia učiť mnohé predmety a myslím si, že pre ďalšie predmety tu už nie je dostatočný priestor. Modulárna a kontajnerová architektúra by mala byť vyučovaná v rámci predmetov dizajnu alebo konštrukcií. Ináč by ste sa stal veľmi úzko špecializovaný. Profesor musí byť tou témou nadšený a potom ju môže perfektne učiť.

Postavili ste špeciálny objekt v priebehu medzinárodného stavebného veľtrhu IBA roku 2007 v Nemecku (ktorý má viac než 100 –ročnú tradíciu). Mohli by ste tento objekt našim čitateľom priblížiť, prosím? Je mnoho botelov a pod., ale čo je na IBA DOCK také revolučné?

Je to výstavná a kancelárska budova (IBA DOCK) špeciálne pre IBA Hamburg (2006–2013). Existuje mnoho upravených a rekonštruovaných lodí, tie majú špeciálny dizajn a konštrukciu, ktorá však nie je nutná pre plávajúce budovy ./ Spomeňte si na dobu Hippies: lode sa zmenili na domovy – romantické a idylické …/. Ale to nie je riešenie pre plávajúcu architektúru v budúcnosti. IBA DOCK je výnimočná tým, že keď príde povodeň a voda stúpne , IBA DOCK stúpa zároveň s vodnou hladinou a vy nemusíte zvyšovať hrádze.

Jedným z ďalších vašich projektov je Homebox. Je to váš domov? Ako sa v ňom žije v porovnaní s klasickým dreveným alebo tehlovým domom? Mám na mysli kvalitu vzduchu (vlhkosť, …), izoláciu proti hluku, podmienky pre zdravý spánok, atď…

Homebox (1 a 2) sú prototypy drevených kontajnerových domov. Medzinárodná preprava je možná (ISO norma, oceľové rohy kontajnerov), rekonštrukcia (okná, dvere), sú jednoduchšie než na oceľových kontajneroch – a žijete vnútri v klíme dreveného domu. Campus house – komplex oceľových kontajnerov má izoláciu a je pokrytý drevenými doskami. Takže kovový skelet vôbec nevnímate. Jedine mobilný telefón môže byť problém, ale môžete prejsť k oknu. Fyzické vlastnosti má ako ľahká stavba (oceľ alebo drevo), na rozdiel od masívnej stavby (betón alebo tehla). Campus house bol mojím ateliérom v Holandsku, viedol som tam semináre a robil exkurzie s malými skupinami asistentov a študentov . Obmedzením nebola klíma v interiéri, ale veľkosť a rozmery – nič vhodné pre ľudí s klaustrofóbiou / už Le Corbusier bol priekopníkom malých miestností a krabíc – 2,26 m vnútri, v Campus house sme to prevzali).

Je veľa ľudí, ktorí si nevedia predstaviť, že by bývali alebo pracovali v „kontajneri". Nie sú schopní prekročiť svoje predsudky. Ako by ste ich niekoľkými vetami presvedčili o opaku ?

Nebolo by to jednoduché. Nemôžete zakryť určité obmedzenia. Jedným z nich je nie príliš dobrá imidž montovaných kontajnerových kancelárii a samozrejme, že je o mnoho zaujímavejšie tvoriť dobrú architektúru , keď utvárate celý architektonický priestor. Ďalšia nevýhoda je, že keď priložíte kontajnery vodorovne alebo zvisle k sebe, budete mať vždy dvojité steny, zdvojené podlahy. V IBA DOCK sme prvý raz oddelili nosné rámy a nenosné výplne – na miestach kde to bolo potrebné. Je potom na ľuďoch aké si vyberú priestory, materiály.....,je to individuálne.

Boli ste jedným z editorov prestížnej knihy Container Atlas: A Practical Guide to Container Architecture (Atlas kontajnerov: Praktický sprievodca kontajnerovou architektúrou) (spoločne s J. Bergmannovou, M. Buchmeierom a S. Tinneyovou). Ako vás napadlo napísať takúto knihu? Koľko exemplárov sa dosiaľ predalo?

Od devätdesiatych rokov som bol často pozývaný hovoriť na tému kontajnerová architektúra a o ďalších mojich projektov, väčšinou na univerzitách. Posledné roky na univerzite v Hannoveri trávim (spolu s mojimi asistentmi Júliou Bergmannovou, Matthiasem Buchmeierem a Sonjou Tinneyovou) veľa času výskumom kontajnerovej architektúry, ktorý som zdokumentoval v publikácii „Container Atlas “ 2010. Nemecké vydanie (3000 ks) je stále k dispozícii, z anglického vydania /3000 ks/ je k dispozícii už len pár kusov.

Predstavte si ideálneho klienta, nelimitovaný rozpočet a žiadne úradné obmedzenia. Čo by ste v takomto ideálnom prípade navrhli a postavili?

Neviem, či je to pekný sen, pokiaľ je všetko možné. Architekt musí načúvať želaniam klienta, s neobmedzeným rozpočtom môžete stratiť svoje štandardy, ale žiadne byrokratické obmedzenia – to by bolo fantastické. A môže vám to pomôcť mať víziu. Moje vízia: Dajte klientovi rámy kontajnerov, poraďte mu a nechajte ho vyplniť podľa jeho predstáv (priestor, materiály, farby …). Takže sa s tou budovou stotožní. To je architektúra.

Ďakujem za rozhovor.

Hana Slawika sa pýtal Michal Čermák, redaktor EARCH.CZ