ÚzemnéPlány.sk

Zobrazení

23939

Dátum vydania

23. 09. 2010

Kategórie článku

• Publikácie

Súvisiace články

• ARCH 5/2010
• ARCH 6/2010
• ARCH 7-8/2010
• ARCH 10/2010
• ARCH 11/2010
• ARCH 04/2011

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

43%

Celkový počet hlasov: 1324

ARCH 9/2010

Aktuálne
Súťaže
Výstavy
Prednášky

Rozhovor
Podstatná je dôvera a komunikácia

Realizácie k téme
Roman Hájek, František Duba: Interiéry vstupných priestorov a haly rektorátu, Ekonomická univerzita, Bratislava-Petržalka
Peter Daniel: Ostrovy pozitívnej energie

Barak architekti / Viktor Šabík: Základná škola Tulipán, Nitra
Monika Mitášová: Základná škola na Tulipánovej ulici v Nitre, alebo Ako hlboko sa dokážeme skloniť?

Branislav Rzyman: Rekonštrukcia budovy Ochranného obvodu Štrbské Pleso
Tomáš Bujna: Rekonštrukcia ako reminiscencia na veternú kalamitu

JaOnMi CreatureS / Ján Ptačín, Ondrej Zachar, Michal Lošonský: O2 svet, Festival Bažant Pohoda, Letisko Trenčín
Imro Vaško: „Vlhká“ architektúra – klíma ako fenomén

Martin Lepej, Michal Riabič: Mólo – kultúrny pavilón, Martin
Dušan Maňák: Kultúrne mólo v Martine

A1 ReSpect / Branislav Kaliský, Marek Varga, Miroslav Vrábel; Michel Desvigne: Eurovea International Trade Center – verejné priestory, Bratislava
Bohumil Kováč: Eurovea a jej verejné priestory

Aktuálna realizácia
Peter Vitko, Kornel Kobák, Juraj Čerešňák: Mestské vily, Timravina ulica, Bratislava
Andrea Bystrická: Priateľský mimozemšťan

Teória k téme
Jarmila Bencová: Miera a spôsoby verejného v architektúre (poznámky)
Martin Uhrík: Univerzita – ako ďalej?
Reinhard Seiss: Všetko zostane lepšie!

Projekt k téme
R.A.U. / Martin Bumbál, Virgil Droppa ml., Dušan Ďurina, Miroslav Kollár, Damian Vizár: Mladé Čunovo, Bratislava-Čunovo

Recenzie
Mercedes Ortego Gonzáles: Solar Decathlon Europe Madrid 2010
Imro Vaško: Pre-rodové bienále post-teoretického veku
Reinhard Seiss: Od práva ku kráse
Matúš Dulla: Štrnásť rozhovorov

Iná kultúra
Kniha
Hudba
Film
Divadlo
Zdravie

MÓLO – KULTÚRNY PAVILÓN, MARTIN

Kultúrne mólo v Martine

Dlhé roky sa na hlavnom martinskom námestí za pomaľovaným železným plotom skrýval 12 m široký pozemok zarastenej prieluky, plnej stavebného odpadu. Plánovaná funkcia zástavby prieluky nedáva nádej na skorú zmenu daného stavu. Až architekti Martin Lepej a Michal Riabič v dialógu so zástupcami mesta, ale aj neziskovými organizáciami, ktoré už dlhodobo zastrešujú kultúrne podujatia v Martine, prišli s niekoľkými variantnými návrhmi, ktoré by tento priestor otvorili verejnosti. Bol vybraný pavilón – pešia lávka, ktorá vytvára most do hĺbky pozemku. V architektonickom dialógu okolitých výrazných stavieb zvolili autori osobitý prístup. Navrhli provokatívny architektonický pavilón, ktorý navádza k úvahám o funkcii architektúry v mestskom priestore. V mieste, kde lávka pretína hranu pešej zóny, je najširšia v pôdoryse a tvorí tak pódium, ktoré sa už využíva na večerné koncerty. Medzi predným a zadným objektom móla je pochôdzna plocha zvlnená, v niekoľkých bodoch tak forma tvaruje príležitosti na pohodlné sedenie. Objekt trochu prekvapivo končí v strede parcely schodmi s výhľadom. Malo by tu vzniknúť malé auditórium, ktoré by využívala susediaca knižnica na komorné čítania. Mólo je záhada, prerastená preliezačka s rukopisom súčasnej architektúry, veľryba, ktorej obrys zadefinovali autori a finálny vzhľad vygeneroval softvér.

Text: Dušan Maňák
Foto: Branislav Boďa

ZÁKLADNÁ ŠKOLA TULIPÁN, NITRA

Základná škola na Tulipánovej ulici v Nitre, alebo Ako hlboko sa dokážeme skloniť?

Projekt základnej školy na Tulipánovej ulici č. 1 v Nitre od nitrianskeho ateliéru barak architekti prešiel premenami od úvodnej podoby až k súčasnej realizácii. V areáli parku, v rámci dočasnej pavilónovej školy zo šesťdesiatych rokov 20. storočia, tvorí novú školskú budovu – samostatný pavilón, ktorý reaguje na okolité dočasné stavby, samotný park aj na spôsoby práce tohto ateliéru. Pritom proces prerábania, zmeny a redukcie neštandardných projektov, ku ktorým sú občianske iniciatívy aj architekti dnes tlačení, kontrastuje s volaním architektonickej obce po skromnosti v architektúre počas súčasnej ekonomickej krízy, akoby mali doteraz architekti k dispozícii nejaké neobmedzené, ničím nelimitované tvorivé možnosti. Je to však paradoxná skromnosť, ak je v architektúre obracaná proti architektúre samej, ak má zastaviť vznik neoverených a tvorivých architektonických riešení, alebo má naopak pomáhať zbavovať sa bez verejnej diskusie významných architektonických pamiatok v mene investorskej a stavebnej nadprodukcie.

Text: Monika Mitášová
Foto: Daniel Veselský