ÚzemnéPlány.sk

VILA A | Atrium

V porovnaní so slimákom alebo korytnačkou nie sme k svojim príbytkom fyzicky fixovaní, naopak, náš dom(ov) je neoddeliteľný od krajiny a miesta. Prečo sa napriek tomu vlastné domy stávajú pre mnohých ľudí bremenom? Privilégium človeka samostatne sa rozhodnúť, nesie so sebou zodpovednosť za výber, pochopenie a rešpektovanie prostredia, do ktorého vstupuje.

Vilu A môžeme nájsť asi desať kilometrov severozápadne od centra Košíc, v obci Kostoľany nad Hornádom. Centrum, pozostávajúce z kostola, materskej školy a obecného úradu, kompenzuje okolitá príroda, súkromie a pokoj. Vila svojou formou a zvoleným materiálovým riešením možno pôsobí vo svojom okolí ako tichý revolucionár. V skutočnosti si komplikovanosť samotnej parcely prirodzene vynútila cielenú hru s formou a jej obsahom. Neveľká, do terénu šikmo zarezaná hmota s orientáciou východ – západ a racionálne vyriešenou dispozíciou je dôkazom, že ani obmedzený priestor nemusí byť zákonite obmedzujúci.

Piatková prechádzka po EXPO Šanghai 2010 (piata časť)

Belgicko, Bosna a Herzegovina, Česko, Kanada, Portugalsko

Na prechádzke Bratislavou. Verejné mestské priestory, ktoré nás netešia

Európske mestá patria chodcom a cyklistom. Automobilová doprava sa postupne premiestňuje do okrajovejších častí, posilňuje a skvalitňuje sa hromadná doprava, verejné priestory sa riešia tak, aby boli pre chodcov a cyklistov čo najpriateľskejšie. Jedného dňa sme sa vybrali na prechádzku Bratislavou s fotoaparátom na krku. Po vytlčených chodníkoch sme sa predierali haldami parkujúcich áut a iných fyzických bariér a fotili niektoré z nespočetného množstva prešľapov riešenia verejného priestoru. Žiaľ, na chodcov sa často nemyslí. Nemôžeme sa čudovať, že aj tých pár nadšencov, ktorí chcú niekam ísť peši, to po čase vzdá a sadne do svojich áut. Akí sme, tak staviame. Ako staviame, takí sme. A je hlavne na staviteľovi, aby tento bludný kruh preťal dobrým dielom, ktoré svojou časťou prispeje k tomu, aby boli naše mestá príjemným miestom na život.

Piatková prechádzka po EXPO Šanghai 2010 (štvrtá časť)

Lotyšsko, Maďarsko, Mexiko, Nórsko, Rusko

Piatková prechádzka po EXPO Šanghai 2010 (tretia časť)

Hongkong, Japonsko, Luxembursko, Nemecko, Slovensko

Svetová ekonomika vädne, kultúrne svätostánky prekvitajú

Medzi tých, čo si ani v období krízy nemôžu dovoliť prázdniny, patrí nepochybne kultúra. Či už v skromnejšej alebo veľkorysejšej podobe, dopyt po tejto „duchovnej komodite“ ani v časoch tvrdej globalizácie, konzumu, ba dokonca celosvetovej krízy neutícha. A to isté platí pre jej svätostánky, v kultúrne vyspelých štátoch považované za významný symbol národnej identity. Bez ohľadu na to, že ich autormi bývajú nezriedka svetoznámi architekti – víťazi medzinárodných súťaží, ktorí na tento účel zvyčajne uvoľnia maximum svojich tvorivých rezerv. Výsledok, k akému sa dopracujú, pôsobí síce neraz kontroverzne, obyvateľstvo sa s ním však postupne natoľko stotožní, že sa nakoniec preňho stane objektom hrdosti až vlastenectva. Presne ako v prípade mrakodrapov, aj nové centrá umenia a kultúry vybudované vo svetových veľkomestách sa z prestížnych dôvodov predbiehajú v tom, ktoré má byť tým najoriginálnejším majákom modernej architektúry.

La Défense – plán obnovy ako pokus o znovuzískanie primátu (II.)

Veľké svetové metropoly sa predháňajú v tom, ktorá postaví najvyšší mrakodrap. O povesť lídra na tomto poli pripravila Ameriku najnovšie Ázia. „Starý svet“ nebol touto horúčkou nikdy posadnutý – výška jeho budov je v porovnaní s ich konkurentkami na spomínaných kontinentoch oveľa skromnejšia. Napriek tomu možno aj tu pozorovať postupné prebúdzanie sa z dlhoročného konzervativizmu. V roku 1997 otvorili vo Frankfurte nad Mohanom dosiaľ najvyššiu vežu v Európe – Commerzbank Tower s 259 metrami. Londýn, ktorého favoritom je od roku 1991 Canada Square (244 metrov s anténou), už ohlásil nový európsky rekord – London Bridge Tower v tvare ľadového štítu, vyšplhaný do 310-metrovej výšky! Najnovší plán obnovy parížskej La Défense však náskok britskej metropoly prinajmenšom spochybnil, ak nie rovno ohrozil.

Rotujúce mrakodrapy – nástup éry dynamickej architektúry

Florentský vizionársky architekt David Fisher je prvým autorom revolučného projektu Dynamic Tower – rotujúcich mrakodrapov na svete. Filozofia dynamickej architektúry sa stáva symbolom novej doby, ktorý zásadne prehovorí nielen do pretrvávajúceho statického charakteru miest, ale tiež do konceptu bývania ako takého. Téza, s ktorou prichádza, zaujme svojou jednoduchosťou: dnešný život je dynamický a presne taký má byť aj obývaný priestor. Prispôsobovať ho ustavične sa meniacim predstavám či túžbam znamená naše bytostné, nikým a ničím neodňateľné právo.

Piatková prechádzka po EXPO Šanghai 2010 (druhá časť)

Prinášame druhú časť seriálu EXPO 2010.
Táto jedinečná výstava prebieha od 1. mája do 31. októbra 2010 v Šanghaji.
Je to ukážka toho najzaujímavejšieho z diania v architektúre.
Je sa na čo tešiť.

La Défense - plán obnovy ako pokus o znovuzískanie primátu (I.)

Byť v hlavnom meste Francúzska a nevidieť „najväčšiu kanceláriu Európy“ je už pomaly rovnakým prehreškom, ako vynechať zo zoznamu navštívených historických pamätihodností katedrálu Notre-Dame, Invalidovňu, múzeum Louvre či notoricky známu Eiffelovku. Koncentrácia niekoľkých desiatok výškových budov stojacich za administratívnymi hranicami Paríža fascinuje nielen ako prvý mrakodrapový fenomén v povojnových dejinách starého kontinentu, ale – z pohľadu opačnej strany Atlantiku, kde prevláda často uniformita a stereotypné koncepčné prístupy – aj svojím originálnym urbanisticko-architektonickým stvárnením. Pri pohľade na sídlo 2 500 svetových firiem a spoločností je z ktoréhokoľvek zorného uhla jasné, že v prípade La Défense nejde zďaleka o množinu živelne zoskupených administratívnych vežiakov, ale o prejav umeleckej kreativity v plnom zmysle slova.