ÚzemnéPlány.sk

Ako sa menilo bratislavské nábrežie Dunaja

Mnohé európske mestá, ktoré ležia na brehoch riek – často oveľa menej majestátnych, ako je Dunaj –, si svoje nábrežie naplno užívajú. Nábrežie Dunaja v Bratislave však patrilo ešte donedávna k tým častiam mesta, ktoré akoby ani neboli súčasťou centra hlavného mesta stredoeurópskeho štátu. To sa však začalo v posledných rokoch meniť. Pribudli tu novostavby, niektoré objekty sa zrekonštruovali a takisto sa vybudovala protipovodňová ochrana. Bratislavčania boli však naučení vnímať nábrežie, iba keď cestovali cez most na druhú stranu rieky. Mesto sa však musí vedieť ukázať aj od rieky. Nasledujúce série fotografií približujú, ako sa nábrežie menilo z pohľadu človeka, ktorý sa mestom plaví na lodi, či už ide o turistu prichádzajúceho do Bratislavy na výletnej lodi, alebo jednoducho Bratislavčana, ktorý sa mestom plaví na svojom kanoe podobne ako autor fotografií. Fotografie vznikli v rozpätí rokov 2007 až 2010 – pozrime sa, ako sa za tieto štyri roky nábrežie menilo.

Stopy v krajine

Krajina je priemetom našej spoločnosti. Vnímať ju s fotoaparátom v ruke je často možnosťou poznávať fascinujúci príbeh histórie a súčasnosti zhmotnený na konkrétnom mieste. Každé obdobie vtláča krajine svoje stopy. Pozrime sa na niekoľko pozitívnych i negatívnych „odtlačkov“, ktoré ostali v krajine ako doklad svojej doby.

Ateliér v prírode, umenie v krajine

Dva prístupy k tvorbe v krajine na príkladoch z Dúbravice a Detvy

Krajina inšpiruje nielen umelcov, ale aj mnohých vnímavých ľudí k interakcii. Sama je dielom neustále pretváraným a ovplyvňovaným pôsobením človeka a je aj galériou. Je priestorom na vnímanie aj kreativitu. Svojou dynamikou dáva každému zásahu do nej jedinečnosť a neopakovateľnosť. Na nasledujúcich stránkach predstavíme dva landartové projekty, ktoré vznikli na Slovensku v lete tohto roku.

Problémy v krajine očami mimovládnych organizácií

Pred 11 rokmi sa podpísal Európsky dohovor o krajine, ktorého cieľom je chrániť, udržateľne využívať a v prípade potreby regenerovať či revitalizovať všetky typy krajín v členských štátoch Rady Európy. Nemenej dôležitý pre nás je rok 2005, keď k dohovoru pristúpila aj Slovenská republika. Odvtedy sa aj na nás v plnej miere vzťahujú z neho vyplývajúce povinnosti a záväzky. V snahe nájsť čo najkomplexnejšiu odpoveď na otázku, ako ich plníme, sme vo februári 2010 oslovili 35 aktívnych mimovládnych organizácií pôsobiacich na Slovensku.

Kalvárie – súčasť obrazu kultúrnej krajiny Slovenska

Kalvária nepochybne predstavuje mocný kresťanský symbol. Popri významnom religióznom aspekte, ktorý, pochopiteľne, pretrváva dodnes, je zaujímavé vnímanie kalvárií ako krajinno-architektonického priestoru. Genius loci určitého miesta sa skladá, ak sa to dá tak jednoducho vyšpecifikovať, z viacerých vrstiev, ktoré spoločne pôsobia na vnímanie návštevníka, a tým determinujú vzťah vnímateľa voči predmetu vnímania – samotnému miestu.

Krajinný ráz a nástroje jeho ochrany

Ráz krajiny patrí k hodnotám, ktoré spoluvytvárajú identitu každého národa. Utváranie krajiny je neopakovateľné a všetkým známe scenérie skrývajú okrem estetických hodnôt aj hlbšie hodnoty duchovné – symboly histórie a svojbytnosti národa. Dochovaný ráz krajiny je hodnotou, ktorá nás spája s prostredím, v ktorom žijeme, s jeho prírodnou podstatou a s jeho kultúrnym a historickým vývojom. Ochrana krajinného rázu cenných a jedinečných krajín – zachovanie podstatných rysov ich obrazu – je dôležitou, diskutovanou a dnes aj často riešenou úlohou v plánovaní krajiny, v územnom plánovaní a vo výstavbe. Metodické materiály venované postupom hodnotenia krajinného rázu už existujú a jeho ochrana je zakotvená v rozhodovacích procesoch.

Kontaktové zóny urbanizovaného územia a extravilánu

Problémy a riešenia

V rámci tvorby krajiny sa v poslednom období dostávajú do centra záujmu aj dlho zanedbávané problémy kontaktu sídla s jeho bezprostredným okolím, s krajinou v jej rôznych funkčných typoch. Postupujúci urbanizačný proces sa výrazne prejavuje práve v území okrajovej zóny sídiel, kde sa stretá vytvorené prostredie a prvky a systémy prírodného charakteru. Kontaktové zóny sa vyznačujú veľkou dynamikou premien, prelínaním týchto dvoch prostredí a konfliktmi, ktoré z toho vyplývajú. Degradácia týchto plôch v procese urbanizácie a priemyselného rozvoja a na druhej strane ich narastajúci význam pre rekreačný a psychosomatický režim sídla vyžadujú a postupne aj získavajú čoraz väčšiu pozornosť urbanistov a krajinárov.

East Side Architecture

Dovolíme si tvrdiť, že okrem kvality, majú realizácie aj svojskú autenticitu príslušnú pre východ, kde je menej peňazí a často musí dochádzať k nesmiernym finančným, materiálovým a estetickým kompromisom. Ale sú tú osvietení investori, ktorým patrí prvotná vďaka za to, že chcú kvalitnú architektúru a sú tú osvietení architekti, ktorí aj napriek všetkým kompromisom presadzujú dobrú architektúru.

Kultúrna krajina a jej ochrana z hľadiska kultúrneho dedičstva

Pojem kultúrna krajina je široký a rezonuje postupne vo viacerých oblastiach nášho života. Udomácňuje sa u nás od konca minulého storočia, dnes je už pomerne frekventovaný a hlásia sa k nemu viaceré rezorty, nájdeme ho dokonca v zákonoch. V prípade konkrétneho pripravovaného kroku novodobého zásahu do krajiny sa však ťažko hľadá ten zodpovedný rezort či inštitúcia, ktorá by kvalifikovane a kompetentne vedela zasiahnuť do procesu a usmerniť ho tak, aby výsledok nebol devastáciou prostredia, ale skôr prínosom k jeho vnímaniu a vyzneniu.

Krajinné plánovanie a územné plánovanie – spojenci či rivali?

Krajinné aj územné plánovanie majú vo svojej podstate spoločný cieľ: usilujú sa o zmysluplné využívanie krajiny tak, aby sa optimalizovali všetky zložky v prostredí a zabezpečil sa pritom udržateľný rozvoj a ochrana prírodných kultúrnych hodnôt. Napriek tomu sa v praxi stáva, že obe tieto plánovacie oblasti nie sú koordinované. Ako sa krajinné plánovanie a územné plánovanie podieľajú na tvorbe prostredia? Sú zladené – v právnych predpisoch aj v praxi? Na naše otázky nám v nasledujúcej diskusii odpovedali ekológovia, územní plánovači, krajinní architekti, ale aj zástupcovia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a Ministerstva životného prostredia SR.