Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
12. 09. 2024, meniny má: Mária
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Existencia progresívnych materiálov a technológií prináša **nové možnosti konštrukčnej tvorby v architektúre. Súčasná architektúra dokumentuje uplatňovanie nových materiálov. Trendy v oblasti obalových konštrukcií smerujú k zdokonaľovaniu stavebno-fyzikálnych parametrov pri súčasnom zachovaní vysokej kvality výsledného estetického stvárnenia budovy. Hybnou silou premeny je pretrvávajúci a gradujúci fenomén klimatických zmien a s ním spojené zvyšujúce sa nároky na kvalitu vnútorného prostredia. Materiál v súčasnej architektúre musí spĺňať estetické nároky a nároky na zabezpečenie požadovanej kvality vnútorného prostredia.
Že počtom obyvateľov najväčšia mestská časť Bratislavy skrýva v sebe netušený rozvojový potenciál, nie je dnes už nijakou novinkou. Ešte donedávna gigantická nocľaháreň, odkiaľ sa každodenne presúvali obrovské mračná ľudí „do mesta“, sa nástupom nového tisícročia pomaly transformuje na dynamicky pulzujúce sídlisko, ktorému sa darí prelomiť vlastné prekliatie, otvoriť sa moderným trendom a samo začať fungovať ako generátor nových pracovných príležitostí. Tento prerod však nie je bezbolestný, o čom svedčí aj nasledujúci rozhovor so starostom Petržalky Milanom Ftáčnikom.
Renomovaný taliansky architekt Massimiliano Fuksas zrealizoval futuristickú budovu, ktorá dodáva Frankfurtu nový ráz. Jej interiér s nákupnými a oddychovými priestormi, upúta pozornosť predovšetkým sústavou dier a tunelov. Vzrušujúce línie tejto krehkej sklenenej stavby s unikátnou konštrukciou strechy menia obyčajné nákupy na umelecký zážitok.
Vo svojom príspevku k téme regulačné nástroje – metodické prístupy a prax vychádzam najmä zo skúseností z posledných desiatich rokov keď sa stretávam aj s takými prístupmi, ktoré nie sú príkladmi hodnými nasledovania. Výsledky takýchto tiež prístupov vedú bohužiaľ často k nevhodným a nevratným zásahom do urbanistickej štruktúry mesta. Keď som sa pred pár rokmi stretla na úrovni mesta s názorom, že načo vôbec robím tie územné plány, veď v Banskej Bystrici všetko riešime urbanistickými štúdiami a územný plán u nás nikto nepotrebuje, lebo len zdržuje investorov…, nebolo mi všetko jedno.
Pre naše stavebníctvo bol rok 2008 najúspešnejší v samostatnej histórii Slovenska. Aj keď v poslednom štvrťroku 2008 už boli zrejmé znaky celosvetovej krízy aj na Slovensku, aktuálne štatistiky slovenského stavebníctva za rok 2008 tieto príznaky nepotvrdili. V roku 2008 sme v stavebníctve na Slovensku dosiahli historicky najvyšší objem stavebnej produkcie za existenciu Slovenska a to 189 878 mil. korún (cca 6,24 mld. EUR), čo je 11,9 % rast oproti roku 2007. Ešte výraznejší bol nárast tržieb stavebných podnikov za vlastné výkony a tovar, ktoré dosiahli 310 577 mil. korún (cca 10,3 mld. EUR).
Smerovanie betónu, od tradičného konštrukčného materiálu k novým typom funkčných materiálov, zaznamenalo v posledných rokoch prudký vývoj. Vyžadujú sa už od neho také vlastnosti, ktoré doteraz pre betón neboli typické a často súvisia s požiadavkami praxe pre rozsiahle technické riešenia vo výstavbe. Orientované sú predovšetkým na oblasť zvýšenia trvanlivosti materiálov/ konštrukcií a predĺženie životnosti stavieb. Preto sa začali vyvíjať betóny, ktoré okrem tradičných funkcií majú aj ďalšie, ako napr. schopnosť prispôsobiť sa pôsobiacim podmienkam, diagnostikovať svoj stav, prípadne zabezpečiť opravu a pod. Tieto funkcie predstavujú pre betón istú pridanú hodnotu. V ďalšom texte prezentujeme niekoľko netradičných technológií, ktoré umožňujú zaujímavým spôsobom riešiť betón ako výrazný fasádny architektonický prvok.
Dvojité transparentné fasády vznikli ako výsledok riešenia problému šetrenia energie a zabezpečenia prirodzeného vetrania vo výškových budovách. Usporiadanie dvojitej transparentnej fasády je založené na predsadení vonkajšieho skleného obalu pred jednoduchú transparentnú fasádu, čím sa vytvorí medzipriestor, v ktorom sa umiestňujú zariadenia pre ovládanie intenzity slnečného žiarenia. Vonkajší plášť býva vo väčšine prípadov z tabúľ jednoduchého skla a chráni zariadenia protislnečnej ochrany pred znečistením a poveternostnými vplyvmi. Vnútorný plášť pozostáva z klasickej konštrukcie obvodových plášťov a zabezpečuje tepelnoizolačné a akumulačné požiadavky.
Súčasná architektúra je rozmanitá, možno v nej zaznamenať množstvo významnejších aj menej charakteristických trendov. K tým očividnejším patrí tendencia k výstavbe výškových budov a zatiaľ menej viditeľný je rešpekt k požiadavkám na udržateľnú výstavbu. Podrobnejší pohľad na aktuálne dianie v našom stavebníctve ukazuje, že sa situácia významne neodlišuje od stavu v okolitých krajinách.
Vyriešenie kritickej dopravnej situácie v Bratislave nezávisí len od kvantitatívneho znásobenia existujúcej cestnej infraštruktúry, počtu mimoúrovňových križovatiek alebo tunelov. Skutočným nástrojom systémovej terapie môže byť totiž jedine vytvorenie nosného systému, ktorý obráti trend smerujúci k ďalšiemu posilňovaniu individuálnej na úkor verejnej hromadnej dopravy. Ani to však zrejme nepostačí, pokiaľ tento zostane na báze najlacnejšieho – povrchového vedenia.
Zelené fasády dopĺňajú ľudské sídla pravdepodobne od nepamäti, nielen pre ochranu fasád budov, ale aj pre ich estetickú funkciu, keď tieto fasády, v rámci ročného cyklu, pôsobia neopakovateľným dojmom. Dnes sa k pôvodnej funkcii pridružuje aj intenzívny návrat ku kontaktu s prírodou a zeleňou, ktorý moderná spoločnosť presunom do mestských aglomerácií stráca. Pritom zeleň má pozitívny vplyv na našu psychiku, popínavé rastliny počas horúcich letných dní ochladzujú rozpálené fasády, pri daždi i vetre ju zase chránia, a v neposlednom rade prispievajú k zlepšeniu a ozdraveniu klímy miest a mikroklímy v budovách.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne