Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

606 územných plánov

946 článkov

4805 fotografií

online návštevníkov

15. 09. 2019, meniny má: Jolana

Aktuality

Mestské zásahy Tatry

tatry-fb-cover-2×.png

Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.

04. 02. 2019 | viac

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

42%

Nie

33%

Nedá sa zovšeobecňovať

24%

Dizajn ako znak identity mesta. Mestský dizajn súčasťou urbanizmu a priestorového plánovania

design.jpg

Mestský dizajn sa v ostatných rokoch stal jednou z prominentných tém debát architektov, urbanistov, dizajnérov, priestorových plánovačov, sociológov či odborníkov z ostatných profesií. Tento trend sa dotkol aj našich miest, ktoré prestávajú byť pasívnymi aktérmi vývoja na svojom teritóriu, ale prostredníctvom manažmentu a zastupiteľských orgánov vstupujú do tohto diskurzu. Mestský dizajn je neobyčajne širokým pojmom. V širšom ponímaní predstavuje širokú škálu prvkov od celkovej urbanistickej koncepcie mesta, premietajúcej sa do jeho vizuálneho pôsobenia, až po vizuálny štýl mesta ako súčasti mestskej Corporate Identity (CI).

Mestský dizajn môžeme chápať ako súčasť urbanizmu a architektúry (parter budov, fasády, výklady, komunikácie), ako dizajn samostatných objektov (rôzne stánky, automaty, mestský mobiliár, poštové schránky), ale aj ako špecifické semiotické registre a nositele informácií – najmä orientačné a informačné systémy [1]. Dizajn dotvára mestský priestor, plní sociokultúrne (najmä komunikačné) potreby a pomáha ich skĺbiť s funkčnými požiadavkami na urbanistický priestor. Nemožno ho degradovať do úlohy púheho doplnku mestskej štruktúry či architektonického alebo urbanistického detailu, pretože často je práve dizajn dominantným nositeľom informácie potrebnej na zmysluplné štruktúrovanie priestoru. Súvisí to so špecifikom verejného priestoru, v ktorom sa mestský dizajn objavuje najčastejšie. Verejný priestor má vysoké požiadavky na čitateľnosť, jasnú orientáciu, vhodnosť pre všetky skupiny (vrátane znevýhodnených skupín) alebo etickú spôsobilosť použitých riešení. Kľúčovými požiadavkami na vyhodnocovanie kvality mestského dizajnu sú orientácia a identifikácia.

Orientácia

Základnou charakteristikou každého urbánneho priestoru dotváraného mestským dizajnom sú jeho orientačné predispozície. Potreba orientácie je základnou ľudskou potrebou – nízka hladina informovanosti človeka o jeho okolí priamo vedie k zvyšovaniu jeho úzkosti. Orientácia v prostredí je nevyhnutným predpokladom nielen toho, aby mal návštevník chuť v ňom zotrvať, ale aj vnímania rôznych jeho menej nápadných, často podprahových charakteristík, ktoré však môžu významným spôsobom dotvárať jeho identitu. Kľúčové prvky na orientáciu v mestskom prostredí nemusia byť len prvoplánové (informačné tabule), ale môže mať aj symbolickú formu. Vo Viedni je väčšina mestského mobiliáru v parkoch v historickom centre (Rathauspark) v historizujúcom tvarosloví, zatiaľ čo parky v širšom centre (Kühnplatz) používajú mobiliár často moderných, ahistorických tvarov. Užívateľovi je tak symbolickou formou sprostredkovaná informácia o type teritória, v ktorom sa nachádza.

design.jpg
Mestský mobiliár, Viedeň, Kuhnplatz

Identifikácia

Druhou základnou vlastnosťou urbanistického priestoru je schopnosť umožniť identifikáciu s prostredím. Identifikácia saturuje potrebu človeka niekam patriť, umožňuje mu „spriateliť sa“ s mestom, ulicami, ale i krajinou. Identifikovaný človek vníma miesto svojho pobytu ako zmysluplné – znamená to teda, že osobná identita čiastočne vychádza z identity miesta. Schmeidler [2] uvádza, že teritórium priamo poskytuje identitu a „jej prítomnosť či skôr strata sa stávajú rastúcim problémom mestskej masovej spoločnosti. Jedna z dôležitých funkcií teritoriality je potvrdenie a podpora sebakoncepcie identity indivídua.“

Mestský dizajn ako zložka CI mesta

Už viac ako dve desaťročia sa predovšetkým v krajinách západnej Európy uplatňuje mestský dizajn ako integrálna súčasť CI miest. Kutschinski-Schuster [3] definuje CI mesta ako „cieľavedomoplánovaný a operatívne využívaný sebaobraz a spôsob správania (mesta) smerom navonok aj dovnútra na báze definovaného cieľového stavu. Stratégia špecifickej, nezameniteľnej identity obsahuje dlhodobé cieľové predstavy, ako aj do detailu idúce zmeny, napr. jednotlivých priestorov, funkcií či mestských častí.“ Práve tu vidíme prienik jednotlivých typov dizajnu: súčasťou CI mesta teda nie je len logotyp, farba, vizuálna symbolika (čiže prevažne prvky grafického dizajnu), ale aj mestský dizajn ako súčasť verejného priestoru. Vizuálny štýl mesta je vzhľadom na svoju percepčnú kapacitu najvýznamnejším kanálom, akým mesto komunikuje svoju „osobnosť“. Logotyp mesta, typografia, dizajn propagačných materiálov, ale predovšetkým dizajn vnútromestských priestorov, orientačný systém a jeho celkový urbanistický charakter často povedia o hodnotovej orientácii mesta oveľa viac ako písomné pramene alebo vyhlásenia predstaviteľov mesta pre médiá. Vo vizuálnej prezentácii môže mesto najzrozumiteľnejšie vyjadriť všetky zámery a postoje. Samostatnou kapitolou sa stáva dizajn virtuálneho prostredia – internetová stránka mesta už dávno nie je len „nástenkou“, kde sa dozviete telefonické kontakty na sekretariát magistrátu, ale stáva sa virtuálnym teritóriom mesta, svojským paralelným svetom, kde by však mali platiť rovnaké hodnoty ako v skutočnom svete.

Corporate Identity však nemožno redukovať iba na dizajn. CI treba vnímať ako základný nástroj riadenia, strategický manažment sebaobrazu mesta u jeho cieľových skupín. Už dávno sú preč časy, keï bola skratka CI synonymom pre logotyp a vizuálny štýl komunikačných prostriedkov mesta (bilbordy, tlačoviny, prípadne webová stránka). Na báze sformovanej vízie strategického rozvoja mesta, konkretizácie strategického obrazu mesta (Leitbild) sa ukázalo potrebné vytvoriť jednotný, na cieľ orientovaný a autentický koncept identity mesta (City Identity). Filozofia konceptu CI sa prevzala z hospodárskej praxe – pod jedným spoločným menovateľom zastrešuje synergický efekt komunikácie mesta (Corporate Communication), obraz správania jeho predstaviteľov (Corporate Behaviour) a mestský dizajn (Corporate Design). Tieto oblasti riadenia mesta však musia byť prepojené zmysluplným a dôveryhodným myšlienkovým konceptom. Ucelený marketingový mix potom vedie k presadeniu jedného z marketingových cieľov: vytvoreniu pozitívneho a dlhodobo stabilného imidžu mesta.

design-2.jpg
Príklad odlišného dizajnu dvoch lámp z Viedne, ktoré korešpondujú s charakterom okolia – jedna z centra (zo Stefansplatzu), druhá z neďalekej modernejšej štvrte.

design-3.jpg Mestské bicykle s obslužným panelom v Paríži. Zladený dizajn prenajímateľných bicyklov a panela zrozumiteľne dávajú najavo, že patria k sebe.

Luzern

Najmä v nemecky hovoriacich krajinách je bežnou praxou, že tvorba CI regiónov, obcí alebo miest je súčasťou plánu ich regionálneho rozvoja a regionálneho manažmentu či marketingu. Projekt CI sa stáva strategickou osou ich rozvoja a umožňuje im získať mnohé marketingové výhody, ale aj podporiť pocit spolupatričnosti k regiónu alebo mestu u vlastných obyvateľov. Známymi príkladmi sú mestá Luzern, Stuttgart, Ulm, ale aj relatívne malé sídla, ako Weiz/Gleisdorf, Feldkirch a pod.

Švajčiarske mesto Luzern (www.stadtluzern.ch) patrí k tým, ktoré sa tejto problematike venujú azda najdôkladnejšie [4]. Cieľom projektu, ktorý sa začal už v polovici 90. rokov, bolo posilniť identifikáciu s mestom Luzern, podporiť jeho dôveryhodnosť a známosť a vypracovať jedinečný profil mesta. Hlavnou myšlienkovou bázou je podpora Luzernu ako otvoreného mesta v rovnováhe. Identita mesta sa pohybuje v priesečníku turistickej destinácie na jednej strane a mesta na prácu, bývanie a podporu kultúry na druhej strane. CI znamená vyjadrenie celostného rozmeru mesta, integrujúceho tieto výrazové polohy pod jednu strechu. Strategický obraz mesta vyjadrený ideou „Luzern – otvorené mesto v rovnováhe“ je pokusom zjednotiť mnohostrannú identitu mesta pod jeden spoločný menovateľ. V pojmoch životný priestor, mnohorakosť a rovnováha sa skrývajú kľúčové impulzy regionálneho rozvoja. Východiskovú pozíciu vizuálneho štýlu mesta Luzern charakterizovala neplánovaná rôznorodosť jednotlivých prejavov.
Verejnosť bola konfrontovaná s rôznymi výtvarnými stvárneniami komunikačných nositeľov identity mesta, ktoré nemali spoločnú ideovú ani výtvarnú podstatu a zlyhávali preto najmä v úlohe vybudovať jednoliaty imidž. V roku 1995 mesto Luzern vypísalo regionálnu súťaž na nový vizuálny štýl. Súťaž spoluorganizoval švajčiarsky zväz grafikov (SGV) a organizácia Swiss Graphic Designers (SGD) a zúčastnilo sa na nej 76 návrhov. Hlavnými kritériami boli:

  • reflexia hlavnej filozofie „Luzern – otvorené mesto v rovnováhe“,
  • zastúpenie mestských farieb (biela a modrá),
  • odlíšenie od vizuálneho štýlu celého kantónu,
  • originalita,
  • možnosť uplatnenia.

Aktuálny vizuálny štýl mesta Luzern vychádza z konceptu T. Steinemanna „Tvár mesta“. Popri základných elementoch, ako sú logotyp, písmo, farby, raster a pod., pracuje aj s niektorými architektonickými a urbanistickými prvkami. Je podrobne kodifikovaný v dizajnovom manuáli mesta. Prijatý vizuálny štýl symbolizuje tradíciu aj rovnováhu integráciou motívu polootvorených mestských hradieb a variabilne narába s využívaním mestských farieb. Mestský erb a napokon i mestské hradby sú však novo interpretované – dosiahla sa tak odlíšiteľnosť od celého kantónu. Návrh je jednoduchý, nadčasový a má potenciál stať sa novým mestským znakom. Svojou jednoduchosťou, vnímateľnosťou a výrazovými prostriedkami umožňuje účinnú komunikáciu identity mesta smerom k všetkým cieľovým skupinám. City Design je vizuálny koncentrát konceptu CI mesta Luzern, je svetonázorom a postojom, vzorom, spoločenskou zmluvou zakódovanou do jazyka farieb, tvarov a znakov.

Tento článok vznikol vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt Centrum pre rozvoj sídelnej infraštruktúry znalostnej ekonomiky (ITMS 26240120002), ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Mgr. Matej Jaššo, PhD., vyštudoval psychológiu a pracuje v Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Venuje sa vizuálnej komunikácii, Corporate Identity a prednáša psychológiu a sociológiu.

Literatúra:
[1] Petránsky, Ľ.: Teória a metodológia dizajnu. Skriptá TU Zvolen 1994.
[2] Schmeidler, K. et al: Sociologie v architektonické a urbanistické tvorbě. Brno 2001.
[3] Kutschinski-Schuster, B.: Corporate Identity für Städte. Eine Untersuchung zur Anwendbarkeit einer Leitstrategie fuer Unternehmen auf Städte. Verlag die Blaue Eule. Essen 1993.
[4] Arnold, J.: Städte im World Wide Web. In: Medien-Heft, 26. 1. 2001, Medienheft ISSN 1424–4594, Zuerich.

Design as a city’s identity badge Urban design as a part of urbanism and spatial planning

In recent years urban design has become one of the most prominent themes in the debate of architects, urban scientists, designers, spatial planners, sociologists and specialists from other professions. This trend has also touched our cities, which are ceasing to be passive observers to the development taking place on their territory but rather, through their management and representative bodies, are entering into the discourse. Urban design is an unusually broad concept. In its wider understanding, it represents a large scale of elements, from the overall urbanism conception of a city as reflected in its visual impact up to the visual style of a city as part of its urban Corporate Identity.

Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 65 | T: 0.513863

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne