Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

606 územných plánov

944 článkov

4803 fotografií

online návštevníkov

21. 01. 2019, meniny má: Vincent

Aktuality

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

VÝSKUM V OBLASTI AUTONÓMNEHO ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA

eu-logo-2.png

Zvýšenie súkromných investícií prostredníctvom spolupráce výskumných inštitúcií a podnikateľskej sféry.

29. 01. 2018 | viac

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

42%

Nie

34%

Nedá sa zovšeobecňovať

25%

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

  • Ponúkame všetky druhy úverových služieb

    Dobrý deň, dámy a páni, naliehavo potrebujete pôžičku? Ak áno, poradím vám, aby ste kontaktovali …

    21. 01. 2019 / 09:39 | Susan Benson

  • Fajn půjčka MAX na účet

    Získejte nebankovní peníze od 10.000,– do 10.000.000,– do dvou pracovních dnů a bez zástavy …

    20. 01. 2019 / 21:03 | lucky

  • Fajn půjčka MAX na účet

    Nabízím vám výhodné finanční úvěry od přímého poskytovatele od 40.000 Kč až do maximální …

    20. 01. 2019 / 16:30 | petter

  • Anna

    Moje meno je Anna, som zo Spojeného kráľovstva, chcem sa s vami podeliť o svoj príbeh a tiež …

    20. 01. 2019 / 02:06 | Testimony

  • Nebankovní půjčka za 48 hodin.

    Nebankovní půjčka za 48 hodin. Potřebujete financování Pro váš dům, Pro vaši firmu, Chcete-li …

    19. 01. 2019 / 18:04 | Lenka Bolkova

Urbanizmus a bezbariérovosť – príprava novej legislatívy

bezbarierov.jpg

Územné a krajinné plánovanie významne ovplyvňuje kvalitu života obyvateľov a návštevníkov mestského, vidieckeho aj prírodného prostredia. Hmotné životné prostredie možno považovať za komfortné len vtedy, keď sa v ňom užívatelia cítia príjemne, bezpečne, keď sa v ňom dokážu ľahko a intuitívne pohybovať a súčasne dokáže u nich vyvolať estetické dojmy. Túto výzvu nie je ľahké naplniť a úspešne ju možno zvládnuť len vtedy, keď urbanisti, architekti a dizajnéri pri svojej tvorbe zohľadnia diverzitu užívateľov prostredia bezbariérovými riešeniami. Výška a schopnosti človeka sa výraznejšie premietajú do tvorby v architektúre a dizajne, avšak v územnoplánovacej dokumentácii sa tiež musia zohľadňovať nároky budúcich užívateľov prostredia s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie – hlavne pri tvorbe komunikácií pre peších a pri tvorbe verejných plôch.

Vplyv urbánneho a krajinného prostredia na život jednotlivca a spoločnosti je predmetom mnohých výskumov a iniciatív vo svetovom, európskom i národnom meradle.
Popri presadzovaní metódy trvalo udržateľného rozvoja životného prostredia do praxe, ktorá je založená na súlade ekológie, ekonómie a etiky, sa stále častejšie dostáva do povedomia práve etická stránka, pretože tá má bezprostredný a okamžitý vplyv na každodenný život užívateľov prostredia. Významným impulzom na výskum a následnú implementáciu požiadaviek etiky a humánnosti pri tvorbe prostredia prístupného pre všetkých ľudí bolo prijatie antidiskriminačných zákonov vo vyspelých, ale aj v mnohých rozvojových krajinách v rokoch 2001 až 2005. Na Slovensku bol prijatý antidiskriminačný zákon [1] v roku 2004.

Univerzálny dizajn

Za „odrazový mostík“ pri výskumnej činnosti možno považovať metódu Universal Design (univerzálne navrhovanie, univerzálny dizajn), ktorá bola vypracovaná v deväťdesiatych rokoch minulého storočia na prestížnom Pratt Institute New York.
Podľa jedného z autorov, architekta Rona Macea z North Carolina State University, by

sa pri aplikácii metódy univerzálneho navrhovania do praxe malo vytvoriť také prostredie, ktoré by zohľadňovalo nároky všetkých skupín užívateľov prostredia, produktov a služieb tak, aby ich mohli všetci používať, pokiaľ možno, samostatne, bez cudzej pomoci.

Univerzálny dizajn je teda taký prístup k navrhovaniu, ktorý zohľadňuje obmedzené schopnosti niektorých užívateľov prostredia, ale aj zmeny v živote jednotlivca, ako sú napríklad procesy dospievania a starnutia, ale aj náhle zmeny zdravotného stavu, úrazy alebo nehody, ktoré môžu spôsobiť trvalé alebo dočasné poruchy mobility, zraku, sluchu alebo orientácie. Takto vytvorené prostredie by teda malo uľahčiť pohyb a orientáciu nielen užívateľom s rôznymi druhmi zdravotného postihnutia a seniorom, ale napríklad aj rodičom s kočíkom, tehotným ženám, ľuďom s rozmernou batožinou alebo s ťažkým nákupom. Uplatňovanie metódy univerzálneho navrhovania v praxi možno považovať za kultúrnu zmenu, pretože empatia k slabším, menej schopným alebo diskriminovaným skupinám je jedným z ukazovateľov humanity, kultúrnosti a vyspelosti spoločnosti.

V európskych krajinách sa spracúva rovnaký zámer výskumu, táto metóda tvorby prostredia sa však častejšie označuje pojmami Design for All (navrhovanie pre všetkých), Inclusive Design (inkluzívne navrhovanie) alebo Friendly Design (ústretové navrhovanie). To, že sa tento nový prístup k tvorbe presadzuje v praxi, dokazujú mnohé novostavby a verejné architektonické súťaže, v ktorých sa často zohľadňuje aj podmienka bezbariérovosti. Prideľujú sa ocenenia za realizácie, napríklad prestížne ocenenie Inclusive Design Award za najlepšiu bezbariérovú stavbu roka od RIBA (Royal Institute of British Architects). Metódu univerzálneho navrhovania si postupne osvojujú aj architektonické školy a do svojich učebných osnov zaraďujú výučbu metódy univerzálneho navrhovania. V tomto školskom roku prebieha už tretí ročník medzinárodnej študentskej súťaže Schindler Award, ktorá oceňuje najlepšie študentské projekty vytvorené touto metódou. Súťažné projekty pozostávajú z urbanistickej štúdie a z architektonického návrhu stavby. V tomto ročníku súťaže sa rieši Olympijský areál v Berlíne a návrhy stavieb stanice metra, hotela a debariérizácie amfiteátra.

Vyčísliť percento zdravotne postihnutých občanov v Slovenskej republike nie je možné, lebo Štatistický úrad SR doteraz takúto štatistiku nerealizoval. Podľa dostupných európskych štatistík žije v Európskej únii 127 miliónov ľudí, ktorí majú obmedzenú mobilitu a orientáciu alebo nedokážu vykonávať niektoré aktivity [2]. Toto číslo však okrem ťažko zdravotne postihnutých osôb zahŕňa aj skupinu seniorov, ktorí majú vzhľadom na svoj vek rôzny stupeň porúch mobility, sluchu alebo zraku. V súvislosti s prognózami o starnutí obyvateľstva sa bude percento ľudí s poruchami pohybu a orientácie zvyšovať. Podľa údajov Európskeho štatistického úradu sa v krajinách EÚ do roku 2050 predpokladá nárast podielu obyvateľov starších ako 65 rokov z terajších 17 % na 30 % z celkovej populácie [3]. Aj tieto štatistické údaje sú dostatočným podnetom na to, aby sa od základu zmenil prístup k tvorbe prostredia, pri ktorej sa nezohľadňujú len nároky zdravého, schopného a priemerne vysokého človeka, ktoré nezodpovedajú skutočnej ľudskej rozmanitosti.

bezbarierov-3.jpg
Automobily parkujúce na chodníkoch sú prekážkou pre ľudí na vozíku aj pre rodičov s kočíkmi.

Legislatíva na Slovensku

V roku 2001 schválila slovenská vláda Národný program rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života, ktorého spracovanie vychádzalo z dokumentu Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím, prijatého Valným zhromaždením OSN v roku 1993.
Jednotlivým rezortom sa ukladá, aby zabezpečili výskum danej problematiky a vypracovali vecný a časový harmonogram tak, aby sa zabezpečila integrácia zdravotne postihnutých osôb vo všetkých krajoch a regiónoch Slovenska v časovom horizonte 10 rokov. Napríklad Sekcia turizmu MH SR má záujem rozvíjať na Slovensku bezbariérový turizmus a v tej súvislosti zadala vypracovanie štúdie o bezbariérovom turizme a o nárokoch osôb so zdravotným postihnutím na ubytovacie zariadenia.

V roku 2002 nadobudla účinnosť vyhláška MŽP SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
Podľa tejto vyhlášky sa postupuje pri projektovaní a schvaľovaní územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a pri umiestňovaní, projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní, kolaudovaní, užívaní a odstraňovaní stavby. V prvej časti vyhlášky s názvom Územnotechnické požiadavky na výstavbu však nie sú stanovené zásady ani metódy implementácie požiadaviek bezbariérovosti pri projektovaní územnoplánovacích podkladov.

Požiadavky štvrtej časti vyhlášky s názvom Všeobecné technické požiadavky na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie sa vzťahujú na bytové domy, rodinné domy, nebytové budovy a stavby, v ktorých sa predpokladá zamestnávanie osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Pre urbanistov by mali byť relevantné ustanovenia v § 58, v ktorom sú sformulované základné požiadavky na tvorbu a dimenzovanie chodníkov, podchodov, nadchodov, odstavných a parkovacích plôch, prístupu na verejnú plochu, nekryté športové ihrisko, do sadu a parku. Podrobnejšie sú tieto požiadavky špecifikované v prílohe k vyhláške v bode 1. Komunikácie.

Pri návrhu nových vyhlášok k stavebnému zákonu treba dosiahnuť kompatibilitu s európskou stavebnou legislatívou. Spracovatelia návrhu preto vychádzali z požiadaviek normy ISO/DIS 21542 – „Accessibility and Usability of the Built Environment“ a z legislatívy Anglicka, Česka, Nemecka a Rakúska.

Bezbariérová prístupnosť územia

Podľa návrhu vyhlášky o využití územia je Všeobecnou požiadavkou na využitie územia z hľadiska nárokov osôb so zníženou schopnosťou pohybu a orientácie zabezpečenie bezbariérovej prístupnosti všetkých plôch a pozemkov súvisiacich s bývaním, vzdelávaním, zamestnaním, so zdravotníckou a sociálnou starostlivosťou, s trávením voľného času a ich vzájomným bezbariérovým prepojením dopravnou infraštruktúrou.

Z hľadiska bezbariérovej prístupnosti územia sú najdôležitejšie tieto požiadavky:

  • bezbariérové prístupy a užívanie ulíc, peších zón, parkov, námestí, alejí, nábreží, priechodov, nadchodov a podchodov, železničných, autobusových a električkových nástupíšť ap.,
  • pri zmenách dokončených stavieb v zastavanom prostredí s nepriaznivou konfiguráciou terénu treba vytvoriť bezbariérové trasy, ktoré spoja dôležité stavby občianskej vybavenosti,
  • vyhradené parkovanie musí byť nadimenzované v dostatočnom množstve a s požadovanými rozmermi a správne umiestnené v rámci bezbariérového napojenia na hlavné vstupy do budov, na plochy pre kultúrno-spoločenské a športovo-rekreačné využitie, na dopravné uzly ap.,
  • čo najkratšie bezbariérové vzdialenosti na dosiahnutie cieľových bodov pešej trasy,
  • vytváranie siete bezbariérových peších trás a bezbariérových trás mestskej hromadnej dopravy s náležitým vybavením a multisenzorickým informačným systémom,
  • hlavný vstup do každej novostavby musí byť zabezpečený na úrovni komunikácie pre chodcov bez vyrovnávacích stupňov; pri zmenách dokončených stavieb treba realizovať bezbariérový vstup na vlastnom pozemku, len v odôvodnených prípadoch možno zasahovať do verejného priestranstva,
  • správne navrhovanie a osadenie mestského mobiliáru,
  • zabezpečenie bezpečnosti prostredia pre všetkých jeho užívateľov,
  • bezbariérové toalety v rámci verejných plôch.

Problematické je vytvárať bezbariérové komunikácie pre chodcov na existujúcom zastavanom území, kde je nepriaznivá konfigurácia terénu, teda kde je sklon chodníkov väčší ako 1 : 20, pretože chodníky so sklonom väčším ako 1 : 20 sa už musia riešiť ako rampy s držadlami po obidvoch stranách. Maximálny sklon rampy môže byť v pomere 1 : 8, avšak najväčšia prípustná dĺžka rampy s týmto sklonom môže byť podľa nového návrhu len 1 600 mm. Je nereálne, aby sa v existujúcom zastavanom území tieto požiadavky podarilo splniť.
Preto je v návrhu vyhlášky stanovené, že treba vytvoriť aspoň vybratú sieť bezbariérových trás s prípustným sklonom komunikácií pre peších, ktoré sprístupnia dôležité plochy bývania, občianskej vybavenosti a rekreácie. Toto ustanovenie teda pripúšťa, že na existujúcom zastavanom území nemusia byť bezbariérovo prístupné všetky komunikácie pre peších. Iná situácia je pri návrhu územnoplánovacej dokumentácie na nezastavanom území, kde by mali byť komunikácie pre peších vedené v záujme bezbariérovej prístupnosti hlavne v smere vrstevníc, to znamená, že pešie komunikácie a plochy by mali byť východiskovým prvkom pri tvorbe nového využitia územia.

Na plochách s rekreačným využitím, v prírodných parkoch a horskom a vysokohorskom prostredí je žiaduce vytvárať bezbariérové turistické trasy, ktoré sprístupnia časti s prírodnými atrakciami alebo miesta s výhľadom na krajinu, miesta na pozorovanie vtáctva, zveri, rastlín, drevín a podobne, pokiaľ je to možné. Najväčší prípustný sklon bezbariérovej turistickej trasy je stanovený v pomere 1 : 15. Úseky so sklonom väčším ako 1 : 15 musia byť dimenzované a vybavené ako rampa. Aj pri tvorbe rekreačných plôch teda platí, že všetky turistické trasy nemusia byť prístupné bezbariérovo .

V praxi sa javí takisto ako problematické bezbariérové sprístupnenie stavby, pokiaľ sa debariérizácia stavby realizuje na verejnom priestranstve, pretože sa pri tom často zasahuje do autorského práva iného architekta (napr. pešej zóny), alebo je v diskrepancii s pamiatkovými hodnotami prostredia a podobne. Autor stavby by mal pri zmene dokončenej stavby vyriešiť bezbariérový prístup na pozemku stavby, pokiaľ je to možné. Ak neexistuje iné riešenie, autor by mal koordinovať spôsob debariérizácie stavby na verejnom priestranstve spolu so spravovateľom územia, prípadne s autorom realizovanej stavby na verejnom priestranstve.

bezbarierov-1.jpg
(vľavo) Označenie bezbariérovej turistickej trasy Jízerská magistrála
(vpravo) Reliéfna mapa zelene pre nevidiacich v mestskom parku Rheinau Bonn

Záver

Univerzálne navrhovanie je medzirezortnou problematikou, ktorú treba riešiť na vládnej, regionálnej aj samosprávnej úrovni.
Cieľom je, aby sa postupne zabezpečila bezbariérová prístupnosť všetkých plôch, pozemkov a stavieb súvisiacich s bývaním, so vzdelávaním, zamestnaním, zdravotníckou a sociálnou starostlivosťou, s trávením voľného času vrátane historických pamiatok s ohľadom na záujmy štátnej pamiatkovej starostlivosti. Bezbariérovosť exteriérového prostredia je jednou z najdôležitejších podmienok inklúzie osôb so zdravotným postihnutím do života spoločnosti, bez ktorej by bola bezbariérovosť interiéru budov značne obmedzená.

Ing. arch. Lea Rollová, PhD., pracuje vo Výskumnom a školiacom centre bezbariérového navrhovania CEDA na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Dlhodobo sa venuje bezbariérovému navrhovaniu v architektúre.

Literatúra:
[1] Zákon NR SR č. 85/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon è. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou
[2] SCHENNER, J., UDOLF-STOBL, E.:Tourismus für Alle – Barrierefreies Planen und Bauen in der Tourismus- und Freizeitwirtschaft. Wien: Bundesministerium für Wirtschaft, Familie und Jugend & Wirtschaftskammer Osterreich, 2009, Teil 1. Warum barrierefreiheit?, s. 2
[3] SCHÄFER, G. et al.: Europe in figures – Eurostat yearbook 2008. Luxembourg: Office for Official Publications of the European Communities, 2008, Part – In the spotlight – Demographic change: challenge or opportunity?, s. 30

Urbanism and barrier-freeness – preparation of new legislation

Territorial and landscape planning significantly influences the quality of life of the inhabitants and visitors to the urban, rural and natural environment. Materially, the environment can be considered as comfortable when its users feel pleasant and secure, when they are able to move easily and intuitively in it, and at the same time gain some esthetic impressions from it. It is not easy to meet this challenge, and it can be managed successfully only when urbanists, architects and designers take into consideration in its creation the diversity of its users, by means of barrier-free solutions. The height and capacities of a person are reflected in creation of architecture and design, but the requirements of environment users with limited ability of movement and orientation must also be taken into account in land-planning legislation – chiefly in the creation of footpaths and the formation of public areas.

Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu.

Diskusia

Sledovať diskusiu [1] | RSS

Pridať komentár

Nie ste prihlásený, pre využitie výhod pre registrovaných sa prihláste alebo zaregistrujte

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 84 | T: 0.631696

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne