ÚzemnéPlány.sk

Autor

Ing. arch. Jelena Hudcovská, PhD.

Foto

Ladislav Findl

Zdroj

Urbanita

Počet zobrazení

22496

Kategórie

Súvisiace články

• Európske rozvojové príležitosti vo vidieckych oblastiach
• Úskalia rozvoja vidieckeho sídla
• Quo vadis, vidiek?
• Územné plány vidieckych sídiel
• Výzvy vedomostne založenej spoločnosti pre rozvoj vidieka
• Špecifiká vidieckych sídiel a územného plánovania
• Zmeny v bývaní v meste a na vidieku

Rozvoj vidieka v blízkosti mesta - Bratislavský samosprávny kraj

Bohatý kraj

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) leží na trojmedzí členských krajín EÚ. Je vstupnou bránou zo Slovenska do západnej Európy. S rozlohou 2 052,6 km2 je najmenším z krajov v SR. Počet obyvateľov bol koncom roka 2008 takmer 617-tisíc. V BSK je 73 sídiel, z toho sedem je miest. Stupeň urbanizácie je 82,62 %. Magistrát Bratislavy predpokladá v blízkej budúcnosti nárast mesta a jeho okolia o ďalších 150-tisíc obyvateľov, pričom vo Viedni a okolí má pribudnúť ďalších 450-tisíc obyvateľov. BSK je hneď po Viedni dvanástym najbohatším regiónom EÚ, jeho HDP je vyššie ako 120 % priemerného HDP EÚ (EUROSTAT, február 2010). Je tu vysoká miera zamestnanosti a podnikateľskej aktivity. Kraj je výborne dopravne dostupný – letecky, železnicou, cestnou i vodnou dopravou. Okolie Senca sa stáva pre svoju skvelú polohu najatraktívnejším logistickým centrom v strednej Európe (vedeli to už v 16. storočí Fuggerovci, keď si svoju logistickú základňu vybudovali na blízkom Červenom Kameni).

Zo 73 obcí má 66 schválený územný plán, dve obce ho majú rozpracovaný, iba päť obcí v dohľadnom čase jeho obstaranie neplánuje. Novonavrhovaná sumárna plocha na rozvoj obcí v územných plánoch sa približne rovná v súčasnosti zastavanej ploche obcí. Z toho vyplýva, že obce v kraji obstarávajú ÚPD aj vtedy, keď podľa zákona nemusia (mnohé sú menšie ako 2 000 obyvateľov), a tiež že ponuka území presahuje potreby developerov – môžu si vyberať. Obce sa musia o to viac snažiť, aby ich prilákali. Samosprávny kraj má široký rozsah kompetencií, určený zákonom č. 416/ 2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, na úseku pozemných komunikácií (cesty II. a III. triedy), dráh, cestnej dopravy, civilnej ochrany, sociálnej pomoci, územného plánovania, školstva, telesnej kultúry, divadelnej činnosti, múzeí a galérií, osvetovej činnosti, knižníc, zdravotníctva, humánnej farmácie, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu. V oblasti územného plánovania je BSK orgánom obstarávajúcim územný plán regiónu. ÚPN VÚC Bratislavský kraj bol obstaraný a schválený uznesením vlády SR č. 27/1998 a potom bol viackrát aktualizovaný (v rokoch 2002, 2003, 2005 a 2008).

V súčasnosti BSK obstaráva nový územný plán regiónu. Kraj prevádzkuje Geoportál BSK, kde prezentuje všetky schválené ÚPD obcí (dokumenty kraja i Geoportál možno nájsť na webovej stránke kraja www.region-bsk.sk). V oblasti územného plánovania kraj spolupracuje najmä s hlavným mestom Bratislava, no zapojil sa aj do aktivít spolupráce v rámci projektu CENTROPE, združujúceho regióny SR, Maďarska, Rakúska a ÈR. Cezhraničnú spoluprácu komplikujú odlišnosti v národných legislatívach – líšia sa predovšetkým kompetencie v územnom plánovaní a predstava členov CENTROPE o výslednom dokumente. Súčasné vedenie kraja však počíta s ďalším rozvojom tejto spolupráce. Najvypuklejším problémom v plánovaní rozvoja kraja je doprava – nielen tranzitná, prepájajúca SR s krajinami západnej Európy, ale aj dlhodobo neriešený problém statickej dopravy najmä v mestách.

Kým súčasný minister dopravy hľadá riešenie pre spôsob prevádzkovania 6-pruhového úseku diaľnice od Trnavy po Bratislavu, kde chýbajúci odstavný pruh robí jazdu po diaľnici značne nebezpečnou, predstavitelia BSK váhajú so súhlasom povoliť ďalšiu masívnu zástavbu pozdĺž tohto úseku diaľnice, lebo by sa kritická situácia ešte viac zhoršila – spomeňme napríklad požiadavku obce aj developera v Chorvátskom Grobe na výstavbu pre 43-tisíc nových obyvateľov. Neprehliadnuteľným problémom kraja je odpadové hospodárstvo – budovanie riadených skládok na územiach, kde si to obyvatelia neželajú. To je akcelerované faktom, že Krajský úrad životného prostredia si nesplnil svoju povinnosť vypracovať program odpadového hospodárstva kraja na roky 2005 až 2010. Neposledným problémom je prístup krajského pamiatkového úradu, ktorý najprv v roku 1990 navrhol v centrách niekoľkých obcí či mestských častí Bratislavy pamiatkové rezervácie, ktoré v súčasnosti jednu po druhej ruší. Istý pohyb nastáva i v navrhovaní či rušení nových chránených území prírody. V oboch prípadoch zmeny v statuse chránených území zneisťujú správcov i užívateľov území.

Žiaden vidiek na dohľad

Na jeseň 2009 zorganizovalo Pracovné spoločenstvo pre rozvoj vidieka a obnovu dediny (ďalej ARGE) Európsku konferenciu obnovy vidieka 2009 s názvom Žiaden vidiek na dohľad – vidiecke priestory medzi globalizáciou a suburbanizáciou. Bratislava bola v kontexte s názvom konferencie výborne zvoleným miestom jej konania. Podobný „vidiek- -nevidiek“ začína pokrývať čoraz väčšie územia v mnohých regiónoch Európy. Erwin Pröll, predseda vlády Dolného Rakúska a zároveň predseda ARGE, vtipne nazval toto územie rurbánnym. V meste, najmä v periférnych lokalitách, sa postavilo veľké množstvo bytov, ktoré lákajú do Bratislavy nových obyvateľov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. V okrajových polohách mesta rastú nové nákupné centrá, logistické parky a bizniscentrá.

Aj priľahlý vidiek a krajina sa suburbanizáciou pomešťujú, mení sa vidiecky ráz obcí a celý obraz krajiny. Väčšina vidieckeho obyvateľstva dochádza za prácou do mesta. Naopak mestské obyvateľstvo sa kvôli kvalite bývania húfne sťahuje na vidiek a dochádza za prácou do mesta. Celé štvrte nových rodinných domov na dedine znamenajú nových obyvateľov, prisťahovalci však ešte netvoria spoločnú komunitu s pôvodnými obyvateľmi. Ich denné pendlovanie za prácou do mesta spomaľuje zžívanie sa s novým prostredím. Mešťania si prinášajú na vidiek aj svoju „mestskú kultúru“ a zvyky netypické pre nové bydlisko. Zväčša sa neživia poľnohospodárstvom, nepotrebujú pestovať zeleninu, či chovať domáce zvieratá, nehlásia sa k miestnemu folklóru. Nemožno čakať, že noví obyvatelia sa stanú skutočnými vidiečanmi. Ani táto, ani budúca generácia. Skôr budú postupne vnucovať svoje kultúrne návyky pôvodnému územiu a jeho obyvateľom.

Preto možno v regióne Bratislavy len ťažko hovoriť o osvedčenom Programe obnovy dediny (POD) alebo o rozvoji vidieka. Chýba tu základný princíp tohto programu – aktivita zohratej vidieckej komunity, ktorá by ho realizovala. Bratislavským vidiekom sú dnes už aj pohraničné oblasti Rakúska a Maďarska. Preč je doba, keď tam Bratislavčania chodili iba výhodne nakupovať. V súčasnosti sa tam sťahujú za kvalitným obytným prostredím, podobne ako do iných suburbánnych území mesta. Hlavnou motiváciou sú voľnejšie cesty smerom do centra Bratislavy a podstatne lacnejšie pozemky na výstavbu. Kým v Bratislave je cena 1 m2 od 155 eur v Petržalke do 769 eur v Starom meste, v rakúskom Hainburgu to je 140 eur, v Kittsee 80 eur, Nickelsdorfe 60 eur, v maďarskom Mosonmagyarovári a Radke 100 eur a v Bezenyi 50 eur (údaje z augusta 2010). Stavajú sa tu rodinné domy i pekné menšie bytovky. V maďarskej Rajke alebo v rakúskom Wolfstahle a iných obciach sa vytvárajú nové ulice pre prisídlencov z Bratislavy. Do Hainburgu chodí bratislavská mestská autobusová linka. Obec Wolfstahl na trase tejto linky dokonca priateľsky ponúka materskú školu, kde sa hovorí po slovensky.

V Rajke údajne čoskoro podiel Slovákov presiahne 50 %. Podobné hospodárske a sociálne prostredie vo všetkých troch krajinách, znalosť jazykov, ale aj prirodzený tlak „malého veľkého mesta“ Bratislavy do svojho zázemia pomáha stierať bariéry, ktorými sú štátne hranice, štátny jazyk a odlišnosť legislatív. No práve silnejšie právomoci rakúskych samospráv, na rozdiel od slovenských obcí, im pomohli cielene si uchrániť dosiaľ vidiecky charakter sídel.

Bez osobného pričinenia to nejde

Za málo peňazí veľa muziky – tak by správne mal znieť nadpis tejto kapitoly, ak by sa v nej písalo o vidieckom ekonomicky slabom regióne. Pretože tak štandardne funguje POD. O BSK to platí s výhradami. Takmer úplne tu chýba základný atribút POD – aktivita obyvateľov. Občania kraja nie sú takí chudobní, že by potrebu spoločnej práce pri revitalizácii obce vnímali ako nevyhnutnú na skvalitnenie podmienok na ich život. Na vidieku sa dávno nestavajú iba rodinné domy, ale aj bytovky s menším záberom pôdy pod nimi, bez záhrad, ale aj s menšou potrebou obyvateľov žiť vidieckym spôsobom života. Vzhľadovo i funkčne kvalitnejšie prostredie si obce dávajú zhotoviť dodávateľsky. POD sa čoraz viac dostáva do rúk odborníkov, tým však stráca svoju podstatu ako program aktívnych. Preto sa aj aktivity POD posúvajú do polohy projektov schválených obecným zastupiteľstvom, financovaných vo vysokej miere zo zdrojov EÚ a dodaných na kľúč. Skôr výnimočné prispievanie občanov sa prejaví v prípade, ak sa v priebehu realizácie zistí, že projekt treba do istej miery rozšíriť – vtedy pristupuje aj aktivita občanov, ktorá čiastočne nahrádza obecné finančné prostriedky.

Podľa Informácie o možnostiach čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ v rámci operačných programov pre Bratislavský kraj, materiálu na rokovanie Zastupiteľstva BSK dňa 23. apríla 2010, na území BSK sa implementujú tieto oberané programy (OP):

• OP Bratislavský kraj (ďalej OPBK),

• OP Zamestnanosś a sociálna inklúzia,

• OP Vzdelávanie,

• OP Výskum a vývoj,

Ďalšími možnými zdrojmi podpory sú cezhraničné operačné programy, a to:

• Program cezhraničnej spolupráce Slovensko – Rakúsko na roky 2007 – 2013,

• Program cezhraničnej spolupráce Maďarsko – Slovensko na roky 2007 – 2013,

• OP Juhovýchodná Európa,

• OP Stredná Európa,

• Interreg IVC,

• OP Interact II.

V rámci OPBK, Prioritnej osi 1 – Infraštruktúra je pre POD najtypickejšou aktivitou opatrenie Regenerácia sídiel, kde obce prednostne žiadajú o podporu na Samostatné dopytovo orientované projekty regenerácie sídiel, a to na úpravu verejných priestranstiev vrátane ihrísk a prvkov verejnej zelene a rekonštrukciu verejného osvetlenia. Podrobnejšia informácia sa nachádza na webovej stránke BSK www. region-bsk.sk. V rámci Kódu výzvy OPBK/2009/1.1/03 (opatrenie 1.1 Regenerácia sídiel) sa prijalo 68 žiadostí obcí o nenávratný finančný príspevok – finančný objem prijatých žiadostí vo výške takmer 37 miliónov eur. Výberová komisia na svojich zasadnutiach odporučila na schválenie 36 žiadostí a 32 žiadostí odporučila neschváliť (detailnejšie informácie sú na www.opbk.sk/hodnotenie-opbk).

Na záver

Vláda sľubuje v tomto volebnom období pokračovať s decentralizáciou verejnej správy. V súlade s princípom subsidiarity by bolo užitoèné, ak by sa konečne preniesli krajské kompetencie stavebného zákona a hospodárenia s odpadmi zo štátnej správy na samosprávu. Rovnako by to malo byť aj v oblasti nakladania s fondmi EÚ. A čo POD? Na „vidieku-nevidieku“ v suburbánnej zóne veľkých miest sa realizuje „program-neprogram“ obnovy dediny. Obyvatelia metropolitného, vysoko profesionalizovaného územia pôvodný POD vyvinutý pre ekonomicky slabé vidiecke regióny nedokážu realizovať, pretože ho v skutočnosti nepotrebujú. Veľké mesto nielenže prerastá do vidieka, v skutoènosti ho postupne pohlcuje. Zahraničie okolo Bratislavy je v tejto chvíli chránené pred takýmto osudom miernou odlišnosťou národných legislatív. Dokedy? Nemali by sme sa od nich poučiť, kým je ešte čas?

Ing. arch. Jelena Hudcovská, PhD., pôsobí na Úrade Bratislavského samosprávneho kraja ako urbanistka a externe hodnotí projekty podporované zo zdrojov EÚ. Pätnásť rokov pracovala v URBION-e, deväť rokov na MŽP SR, kde sa podieľala na riadení územného plánovania a kde bola gestorkou Programu obnovy dediny. Štyri roky bola predsedníčkou Úradu geodézie, kartografie a katastra SR.

Countryside development close to the city: Bratislava local-government region

If we consider Slovakia according to EU criteria as a rural country, the Bratislava metropolitan region is significantly different from this characteristic. The immense economic development of Bratislava in the last twenty years, the most significant since the times of Maria Therezia, has been reflected not only in the urbanistic and architectural structure of the Slovak capital, but also in its suburban zones. What are the specifics of the development of a countryside which is so strongly influenced by its closeness to the metropolis?

Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu