Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
11. 12. 2024, meniny má: Hilda
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Ing. arch. Jelena Hudcovská, PhD.
22496
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Ak považujeme Slovensko podľa kritérií EÚ za vidiecku krajinu, metropolitný región Bratislavy sa od tejto charakteristiky rýchlo vzdaľuje. Obrovský ekonomický rozvoj Bratislavy za posledných 20 rokov, najvýznamnejší od čias Márie Terézie, sa odzrkadlil nielen na urbanistickej a architektonickej štruktúre hlavného mesta SR, ale aj v štruktúre jeho suburbánnej zóny. Aké sú špecifiká rozvoja vidieka, ktorý je silno ovplyvnený blízkosťou veľkého mesta? Bratislavký kraj.
Bratislavský samosprávny kraj (BSK) leží na trojmedzí členských krajín EÚ. Je vstupnou bránou zo Slovenska do západnej Európy. S rozlohou 2 052,6 km2 je najmenším z krajov v SR. Počet obyvateľov bol koncom roka 2008 takmer 617-tisíc. V BSK je 73 sídiel, z toho sedem je miest. Stupeň urbanizácie je 82,62 %. Magistrát Bratislavy predpokladá v blízkej budúcnosti nárast mesta a jeho okolia o ďalších 150-tisíc obyvateľov, pričom vo Viedni a okolí má pribudnúť ďalších 450-tisíc obyvateľov. BSK je hneď po Viedni dvanástym najbohatším regiónom EÚ, jeho HDP je vyššie ako 120 % priemerného HDP EÚ (EUROSTAT, február 2010). Je tu vysoká miera zamestnanosti a podnikateľskej aktivity. Kraj je výborne dopravne dostupný – letecky, železnicou, cestnou i vodnou dopravou. Okolie Senca sa stáva pre svoju skvelú polohu najatraktívnejším logistickým centrom v strednej Európe (vedeli to už v 16. storočí Fuggerovci, keď si svoju logistickú základňu vybudovali na blízkom Červenom Kameni).
Námestie vo Svätom Jure pri Bratislave je príkladom dobre zvládnutého centra obce.
Zo 73 obcí má 66 schválený územný plán, dve obce ho majú rozpracovaný, iba päť obcí v dohľadnom čase jeho obstaranie neplánuje. Novonavrhovaná sumárna plocha na rozvoj obcí v územných plánoch sa približne rovná v súčasnosti zastavanej ploche obcí. Z toho vyplýva, že obce v kraji obstarávajú ÚPD aj vtedy, keď podľa zákona nemusia (mnohé sú menšie ako 2 000 obyvateľov), a tiež že ponuka území presahuje potreby developerov – môžu si vyberať. Obce sa musia o to viac snažiť, aby ich prilákali. Samosprávny kraj má široký rozsah kompetencií, určený zákonom č. 416/ 2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, na úseku pozemných komunikácií (cesty II. a III. triedy), dráh, cestnej dopravy, civilnej ochrany, sociálnej pomoci, územného plánovania, školstva, telesnej kultúry, divadelnej činnosti, múzeí a galérií, osvetovej činnosti, knižníc, zdravotníctva, humánnej farmácie, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu. V oblasti územného plánovania je BSK orgánom obstarávajúcim územný plán regiónu. ÚPN VÚC Bratislavský kraj bol obstaraný a schválený uznesením vlády SR č. 27/1998 a potom bol viackrát aktualizovaný (v rokoch 2002, 2003, 2005 a 2008).
V súčasnosti BSK obstaráva nový územný plán regiónu. Kraj prevádzkuje Geoportál BSK, kde prezentuje všetky schválené ÚPD obcí (dokumenty kraja i Geoportál možno nájsť na webovej stránke kraja www.region-bsk.sk). V oblasti územného plánovania kraj spolupracuje najmä s hlavným mestom Bratislava, no zapojil sa aj do aktivít spolupráce v rámci projektu CENTROPE, združujúceho regióny SR, Maďarska, Rakúska a ÈR. Cezhraničnú spoluprácu komplikujú odlišnosti v národných legislatívach – líšia sa predovšetkým kompetencie v územnom plánovaní a predstava členov CENTROPE o výslednom dokumente. Súčasné vedenie kraja však počíta s ďalším rozvojom tejto spolupráce. Najvypuklejším problémom v plánovaní rozvoja kraja je doprava – nielen tranzitná, prepájajúca SR s krajinami západnej Európy, ale aj dlhodobo neriešený problém statickej dopravy najmä v mestách.
Kým súčasný minister dopravy hľadá riešenie pre spôsob prevádzkovania 6-pruhového úseku diaľnice od Trnavy po Bratislavu, kde chýbajúci odstavný pruh robí jazdu po diaľnici značne nebezpečnou, predstavitelia BSK váhajú so súhlasom povoliť ďalšiu masívnu zástavbu pozdĺž tohto úseku diaľnice, lebo by sa kritická situácia ešte viac zhoršila – spomeňme napríklad požiadavku obce aj developera v Chorvátskom Grobe na výstavbu pre 43-tisíc nových obyvateľov. Neprehliadnuteľným problémom kraja je odpadové hospodárstvo – budovanie riadených skládok na územiach, kde si to obyvatelia neželajú. To je akcelerované faktom, že Krajský úrad životného prostredia si nesplnil svoju povinnosť vypracovať program odpadového hospodárstva kraja na roky 2005 až 2010. Neposledným problémom je prístup krajského pamiatkového úradu, ktorý najprv v roku 1990 navrhol v centrách niekoľkých obcí či mestských častí Bratislavy pamiatkové rezervácie, ktoré v súčasnosti jednu po druhej ruší. Istý pohyb nastáva i v navrhovaní či rušení nových chránených území prírody. V oboch prípadoch zmeny v statuse chránených území zneisťujú správcov i užívateľov území.
Na jeseň 2009 zorganizovalo Pracovné spoločenstvo pre rozvoj vidieka a obnovu dediny (ďalej ARGE) Európsku konferenciu obnovy vidieka 2009 s názvom Žiaden vidiek na dohľad – vidiecke priestory medzi globalizáciou a suburbanizáciou. Bratislava bola v kontexte s názvom konferencie výborne zvoleným miestom jej konania. Podobný „vidiek- -nevidiek“ začína pokrývať čoraz väčšie územia v mnohých regiónoch Európy. Erwin Pröll, predseda vlády Dolného Rakúska a zároveň predseda ARGE, vtipne nazval toto územie rurbánnym. V meste, najmä v periférnych lokalitách, sa postavilo veľké množstvo bytov, ktoré lákajú do Bratislavy nových obyvateľov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. V okrajových polohách mesta rastú nové nákupné centrá, logistické parky a bizniscentrá.
Námestie v Pezinku a v Senci. Centrá sídiel pri Bratislave sa v mnohom podobajú tým rakúskym. V Senci by však menej mohlo byť viac.
Aj priľahlý vidiek a krajina sa suburbanizáciou pomešťujú, mení sa vidiecky ráz obcí a celý obraz krajiny. Väčšina vidieckeho obyvateľstva dochádza za prácou do mesta. Naopak mestské obyvateľstvo sa kvôli kvalite bývania húfne sťahuje na vidiek a dochádza za prácou do mesta. Celé štvrte nových rodinných domov na dedine znamenajú nových obyvateľov, prisťahovalci však ešte netvoria spoločnú komunitu s pôvodnými obyvateľmi. Ich denné pendlovanie za prácou do mesta spomaľuje zžívanie sa s novým prostredím. Mešťania si prinášajú na vidiek aj svoju „mestskú kultúru“ a zvyky netypické pre nové bydlisko. Zväčša sa neživia poľnohospodárstvom, nepotrebujú pestovať zeleninu, či chovať domáce zvieratá, nehlásia sa k miestnemu folklóru. Nemožno čakať, že noví obyvatelia sa stanú skutočnými vidiečanmi. Ani táto, ani budúca generácia. Skôr budú postupne vnucovať svoje kultúrne návyky pôvodnému územiu a jeho obyvateľom.
Preto možno v regióne Bratislavy len ťažko hovoriť o osvedčenom Programe obnovy dediny (POD) alebo o rozvoji vidieka. Chýba tu základný princíp tohto programu – aktivita zohratej vidieckej komunity, ktorá by ho realizovala. Bratislavským vidiekom sú dnes už aj pohraničné oblasti Rakúska a Maďarska. Preč je doba, keď tam Bratislavčania chodili iba výhodne nakupovať. V súčasnosti sa tam sťahujú za kvalitným obytným prostredím, podobne ako do iných suburbánnych území mesta. Hlavnou motiváciou sú voľnejšie cesty smerom do centra Bratislavy a podstatne lacnejšie pozemky na výstavbu. Kým v Bratislave je cena 1 m2 od 155 eur v Petržalke do 769 eur v Starom meste, v rakúskom Hainburgu to je 140 eur, v Kittsee 80 eur, Nickelsdorfe 60 eur, v maďarskom Mosonmagyarovári a Radke 100 eur a v Bezenyi 50 eur (údaje z augusta 2010). Stavajú sa tu rodinné domy i pekné menšie bytovky. V maďarskej Rajke alebo v rakúskom Wolfstahle a iných obciach sa vytvárajú nové ulice pre prisídlencov z Bratislavy. Do Hainburgu chodí bratislavská mestská autobusová linka. Obec Wolfstahl na trase tejto linky dokonca priateľsky ponúka materskú školu, kde sa hovorí po slovensky.
V Rajke údajne čoskoro podiel Slovákov presiahne 50 %. Podobné hospodárske a sociálne prostredie vo všetkých troch krajinách, znalosť jazykov, ale aj prirodzený tlak „malého veľkého mesta“ Bratislavy do svojho zázemia pomáha stierať bariéry, ktorými sú štátne hranice, štátny jazyk a odlišnosť legislatív. No práve silnejšie právomoci rakúskych samospráv, na rozdiel od slovenských obcí, im pomohli cielene si uchrániť dosiaľ vidiecky charakter sídel.
Za málo peňazí veľa muziky – tak by správne mal znieť nadpis tejto kapitoly, ak by sa v nej písalo o vidieckom ekonomicky slabom regióne. Pretože tak štandardne funguje POD. O BSK to platí s výhradami. Takmer úplne tu chýba základný atribút POD – aktivita obyvateľov. Občania kraja nie sú takí chudobní, že by potrebu spoločnej práce pri revitalizácii obce vnímali ako nevyhnutnú na skvalitnenie podmienok na ich život. Na vidieku sa dávno nestavajú iba rodinné domy, ale aj bytovky s menším záberom pôdy pod nimi, bez záhrad, ale aj s menšou potrebou obyvateľov žiť vidieckym spôsobom života. Vzhľadovo i funkčne kvalitnejšie prostredie si obce dávajú zhotoviť dodávateľsky. POD sa čoraz viac dostáva do rúk odborníkov, tým však stráca svoju podstatu ako program aktívnych. Preto sa aj aktivity POD posúvajú do polohy projektov schválených obecným zastupiteľstvom, financovaných vo vysokej miere zo zdrojov EÚ a dodaných na kľúč. Skôr výnimočné prispievanie občanov sa prejaví v prípade, ak sa v priebehu realizácie zistí, že projekt treba do istej miery rozšíriť – vtedy pristupuje aj aktivita občanov, ktorá čiastočne nahrádza obecné finančné prostriedky.
Podľa Informácie o možnostiach čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ v rámci operačných programov pre Bratislavský kraj, materiálu na rokovanie Zastupiteľstva BSK dňa 23. apríla 2010, na území BSK sa implementujú tieto oberané programy (OP):
• OP Bratislavský kraj (ďalej OPBK),
• OP Zamestnanosś a sociálna inklúzia,
• OP Vzdelávanie,
• OP Výskum a vývoj,
Ďalšími možnými zdrojmi podpory sú cezhraničné operačné programy, a to:
• Program cezhraničnej spolupráce Slovensko – Rakúsko na roky 2007 – 2013,
• Program cezhraničnej spolupráce Maďarsko – Slovensko na roky 2007 – 2013,
• OP Juhovýchodná Európa,
• OP Stredná Európa,
• Interreg IVC,
• OP Interact II.
V rámci OPBK, Prioritnej osi 1 – Infraštruktúra je pre POD najtypickejšou aktivitou opatrenie Regenerácia sídiel, kde obce prednostne žiadajú o podporu na Samostatné dopytovo orientované projekty regenerácie sídiel, a to na úpravu verejných priestranstiev vrátane ihrísk a prvkov verejnej zelene a rekonštrukciu verejného osvetlenia. Podrobnejšia informácia sa nachádza na webovej stránke BSK www. region-bsk.sk. V rámci Kódu výzvy OPBK/2009/1.1/03 (opatrenie 1.1 Regenerácia sídiel) sa prijalo 68 žiadostí obcí o nenávratný finančný príspevok – finančný objem prijatých žiadostí vo výške takmer 37 miliónov eur. Výberová komisia na svojich zasadnutiach odporučila na schválenie 36 žiadostí a 32 žiadostí odporučila neschváliť (detailnejšie informácie sú na www.opbk.sk/hodnotenie-opbk).
Vláda sľubuje v tomto volebnom období pokračovať s decentralizáciou verejnej správy. V súlade s princípom subsidiarity by bolo užitoèné, ak by sa konečne preniesli krajské kompetencie stavebného zákona a hospodárenia s odpadmi zo štátnej správy na samosprávu. Rovnako by to malo byť aj v oblasti nakladania s fondmi EÚ. A čo POD? Na „vidieku-nevidieku“ v suburbánnej zóne veľkých miest sa realizuje „program-neprogram“ obnovy dediny. Obyvatelia metropolitného, vysoko profesionalizovaného územia pôvodný POD vyvinutý pre ekonomicky slabé vidiecke regióny nedokážu realizovať, pretože ho v skutočnosti nepotrebujú. Veľké mesto nielenže prerastá do vidieka, v skutoènosti ho postupne pohlcuje. Zahraničie okolo Bratislavy je v tejto chvíli chránené pred takýmto osudom miernou odlišnosťou národných legislatív. Dokedy? Nemali by sme sa od nich poučiť, kým je ešte čas?
Ing. arch. Jelena Hudcovská, PhD., pôsobí na Úrade Bratislavského samosprávneho kraja ako urbanistka a externe hodnotí projekty podporované zo zdrojov EÚ. Pätnásť rokov pracovala v URBION-e, deväť rokov na MŽP SR, kde sa podieľala na riadení územného plánovania a kde bola gestorkou Programu obnovy dediny. Štyri roky bola predsedníčkou Úradu geodézie, kartografie a katastra SR.
If we consider Slovakia according to EU criteria as a rural country, the Bratislava metropolitan region is significantly different from this characteristic. The immense economic development of Bratislava in the last twenty years, the most significant since the times of Maria Therezia, has been reflected not only in the urbanistic and architectural structure of the Slovak capital, but also in its suburban zones. What are the specifics of the development of a countryside which is so strongly influenced by its closeness to the metropolis?
Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu
Právne a organizačné pozadie Implementácia nástrojov rozvoja vidieka a obnovy dediny v EÚ a jej jednotlivých členských krajinách úzko súvisia so špecifickým právnym pozadím krajín. Nejde výlučne o najnovšie právne predpisy, ale aj o dlhodobý vývoj legislatívy a jeho dôsledky. Na Slovensku za nakopené problémy vďačíme najviac chybám, ktoré zväčša vyplývali z účelovo nastavenej legislatívy poplatnej dobe, v ktorej bola prijatá. Ide aj o podstatne staršie chybné rozhodnutia zákonodarcov, než len o zákony prijaté v 20. storočí v legislatíve vlastníctva nehnuteľností, územného plánovania, poľnohospodárstva, ochrany pôdy, prírody, kultúrnych pamiatok a iné.
Najzávažnejšie historické chyby v spravovaní vlastníctva nehnuteľností na Slovensku sú:
• uhorské dedičské právo,
• nezavedenie pozemkovej dane pre uhorskú šľachtu za Márie Terézie a Jozefa II.,
• deštrukcia vlastníckych práv v období komunizmu,
• viacero nedokončených opatrení/kampaní na zlepšenie zlej kvality katastrálnych údajov,
• prijatie viacerých reštitučných a privatizačných zákonov po roku 1990 s následným rozporuplným vydávaním majetku oprávneným osobám.
Uhorské dedičské právo drobí pozemky podľa počtu dedičov – tento problém máme v katastri spoločný s krajinami bývalého Uhorska. Keď sa za komunizmu na takto rozdrobenom území rozorali medze a prideľovali nové pozemky iného tvaru a rozlohy a keď po roku 1990 pribudli ešte reštitúcie a privatizácia, vznikol v katastri nehnuteľností poriadny zmätok. Nezavedenie pozemkovej dane pre uhorskú šľachtu za Márie Terézie a Jozefa II. sa ustanovilo v období, keď viedlo Rakúsko-Uhorsko vojny s inými európskymi krajinami. Najúspešnejší bojovníci, uhorskí šľachtici, bojovali za cisárstvo za cenu výsady nezdanenia ich nehnuteľností. Štát tak nemal ekonomickú motiváciu dobre premerať a zmapovať územie Slovenska. Preto sú dnes mapové operáty katastra na rôznych územiach krajiny vo veľmi rôznorodej technickej kvalite. V prospech postupného vyčírenia vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam (hlavne „neznámych vlastníkov“) vznikol nástroj vo svete ojedinelý – Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP); ukončenie kampane sa odhaduje do konca tohto volebného obdobia.
Naše zákony týkajúce sa poľnohospodárstva (è. 87/1991 Z. z., č. 229/1991 Zb., č. 503/2003 Z. z., č. 161/2005 Z. z., č. 229/ 1991 Zb., č. 330/1991 Z. z, a č. 313/2009 Z. z., všetky v znení neskorších predpisov), akokoľvek medzičasom modifikované, svojou silou voči iným zákonom signalizujú, že Slovensko je stále agrárna krajina. Tri z týchto zákonov sa stali živnou pôdou pre špekulácie, škandály a korupciu. Medzičasom sa zrušili a znovu zaviedli odvody za odňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu (PPF) – tie sa chystá súčasný minister opäť znížiť. Ukazuje sa, že tieto odvody nie sú účinným nástrojom na ochranu rozlohy pôdy. Podobne aj zákon, ktorý má ochraňovať najvhodnejšiu pôdu pod vinohrady – určenie takejto pôdy je v registri niekedy pochybné a navyše zákon má veľmi nejasnú procedúru na zmenu určenia takejto pôdy. Do tretice – zákonom nastavená procedúra vydávania reštitúcií vyvolávala škandály. Nový minister sa chystá zmeniť aj tento zákon. Tieto technické problémy možno vyriešiť v dlhšom časovom horizonte. Oveľa väčším problémom so zásadnejším dosahom je strata vzťahu pôvodných vlastníkov k pôde a k spôsobu života na nej a s ňou. Možno aj preto sa tak ťažko rodia nové rodinné farmy, preto nedokážeme klientom poskytovať želané služby. Dovolenka na farme alebo pravá agroturistika sa budú presadzovať na Slovensku iba veľmi pomaly.
Okrem „ochranárov pôdy“ ovplyvňujú prípravu zákonov formujúcich vidiek aj ochranári prírodných a kultúrnych pamiatok. V posledných rokoch bol zaznamenaný enormný nárast násilného vstupu developerov na chránené územia prírody. Na tomto probléme si už priznali svoj podiel aj ochranári prírody, keď na tohoročnej konferencii Krajina – človek – kultúra odznelo: „S ochranou prírody sme to, bohužiaľ prepálili.“ Dosť neskoro. Príliš reštriktívne zákony vo všeobecnosti povzbudzujú k ich porušovaniu, dokonca znižujú rešpekt voči zákonnosti vo všeobecnosti (zákony è. 24/2006 Z. z. a č.49/2002 Z. z., oba v znení neskorších predpisov).
Najdôležitejším právnym pozadím na územné plánovanie je stavebný zákon (č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov) a jeho vykonávacie predpisy. Kvôli spravodlivosti treba povedať, že tento zákon, po roku 1990 mnohokrát novelizovaný, v mnohom rozvoj obcí podporil: presunul územné plánovanie do rúk samospráv, stanovil, že všetky obce nad 2 000 obyvateľov musia mať územný plán, určil, že na obstaranie územnoplánovacieho podkladu (ÚPP) alebo územnoplánovacej dokumentácie (ÚPD) treba odbornú spôsobilosť. Na druhej strane zákon ešte stále nebráni výstavbe čiernych stavieb, neurýchľuje proces legálnej výstavby. Ekonomická situácia malých obcí neumožňuje obstarať územný plán vtedy, keď ho obec aktuálne potrebuje, resp. obstaráva sa za peniaze developera, ktorý si diktuje svoje podmienky (opäť príležitosť na korupciu).
Najzávažnejšie historické chyby v oblasti stavebného zákona na Slovensku, ktoré pomohli zdevastovať slovenský vidiek, sú:
• zanedbávanie a podceňovanie územného plánovania politikmi,
• nevhodné nižšie právne predpisy (napr. zrušená vyhláška 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, ktorá umožnila za roky jej pôsobnosti deštrukciu historickej urbanistickej štruktúry vidieckych obcí),
• riešenie územného plánu bez previazanosti na vlastnícke vzťahy,
• absencia stanovenia priorít plánovaného rozvoja voči jeho financovaniu,
• výstavba panelových obytných súborov bez občianskej vybavenosti,
• nevyváženosť či nadhodnotenosť niektorých funkčných systémov územného plánu,
• zrušenie odbornej výskumnej organizácie územného plánovania po roku 1990,
• vplyv strediskovej sústavy sídiel typu A, B, C a D.
Stredisková sústava obcí nebola principiálne zlým zámerom. Chybnou pri nej bola plánovaná likvidácia sídiel kategórie D a niekedy aj C. Politická garnitúra však ani v strediskových obciach nedobudovávala plánovanú občiansku vybavenosť. Dôsledkom bolo vysťahovávanie celých regiónov. Vyvlastňovanie, často veľmi drsné, dalo iba korunu týmto nedemokratickým postupom. V dôsledku absencie finančného porovnania variantov územného plánu (feasibility study, štúdie uskutočniteľnosti) sa mnohokrát uprednostnil drahší a často horší variant výstavby. Budovanie panelových sídlisk sa ukázalo ako najdrahší možný spôsob bytovej výstavby. V riešení ÚPD VÚC, sídiel aj zón sa často zvýhodňovala doprava pred inými funkčnými zložkami. Ani to však nepomohlo – dnes je práve doprava na území najväčším kameňom úrazu. Zrušenie výskumnej organizácie územného plánovania URBION po roku 1990 a zníženie významu organizačného zabezpečenia výkonu stavebného zákona na príslušnom rezorte z úrovne sekcie na odbor bolo zavŕšením týchto neodborných krokov. V týchto súvislostiach je iba zákonité, že dlhodobo pripravovaný nový stavebný zákon bol v dôsledku mnohých pripomienok stiahnutý ministrom počas jeho prerokovania v parlamente.
Počas posledných 10 rokov si politici uzneseniami vlády poschvaľovali, prehliadajúc nástroje územného plánovania a v rozpore s § 8 ods. 3 stavebného zákona, nové megastavby, ako je širokorozchodná trať z východného Slovenska až na Záhorie, zmena trasy diaľnice v rozpore s ekologicky prijateľnejším variantom atď. Oveľa serióznejšie sa nesprávali ani komunálni politici, ktorí bez ÚPD povolili privysokú či prihustú lokálnu zástavbu, likvidáciu parkov a parkovísk apod. Slušne povedané – development predbiehal územné plánovanie. Podľa výroku rakúskych kolegov, postoj developerov bol „law is nothing“ (právo nič neznamená). Problém teda nebol výlučne náš a dá sa povedať, že súvisel so stavebným boomom ostatných rokov v mnohých krajinách Európy.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne