Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
01. 12. 2024, meniny má: Edmund
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Ing. Miroslav Talavašek
31482
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
V minulosti sa na Slovensku ozývali hlasy, že v budovaní priemyslených parkov sme už „zmeškali vlak“. Nástup svetovej finančnej a hospodárskej krízy ich ešte zosilnil. Dnes sa však zdá, že to tak nie je. Väčšina odborníkov z radov miestnych i krajských samospráv, rozvojových a podnikateľských agentúr, projektových organizácií, ale aj existujúcich priemyslených parkov, investorov a výrobných firiem, ktorí sa 21. 4. 2010 stretli v Košiciach na diskusnom stretnutí internetového časopisu Stavebné fórum.sk Priemyselné parky na východe: úspešné i problémové riešenia, sa zhodla na tom, že po mesiacoch recesie sa črtá opätovné oživenie.
Generálnym partnerom diskusných stretnutí Stavebného fóra.sk pre regióny je spoločnosť INVA GROUP a.s.. Na základe jej spolupráce so spoločnosťami INGOS Group a.s. a VASSAL Group a.s. a dlhoročných skúseností v priemyselnej výstavbe vznikol projekt pod názvom IPSA (Priemyselný park Šaca – pozri nižšie).
Regionálny manažér Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) Peter Mencel už v úvode diskusie naznačil nové možnosti, ktoré záujemcom o budovanie priemyselných parkov u nás ponúka aktuálna výzva EÚ, v rámci OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rozvoj (KaHR). A to najmä Opatrenie 1.2 – Podpora spoločných služieb pre podnikateľov (budovanie hnedých priemyselných parkov).
Na rozdiel od minulých výziev teda Európa mieni podporiť revitalizáciu opustených a chátrajúcich priemyselných areálov. Možná podpora sa však netýka bývalých vojenských kasární či areálov poľnohospodárskych družstiev, ktoré – podľa Bruselu – predstavujú nadmernú environmentálnu záťaž. Rovnako sa výzva nevzťahuje na žiadateľov, ktorých zámerom je zriadenie priemyselného parku na „zelenej lúke“.
Mencel podotkol, že celková výška prostriedkov alokovaných v jej rámci je 30 mil. eur. Pritom 95 % pomoci sa bude refundovať z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) a štátneho rozpočtu a žiadateľ musí zabezpečiť zvyšných 5%. Podľa neho základnou podmienkou je, aby žiadatelia (obce i VÚC) boli majiteľmi objektu, ktorý chcú revitalizovať.
Dosiaľ vyhlásené výzvy umožnili podporiť realizáciu priemyselných parkov (PP) v 4 etapách za približne 59 miliónov eur.
V 1. výzve sa zrealizoval aj PP Trebišov, ktorý vznikol na území niekdajšieho priemyselného areálu a od začiatku roka 2010 sa boril s problémami týkajúcimi sa zmluvy medzi mestom a spoločnosťou Priemyselný park Trebišov, ktorá ho spravuje.
V rámci 2. výzvy vznikol Park Prešov–IPZ Záborské. Podľa Slavomíra Murina zo správcovskej spoločnosti IPZ Prešov sa pôvodne uvažovalo s 3 lokalitami: Grófske, Lominová a Záborské. Keď park koncom roka 2008 skolaudovali a slávnostne otvorili, mesto Prešov už bolo 100-percentným vlastníkom správcovskej spoločnosti.
3. výzva dala „zelenú“ aj dvom ďalším projektom. Kým PP Ferovo vo Vranove nad Topľou, ktorý vznikol na „zelenej lúke“ s nenávratným príspevkom vyše 4,2 mil. eur, sa nedarí prilákať investorov, v Jaklovciach oživovali bývalý výrobný areál PREFY. Za takmer 5,3 mil. eur zrekonštruovali štyri výrobné haly, kde už sídlia 3 „eseročky“ s nemeckými koreňmi zamerané na elektrovýrobu a energetiku.
Napokon v rámci 4. výzvy vznikol priemyselný park aj v Kojšove. Tam investovali cez 1,5 mil. eur do 3 výrobných hál, predtým využívaných na pílu. Aj v tomto prípade išlo o brownfield, v ktorom sa už podarilo umiestniť dvoch investorov.
Príkladom úspešného rozvoja je Priemyselný park Kechnec, ktorý vo svojej priemyselnej zóne umiestnil už 15 investorov z oblasti strojárstva, elektrotechniky, potravinárstva, či automobilového priemyslu. Zatiaľ posledným, ktorý vo svojej prevádzke na výrobu hliníkových plechoviek na nápoje vytvoril 108 nových pracovných miest, je americká firma Crown.
Okrem už vytvorených sa SARIO zúčastňuje aj na výstavbe priemyselných parkov v ďalších častiach Slovenska. Na východe sú to greenfieldy v Rožňave, Moldave nad Bodvou, obci Cestice, Kráľovskom Chlmci-Cerove, v Košiciach-Pereši, Sobranciach a v obci Valaliky. Naopak, s využitím starých priemyselných lokalít uvažujú v Spišskej Novej Vsi, Michalovciach i v Strážskom.
Podľa Petra Mencela by sa záujem investorov mal preorientovať viac na stred a východ Slovenska. Štát by už podľa neho nemal poskytovať investičné stimuly investorom na západe a na Považí. S väčšou podporou ekonomiky počíta v zaostávajúcich regiónoch.
Kým roky 2006 a 2007 znamenali na Slovensku veľký rozvoj priemyselných parkov a zvýšený záujem zahraničných investorov, nasledujúce dva roky ich vystriedal útlm. Dany R. E. Rottiers z belgickej poradenskej spoločnosti EIC príčinu tohto „ochladnutia“ zhrnul takto:
1. V júni 2006 bol príchod novej politickej koalície v SR pre
zahraničných investorov prekvapením. Až po čase sa presvedčili
o pokračujúcej ekonomickej stabilite.
2. Vstup Rumunska a Bulharska do EÚ bol pre nich výzvou expandovať do
týchto krajinách. Trvalo istý čas, kým zistili, že investovanie tam nie je
obzvlášť výhodné a nasmerovali sa späť na Slovensko.
3. Nástup finančnej a hospodárskej krízy globálne ovplyvnil opatrnejšie
správanie sa investorov.
Ústup krízy ich však podľa Rottiersa opäť smeruje aj na Slovensko. Dokonca počíta s tým, že na východe SR – najmä v Košiciach a ich okolí – sa konkrétne aktivity „rozbehnú“ už do jedného mesiaca. Spoločnosť EIC má vo výhľade 22 konkrétnych zahraničných investorov, z nich 18 už smeruje na východné Slovensko. Rottiers zvýraznil výhody tohto regiónu najmä blízkou perspektívou dokončenia diaľnice D1 a plánovaným pokračovaním smerom na Ukrajinu, ako aj možnosťou využívať širokorozchodnú železnicu spolu s INTER-PORTom v Bočiari pri Košiciach.
Samotné Košice ponúkajú viaceré „zelené“ i hnedé lokality vhodné na využitie záujemcami o investovanie. Zástupca hlavného architekta ÚHA mesta Košice Martin Jerguš predstavil hneď 4 brownfieldy na území mesta, ktoré čakajú na svoje využitie:
Prioritou pre ne majú byť služby, technológie, logistika a aktivity nezaťažujúce životné prostredie.
S ďalšími 4 lokalitami mesto a ÚHA uvažuje ako s potenciálnymi greenfieldami vhodnými na využitie pre priemyslené parky. Všetky sú umiestnené južne od mesta:
Na realizácii projektu „Revitalizácie tradičných industriálnych zón v juhovýchodnej Európe“ – ReTinA sa na jar 2009 dohodlo 10 miest a inštitúcií z daného európskeho regiónu. Okrem Košíc ide o zástupcov z Maďarska, Rumunska, Talianska, Bulharska, Grécka a Slovinska.
Podľa Martina Jerguša (ÚHA Košice) ním chce mesto Košice riešiť územie areálu bývalých SMZ. Najmä zlepšiť životné prostredie bytoviek sídliska Ťahanovce, vybudovať nadregionálne obchodno-spoločenské centrá, zoptimalizovať cestnú dopravu a prepojiť sídlisko na systém koľajovej dopravy, prepojiť pešie a cyklotrasy a vytvoriť podmienky pre strategického investora a financovanie jeho košických zámerov.
Obrázky – Inva Group, ÚHA Košice, SARIO
1 – Košice (letecký záber)
2, 3, 4 – IPSA: Priemyselný park Košice – Šaca
5 – Mapa SR: Industriálne a logistické parky podľa objemu
investícií
6 – Ťahanovce, Magnezitárska – aktuálny stav
7 – Tabuľka: Priemyselné parky a pripravované lokality
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne