Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
10. 12. 2024, meniny má: Radúz
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Ing. arch. Marta Kropiláková
20018
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Architektonická činnosť je služba obyvateľstvu. Spoločnosť ju vníma najmä ako tvorbu konkrétnych architektonických diel. Urbanistickú tvorbu však nevníma dostatočne zreteľne. Nosnou úlohou urbanizmu je sledovanie a organizovanie vzťahov nielen medzi jednotlivými architektonickými dielami, ale aj medzi inými spolupôsobiacimi zložkami životného prostredia sídiel. Je úlohou tvorivou a permanentne aktuálnou. Na zviditeľnenie úloh a možností urbanistickej tvorby bolo obnovené pracovisko Urbionu. Jednou z jeho aktivít je vydávanie časopisu Urbanita. Očakáva sa, že mestám a obciam, najmä ich zástupcom, sa časopis stane vodidlom a poradcom pri posudzovaní vhodnosti investorských zámerov, funkčných a priestorových zásahov do našich sídiel a pri rozhodovaní o nich. Bude upozorňovať na potrebu odbornej architektonickej tvorby životného prostredia, informovať o urbanistických aspektoch architektonickej tvorby, rozvíjať urbanistickú vedu a výskum a informovať o nových poznatkoch. Stane sa tak poradcom a oporou aj architektom urbanistom.
Obr. 2a Architekt Gočár vytvoril reguláciou mesta Hradec Králové už pred 85 rokmi predpoklady na harmonický kontinuálny rast mesta.
Obr. 2b – Mestečko Nová Dubnica, ktoré na „zelenej lúke“ vyprojektoval architekt Jiří Kroha, úspešne prežilo nelichotivý „biľag sorely“, a svojbytnú životaschopnosť, bez väčších korekcií, dokazuje aj šesťdesiat rokov po realizácii.
Obyvateľstvo miest a obcí sa skladá z rozmanitých skupín, z ktorých každá uprednostňuje iné požiadavky, potreby a záujmy. Vyhovieť súčasne rôznym skupinám líšiacim sa zamestnaním, vekom, mobilitou, vzdelaním, spôsobom oddychu, príjmom či zdravím a mnohými inými kritériami a znakmi je službou vskutku náročnou. Jej výsledky a chápanie urbanizmu sú pritom nepriame, sprostredkované cez pôsobenie jednotlivých zložiek mesta či obce (zeleň, doprava, zástavba) alebo sa vnímajú ako celok (pekné, malebné mesto, opakom je neusporiadané, chaotické mesto). Výsledky sa prejavujú až s odstupom času, po zrealizovaní viacerých investičných zámerov a stavebno-priestorových aktivít.
Úlohou architektov je popri inom práve predvídať súčinné pôsobenie všetkých zložiek priestoru, ktorý spoluvytvárajú. Zodpovedajú nielen za estetický vzhľad miest a obcí, ale aj za to, ako v nich ľudia môžu realizovať svoje požiadavky a nároky na prácu, bývanie, oddych či dopravu.
Čas najlepšie overuje hodnoty. Vyše polstoročia potvrdilo, že tak ako
organicky rastúcim mestám umožnili regulačné plány ich ďalší hodnotný
rozvoj, aj vtedajšie nové hodnotné urbanistické koncepty obytných štvrtí
„na zelenej lúke“ dosiaľ dobre fungujú a obyvateľstvo si ich obľúbilo
(obr. 2a a 2b). Urbanistické funkcie definované v regulačných a územných
plánoch abstrahujú širokú škálu potrieb a činností obyvateľstva do
prehľadných, pomerne rovnorodých celkov. S nimi vo všeobecnosti narábame,
keď sa zaoberáme väčšími priestorovými jednotkami, ako sú jednotlivé
objekty a stavby, teda celými mestskými štvrťami, časťami obcí alebo až
katastrálnym územím.
Mestá a obce (sídla) sa na našom území zvyčajne vyvíjali
postupne, územným rozložením urbanistických funkcií narastajúcim
v čase. Uplatňovalo sa pritom také priestorové usporiadanie, ktoré
zodpovedalo požiadavkám príslušnej doby. Napríklad potrebám dopravy,
bývania či obchodu zodpovedali pred päťsto či päťdesiatimi rokmi iné
plošné a priestorové parametre ako dnes. Pritom niektoré z nich bolo
možné premiestniť do nových, vhodnejších podmienok (napr. bývanie,
obchod) a niektoré nie (dopravné trasy). Postupne sa vyvíjala aj
nezávislosť funkcií od prírodných podmienok. Prirodzené limity životných
procesov a aktivít v sídlach prestávajú platiť.
Nové dopravné trasy nemusia viesť len po povrchu, vnárajú sa pod zem či
pod vodu. Korčuľovať sa nechodí len vtedy, keď mráz premení vodu na ľad,
aj plávať sa dá vo vyhrievaných halách po celý rok.
Obr. 3 Vyústenie bratislavského mosta Apollo do priestoru Košickej ulice sa stalo impulzom na jeho dostavbu. Aj na zbúranie Gumonky – industriálnej stavby. Udialo sa to, čo sa malo udiať?
Mení sa nielen kvalita a škála urbanistických funkcií. Zaznamenávame
nároky na súbežné pôsobenie nadštandardných požiadaviek na území –
ľudia napríklad požadujú rodinné bývanie v zeleni a zároveň rýchlu
dopravu do práce.
Pritom je však na dotknutom území ohrozené dodržiavanie všeobecne
platných plošných štandardov hromadného bývania, verejnej zelene,
vybavenosti, ale aj štandardov hygieny (oslnenie, hluk, prašnosť).
Hodnotné prírodné potenciály nedokážeme vhodne aktivovať a umocniť.
Mnohé územia majú viacero protichodných potenciálov, napríklad sú vhodné
jednak na obytnú zástavbu, lebo sú dobre prístupné, majú dobrú
orientáciu vzhľadom na svetové strany, sú z nich zaujímavé priehľady do
okolia, v blízkosti je územie s atraktívnou vybavenosťou, ale takisto sú
potenciálne vhodné aj na verejnú zeleň, a to z rovnakých dôvodov. Pri
rozhodovaní o takýchto nezriedka protichodne pôsobiacich potenciáloch
územia nebýva dostatok času a ani príslušne aktualizovaných kritérií, a
tak sa niekedy nevyberie to najlepšie z možných riešení (obr. 3).
V závislosti od čoho sa pretvára podoba našich miest a obcí, aké kritériá pri tom prevládajú? Rozhoduje moc kapitálu a musia sa mu podvoliť všetci účastníci tvorby a realizácie životného prostredia? Deje sa tak vedome a cielene alebo je to proces zdravého živelného rastu, akým sa kedysi vyvíjali mestá? Treba ho pozorovať, hodnotiť, prípadne riadiť a regulovať? Ako a kto to má robiť?
Nielen teória urbanizmu, ale aj dianie v súčasnosti nás
presviedča, že rast a rozvoj sídiel nie je vôbec len rastom objemu,
čísiel, indexov využitia územia či merateľným rastom rentability a
výnosnosti územia.
Kvalitný rast a rozvoj sídiel čoraz väčšmi súvisí so sledovaním a
organizovaním vzťahov – vzťahov jednotlivých zložiek prostredia a
vzťahov celku k okoliu. Vzťahy medzi urbanistickými funkciami, vzťahy a
súvislosti urbanistických priestorov, vzťahy medzi limitmi a potenciálmi,
medzi jestvujúcim a požadovaným, vzťahy medzi minulým a súčasným,
verejným a súkromným, vzťahy medzi potrebami a možnosťami, medzi
prírodným a umelým – to všetko má a musí riešiť urbanizmus ako
neustále sa vyvíjajúca veda o zákonitostiach tvorby sídiel a životných
podmienkach v nich (obr. 4a a 4b).
Obr. 4a a 4b U nás málo využívaná zložka prostredia – voda. Príklady jej zapojenia do obytného územia formou fontán osviežujúcich deti i dospelých, ale aj pokojnej vodnej plochy alebo využitia brehu rieky na verejný oddych nepochádzajú, žiaľ, z nášho územia (Berlín, Kodaň, Štokholm).
Systematické a kontinuálne sledovanie a vyhodnocovanie javov, konfliktov, problémov, potrieb, pozitívnych aj negatívnych prejavov súčasného spôsobu života sa stáva odborným podkladom, na ktorého základe možno navrhovať, tvoriť a dotvárať sídla a ich časti. Rovnako vytvára odbornú podporu pri argumentácii, diskusii a rozhodovaní dotknutých strán o vhodnosti funkčných a priestorových zásahov do sídiel.
Nosnú časť výskumno-vývojovej činnosti s cieľom tvorby odborných
podkladov nemožno vykonávať popri práci tvoriacich či úradujúcich
architektov. Zo systému odborných teoreticko-výskumných pracovísk skutočne
na istý čas vymizlo pracovisko zaoberajúce sa práve urbanizmom a
urbanistickou tvorbou.
Jeho absentujúcu činnosť nemohli suplovať ani sporadicky riešené
výskumné úlohy na vysokých školách. Projektové tímy zaoberajúce sa
urbanistickou tvorbou používajú staré metodické postupy, viac či menej
obratne modelujú staré hodnoty a algoritmy na nové podmienky. Ich práca a
výstupy sa hodnotia podľa individuálnych postojov, kritérií a preferencií
rozhodovacích orgánov, ktorých pozornosť sa sústreďuje zväčša na
úzkostlivé dodržiavanie administratívno- právnych a stavebných
predpisov.
Pri posudzovaní kvality urbanistického konceptu v konečnom dôsledku
neexistujú kritériá a príslušné odborné podklady, a tak sa kompetencia
pracovníkov miestnych a stavebných úradov nemá o čo oprieť a ich odbornú
spôsobilosť a zodpovednosť za výsledky preberajú na seba primátori,
starostovia, poslanci (obr. 5).
Obr. 5 Rekreačné sídlo Donovaly. Malá obec, veľké domy. Chce obec rozhodnutím o povolení takejto stavby návštevníkov prilákaś alebo odradiś?
Architektonická politika Slovenskej republiky, na ktorej prijatie už dlhšie vyzýva Slovenská komora architektov, by pritom mala byť základným dokumentom. Má vytvoriť rámec na to, aby architektonická činnosť – navrhovanie, posudzovanie a rozhodovanie o nej – bola akceptovaná, aby mala svoju oporu v zákone a aby jej výsledky boli objektívnym priemetom hmotných potrieb životného prostredia.
Obr. 6 Príklad všeobecnej spoločenskej nemohúcnosti. „Čierny Peter“ sa vložil do rúk Krajskému pamiatkovému úradu. Ten so situáciou žongluje už niekoľko rokov. Nejde však práve tu o urbanistickú koncepciu? Bezmocnosś urbanistov vèítane hlavného architekta je v tomto prípade desivá. Kam to spejeme?
Pod tlakom odborne dobre vyzbrojených tvorcov, posudzovateľov a užívateľov životného prostredia by sa situácia v urbanistickom dotváraní sídiel mohla výrazne zlepšiť. Naopak pretrvávajúci tlak sily kapitálu môže v sídlach spôsobiť nevratné a dlhotrvajúce znehodnotenie potenciálne kvalitných a identických území.
Ak teda očakávame nové impulzy a podporu odbornej činnosti urbanistov
práve zo strany pracoviska Urbionu, je vhodné si pripomenúť, aké sú
možnosti a úlohy architektov pri dotváraní našich miest. Na pojem
dotváranie sa kladie dôraz najmä preto, že sme krajinou s pomerne hustým
osídlením. Zakladanie nových miest nebude našou hlavnou náplňou. Ale aj
zakladanie nových štvrtí s bytovými či rodinnými domami je istou formou
dotvárania. Práve pri tejto činnosti treba naše úsilie zamerať na
kontinuálne a systematické sledovanie a vytváranie väzieb a vzťahov medzi
jadrovými časťami miest a neustále sa dotvárajúcou perifériou,
predmestiami a kontaktným prostredím vidieckych sídiel.
Rekapitulácia možností a úloh urbanizmu na stranách nového časopisu je
potrebná aj preto, lebo práve v ňom bude možnosť systematicky informovať
o výsledkoch našej práce. Tie sú rozhodujúce.
Aj v našej profesii platí, ak parafrázujem výrok istého vedca svetového
mena, „objaviť či vymyslieť pre ľudstvo čosi nové, novú teóriu alebo
nový patent, nie je také ťažké a namáhavé, ako presadiť ich do
praktického života.“
Architecture is a service for the population. Society sees it primarily as the building of individual architectural works, which implies that the public does not perceive urban planning sufficiently clearly. The basic task of urbanism is observing and organizing relations between independent projects, as well as between other cooperating elements of the residential environment. This is a creative and constantly contemporaneous task. The Urbion centre was renewed for the purpose of making the tasks and possibilities of urban planning more visible and clearly understood. One of its activities in this area is the publication of Urbanita magazine. It is our expectation that the journal will, for cities and municipalities and their representatives, become a guide and advisor when it comes to considering the appropriateness of investor intentions, functional and spatial interventions in our housing stock, and the decisions which must be taken concerning them. It will point out the need for professional architectural creation of the environment, inform on the urbanism aspects of architectural works, extend the science of urbanism, and keep readers up to date with new knowledge. Thus it will act as advisor and supporter to architects and urban planners.
Ing. arch. Marta Kropiláková je autorizovaná architektka. Pracuje v architektonickom ateliéri MARKROP, s. r. o., ktorý sa zaoberá architektúrou, urbanizmom, dizajnom a umením.
Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne