ÚzemnéPlány.sk

Štvrtok na Ostrove

Štvrtok na Ostrove (maďarsky Csütörtök, Csallóközcsütörtök, nemecky Loipersdorf) je obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda, ležiaca v Podunajskej nížine v západnej časti Žitného ostrova. Prvýkrát sa písomne spomína v r. 1217 ako villa Ceturthuc. V tomto čase mala obec právo kráľovského mýta, v 15. storočí získala postavenie zemepanského mestečka s jarmočným právom, rozvíjali sa remeslá. Dnes má Štvrtok na Ostrove poľnohospodársky charakter, žije tu 1786 obyvateľov.

Zlatná na Ostrove

Obec Zlatná na Ostrove sa nachádza v okrese Komárno v Nitrianskom kraji. Rozloha obce je 35,309627 km². Má silné zastúpenie obyvateľstva maďarskej národnosti.

V obci je rímskokatolícky kostol sv. Štefana Kráľa z roku 1944.

Šamorín

Mesto Šamorín sa nachádza v západnej časti Žitného ostrova v blízkosti hlavného mesta SR, Bratislavy.

Svätý Jur

Svätý Jur je starobylé mestečko, ktoré leží vo vínorodom kraji na úpätí Malých Karpát, necelých 14 km od Bratislavy. Historické jadro Svätého Jura bolo v roku 1990 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Má viac ako 700-ročnú vinohradnícku tradíciu.

Číčov

Chotár obce leží v nadmorskej výške 111 – 114 m v Podunajskej rovine v juhovýchodnej časti Žitného ostrova na mladom agradačnom vale rieky Dunaj. Zväčša odlesnený chotár tvoria mladšie treťohorné piesky a štrky, na ktorých sú štvrtohorné dunajské uloženiny. Odvodňujú ho kanály, na juhozápade tečie rieka Dunaj, pri ktorej je lužný les (vŕby, topole, brest, javor). Má nivné a lužné pôdy. V chotári obce leží majer Kereszt, zaniknutá samota Kécs, zaniknutá obec Erecs.

Obec s 1330 obyvateľmi leží 22 km západne od Komárna v Podunajskej rovine v juhovýchodnej časti Žitného ostrova. Krásne prírodné prostredie, kultúrne pamiatky a možnosť rozvoja turistiky a vodných športov dáva obci dobré predpoklady na sľubný rozvoj.

Významná je štátna prírodná rezervácia Číčovské mŕtve rameno Lion a chránené územie Hamský luh.

Miloslavov

Obec Miloslavov je situovaná 20 km východne od Bratislavy a spadá do okresu Senec. Skladá sa z 2 častí – Alžbetin Dvor a Miloslavov, ktoré sú od seba vzdialené zhruba 2 km. S hlavným mestom Bratislava má vlakové a autobusové spojenie. Leží v nadmorskej výške 127 m. Veľkosť katastra patriaceho obci je 1019,44 ha. Prevažná časť územia je tvorená poľnohospodársky využívanou pôdou, pričom k obci prilieha aj lužný les o výmere 27 ha. Na území obce sa rozkladá vodná plocha – štrkovisko – o výmere 67,45 ha. Na území dnešnej obce Miloslavov existovali pôvodne dve osady: Alžbetin Dvor a Annin Dvor. Ich vznik sa nedá presne objasniť. Územie bolo kráľovským majetkom a patrilo k Bratislavskému hradu

Báč

Báč sa nachádza na Žitnom ostrove, na juhozápade Slovenska, v okrese Dunajská Streda (Trnavský kraj), 25 km východne od Bratislavy a 17 km západne od Dunajskej Stredy. Je vzdialená 34 km od maďarskej hranice a 33 km od rakúskej. Cez obec prechádza medzinárodná cesta (63/E575) a je vzdialená len 2 kilometre od Dunajskej cyklistickej cesty.

Jánovce

Obec leží v Podunajskej nížine, medzi Malým Dunajom a Čiernou vodou, na hranici Úľanskej mokrade. Územie je takmer úplne odlesnené a intenzívne využívané pre poľnohospodársku výrobu. Terén je rovinatý. Územie v priestore stredného toku rieky Čierna voda už v dávnoveku obývali rôzne staré kmene: Bojovia, Vanniovia, dolu na Žitnom ostrove Cotini, potom Kvádi, Kelti, Skýtovia a napokon Slovania.

Stredoveké územie chotára Jánoviec, patriace budínskym a potom bratislavským klariskám / mníškam / získali kúpou v polovici 16. storočia Pálfyovci, šľachtický kniežací rod Familia Pálffyanae ab Erdöd. V priebehu 17. storočia si tu na širokých lánach vybudovali menší majer, ľudovo a všeobecne nazývaný Janosház. Majer vznikol z potrieb mať na mieste pracovné sily, ktoré mohli v každom ročnom období obrábať a starať sa o pozemky. Pôvodne na mieste „majera“ Janosház (Janošház), ktorý sa nestotožňuje s obcou tohože mena, bolo len niekoľko chatrčí robotníkov, najmä kŕmičov dobytka a strážcov stád, ktoré sa pásavali na lúčinách, pretože väčšia časť chotára bola lúčnym porastom a ornej obrábateľnej pôdy bolo menej. Takýto stav trval až do roku 1792. Koniec 18. storočia patrí k zakladaniu väčších majetkových celkov. Vytvárajú sa v chotároch osamotené majere a zemepanstvá zakladajú svojim menom osady, neskoršie dediny. Tak dochádza v roku 1792 aj k založeniu dnešných Jánoviec.

Námestovo

Turistické centrum hornej Oravy, obkolesené horami – Oravskou Magurou a Podbeskydskou vrchovinou. Netradičná poloha na brehu Oravskej priehrady dáva predpoklad širokého športového využitia.

Na ostrove uprostred priehrady sa vypína historický skvost bývalej zatopenej obce Slanica – kostol z 18. storočia. Prírodné prostredie, ktorým preteká rieka Biela Orava, je chránenou krajinnou oblasťou.

Oravská priehrada bola napustená v roku 1953, vody priehrady zatopili 5 obcí a 2/3 Námestova. Z tohoto regiónu pochádzajú významné osobnosti slovenského národa, ako napr. Anton Bernolák, Milo Urban, Ján Vojtaššák a tvoril tu aj P. O. Hviezdoslav.

Kolárovo

Mesto Kolárovo (Gúta) leží v Podunajskej nížine pri sútoku Váhu s Malým Dunajom. Západná časť rovinného chotára je na Žitnom Ostrove, stredná časť na močaristých nivách Malého Dunaja, Váhu a Vážského Dunaja, východná časť s množstvom starých ramien a poriečnymi valmi na nive Váhu a Nitry. Medzi hrádzami pri Malom Dunaji žije približne 11.000 obyvateľov, z toho je 82,6 % maďarskej národnosti, 16 % slovenskej a 1,4 % inej národnosti.

Obec sa spomína od roku 1268 a počas svojej existencie nekožkokrát zmenila názov (Stará Gúta, Vežká Gúta, Malá Gúta). V chotári obce stál v minulosti Žabí hrad (Békavár), podža niektorých prameňov sa nazýval aj Békevár (Hrad mieru), ktorý dala postaviť kráľovná Mária v roku 1349. Obec sa od roku 1551 vyvíjala ako opevnené trhové mestečko s jarmočným právom.