ÚzemnéPlány.sk

Prievidza

Metropola hornej Nitry – Prievidza – je mestom s bohatou históriou, ktorú začala písať lovecká pospolitosť sídliaca na Mariánskom vŕšku. Pokračovali v nej skupiny remeselníckych majstrov, ktoré vtlačili mestu svojským fortieľom a zručnosťou svojich rúk nezmazateľnú pečať. Kapitoly pulzujúceho života súčasného mesta píše viac ako päťdesiatdva tisíc obyvateľov. Prievidza má výrazné postavenie ako mesto s vysokou koncentráciou významných inštitúcií. K mestu

Prievidzi patrí množstvo zelene a zelených plôch, ktoré jej prinášajú prívlastok jedného z najzelenších miest na Slovensku.

Horná Ves

Obec Horná Ves je začlenené podľa nového správneho rozdelenia Slovenska, do Trenčianskeho kraja, do okresu Prievidza. Blízke mesto Partizánske pre obec plní funkciu správnu, administratívnu a je pre ňu centrom školského a zdravotníckeho obvodu.

Nitrica

Obec leží v nadmorskej výške 243 m.. Z hľadiska administratívnych štruktúr je obec Nitrica súčasťou okresu Prievidza a Vyššieho územného celku Trenčín. V rámci geomorfologického členenia patrí popisované územie do podsústavy Karpaty, oblasti provincie Západné Karpaty, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, celku Strážovské vrchy, podcelku Nitrické vrchy, a časti Rokoš (severná časť územia), Vestenická brána (stredná rovinatá časť) a Drienov (južná časť k.ú.).

Prvá písomná zmienka o obci Račice je z roku 1113, ktorá tvorí hornú časť súčasnej obce Nitrica. Na Zoborskej listine sú v roku 1249 už uvedené aj Dvorníky. Zlúčením oboch obcí v roku 1960 vznikla súčasná obec NITRICA.

Nováky

Na území dnešného mesta Nováky bolo popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a slovanské kostrové pohrebisko z doby veľkomoravskej. Obec sa vyvinula na území sídliska z veľkomoravských čias. Spomína sa od roku 1113 ako Nouac, v roku 1383 ako Nowak, v roku 1920 ako Nováky, maďarsky Novák, Nyitranovák.

Handlová

Handlová je začlenená do Hornonitrianskeho regiónu. Leží v juhovýchodnej časti, na hlavnej urbanizačnej osi Trenčín – Bánovce – Prievidza – Handlová – Žiar nad Hronom. Samotné mesto má tradíciu baníckeho priemyslu.
Leží na strednom Slovensku, približne 10 km od geometrického stredu Európy. Administratívne spadá do Trenčianskeho kraja, okresu Prievidza a je druhým najväčším mestom regiónu Horná Nitra. Je obklopené pohoriami Vtáčnik, Žiar a Kremnické vrchy.

Liešťany

Hornonitrianska obec Liešťany vznikla zlúčením samostatných obcí Liešťany, Dobročná a Lomnica síce až roku 1943, ale ich dejinný vývoj je písomne dokladovaný už od začiatku 14. storočia. Možno však predpokladať, že tieto lokality boli osídlené už skôr a prirodzená kontinuita menších sídiel sa udržala aj v ďalšom období. Podiel na osídľovaní mali príslušníci rodu Diviackovcov, pričom deľba ich dedičného majetku dokladovaná v archiváliách dokumentuje najstaršie písané dejiny troch lokalít tvoriacich súčasnú obec Liešťany. Vznik Liešťan ako sídla sa prepokladáuž v 11. – 12. storočí a Dobročnej a Lomnice v polovici 13. storočia.

Sebedražie

Nachádza sa v centre hornej Nitry, na severozápadnom úpätí pohoria Vtáčnik. Sebedražský chotár je súčasťou Prievidzkej kotliny, ktorá zaberá severnú a strednú časť hornonitrianskeho údolia. Chotárne hranice smerom od severu na východ prechádzajú popri chotári Prievidze, na juhovýchode hraničia s obcou Cigeľ, na južnej strane s Lehotou pod Vtáčnikom a napokon na západnej strane s chotárom obce Koš. Obcou preteká potok Ciglianka. Dominantou obce je rímskokatolícky kostol sv. Barbory z roku 1642.

Poruba

Obec Poruba leží v Hornonitrianskej kotline, severozápadne od Prievidze v nadmorskej výške 414 m. Celý chotár má dĺžku 2 km, nachádza sa vo výške od 360 metrov do 435 metrov nad morom. Katastrálna výmera obce je 15,07 štvorcových kilometrov. Od západu ju obklopuje Strážovská vrchovina s Malou Magurou dosahujúcou výšku 1146 m, zo severu sú južné svahy Malej Fatry s Kľakom (1353 m) a smerom na východ sa tiahne pohorie Žiar so zrúcaninami Vyšehradu (829 m).Smerom juhovýchodným sa tiahne pohorie Vtáčnik (1346 m).

Z Malej Magury je pekný výhľad na nitriansku a rudniansku dolinu, dobre vidieť aj lazy vo Valaskej Belej. Tu sa nachádzala aj podzemná jama „Baba“, ktorá ale pri ťažbe dreva v 1. polovici nášho storočia zanikla. Bola to viditeľná stopa baníctva v dedine. Povesti hovoria o jej niekdajšom podzemnom spojení s bojnickým zámkom.

Oslany

Súčasná obec má charakter veľkého vidieckeho sídla, v centrálnej časti s prvkami mestského typu. Osídlenie obce sa sústreďovalo už v dávnej minulosti v oblasti „centra“, ktoré tvorilo kruhové námestie, s dominujúcim kostolom, viacerými nízkymi a jednoposchodovými domami a pozdĺž hlavnej ulice (dnes štátna cesta I./64), prípadne v okolí potoka Slaného prechádzajúceho stredom obce (prítok rieky Nitry). Intravilán obce postupne dopĺňali nové ulice (v súčasnosti je ich počet 17).

Lazany

Lazany patria k pôvodným slovanským osídleniam v Hornej Nitre a ich vznik môžeme predpokladať ešte pred 12-tym storočím. Prvá písomná správa o existencii Lazian je z roku 1430 v listine, ktorou Noffryovci dostali bojnické panstvo.
Počet obyvateľov je k 31.12.2010 je 1620 obyv. z toho je 782 mužov a 838 žien.
žijúcich v 452 domácnostiach. V rámci rozvoja bývania je v obci postavených 48 obecných nájomných bytov. Pod hrádzou priehrady a v tesnej blízkosti „lazianskeho hája“ sú tri záhradkárske osady s 55 chatkami. V plno organizovanej základnej škole s materskou školou je 205 žiakov, z čoho je 38 detí materskej školy.