Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
ÚzemnéPlány.sk
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
28. 05. 2025, meniny má: Viliam
Aktuality
Nový územný plán Mesta Košice
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Urban Upgrades 2022
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Mestské zásahy Tatry
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
Terasy Trstany spúšťajú predaj
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pocitové mapy Slovenska spustené
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Partneri
Generálny partner
Hlavní partneri
Partneri
Mediálni partneri
Anketa
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Najnovšie komentáre
Babín
Katastrálne územie obce Babín sa orograficky začleňuje do sústavy vonkajších (flyšových) Západných Karpát, oblasti Stredných Beskýd, celku Oravskej Magury, podcelku Budínskej magury a Podhôľno-Magurskej oblasti, celku Oravskej kotliny, podcelku Hruštín-skeho podolia. Má rozlohu 1728 ha. Hraničí s chotármi Hruštín, Vasiľov, Vaňovka, Lokca, Podbieľ, Dlhá nad Oravou, Sedliacka Dubová, Horná lehota, Dolná Lehota, Oravský Podzámok. Kataster Babína je na juhovýchode ohraničený hrebeňom Oravskej Magury. Chotár Babína má vrchovinový charakter a rozprestiera sa vo výške 655 m n.m. (Hruštínka) až 1106 m n.m. (Prípor). Stred obce leží vo výške 680 m n.m.
Kurimka
Obec leží v Nízkych Beskydách v hornej časti údolia Kurimky, severného prítoku Tople v nadmorskej výške okolo 330m. Vlastivedný slovník obcí Slovenska udáva vznik obce ešte pred rokom 1427. Najstaršia písomná správa o Kurimke je v súpise zdanených dedín z roku 1548, kedy už boli obyvatelia obce povinní platiť daň kráľovi. Kurimka patrila k rusínskym dedinám panstva Makovica. Z názvu obce možno usudzovať, že prvými budovateľmi obce boli obyvatelia Kurimy, resp. názvom Kurimka už skôr pomenovali tunajší potok, ktorý potom prešiel aj na dedinu. Obec založil šoltýs s usadlíkmi. Kurimka bola najmladšou dedinou v okolí. Obec sa zo začiatku spomína pod názvom Kwrymka, neskôr ako Kurinka (1786) až v roku 1808 dostala dnešný názov Kurimka (maď. Kurimka – Kiskurima). V roku 1600 mala obec 20 obývaných poddanských domov a obydlie šoltýsa. K obci patril aj mlyn. Pre farára bolo vyčlenené pole v rozsahu celej sedliackej usadlosti. Začiatkom 17. storočia obec patrila k stredne veľkým dedinám s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. Obec sa v roku 1711 kvôli úteku poddaných takmer vyľudnila. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Na sezónne práce odchádzali do južných stolíc. V polovici 19.storočia postihol obec hlad, čo malo za následok vysťahovalectvo. V roku 1828 mala obec 72 domov a 564 obyvateľov. Po II. svetovej vojne z našej obce odišlo veľa mladých ľudí za prácou do miest kde aj bývali. Do obce prichádzali len na návštevy k blízkym.
Kurima
Na mieste súčasnej obce Kurima sa našli archeologické dôkazy o existencii slovanského sídliska v 7. až 8. storočí. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1270. Bola strediskom panstva, neskôr súčasťou Makovickej dŕžavy. Zo 14. storočia pochádza rímskokatolícky Kostol sv. Michala Archanjela. Kostol zdobí gotická pieta zo začiatku 15. storočia. Približne v rovnakom období získala Kurima jarmočné právo a status mestečka. V katastri obce sa nachádzajú ešte dve kaplnky. Jedna z nich bola postavená koncom 17. storočia ako rotunda. Svetská pamiatka – klasicistický kaštieľ, pochádza zo začiatku 19. storočia. Z ľudovej architektúry sa zachovala pôvodná drevenica. Starý mlyn, píla a vodný mlyn tiež dokladujú technickú zručnosť pôvodných obyvateľov. V obci sa nachádzajú dva staré židovské cintoríny. Občanom Kurimy sú k dispozícii základné školské zariadenia, zdravotné stredisko, dostatok obchodov a podnikov služieb.
Komárov
Najstaršia písomná správa o Komárove je z roku 1355 v listine,
ktorá obsahuje popis hraníc majetku panstva Makovica. Z tejto správy
vyplýva, že sídlisko tu jestvovalo už pred rokom 1355. V historických
písomnostiach sa obce vyskytuje pod názvami Kamarow, Komaro, Kamarocz,
Komarow, v roku 1920 ako Komarovce a od roku 1927 až doposiaľ definitívne
ako Komárov. Patril do Šarišskej župy.
O osídlení územia obce svedčia aj archeologické nálezy – hroby skupiny
východoslovenských mohýl a hromadný nález bronzov z mladšej doby
bronzovej. Obec založili na zákupnom práve na území panstva Kurima. Neskôr
obec patrila panstvu Makovica. V roku 1473 zabralo obec Komárov mesto
Bardejov.
Liešťany
Hornonitrianska obec Liešťany vznikla zlúčením samostatných obcí Liešťany, Dobročná a Lomnica síce až roku 1943, ale ich dejinný vývoj je písomne dokladovaný už od začiatku 14. storočia. Možno však predpokladať, že tieto lokality boli osídlené už skôr a prirodzená kontinuita menších sídiel sa udržala aj v ďalšom období. Podiel na osídľovaní mali príslušníci rodu Diviackovcov, pričom deľba ich dedičného majetku dokladovaná v archiváliách dokumentuje najstaršie písané dejiny troch lokalít tvoriacich súčasnú obec Liešťany. Vznik Liešťan ako sídla sa prepokladáuž v 11. – 12. storočí a Dobročnej a Lomnice v polovici 13. storočia.
Blatné
Obec Blatné, ležiaca 5 km severne od okresného mesta Senec – prvá dedina smerom na Trnavu má v súčasnosti 1 641 (stav k 31.12. 2010) obyvateľov.
Kvakovce
Kvakovce ležia v južnej časti Ondavskej vrchoviny, v nadmorskej výške okolo 200m.n.m. Rozloha územia obce je 3374 ha. Podľa sčítania obyvateľov v roku 2001 žije v obci 423 obyvateľov.
Zemplínska Teplica
Obec sa v listinách po prvýkrát spomína v roku 1263 pod názvom Cristúr, neskôr Santa Crux, Kereztur, Kiskeresztur, Kerežtur, Križovany, Kerestúr, Zemplínsky Svätý Kríž a od roku 1955 sa volá Zemplínska Teplica. Názov obce bol určený podľa termálneho prameňa Teplica, ktorý sa nachádza v obci. Najstaršie zmienky o Zemplínskej Teplici sú v súvise s hradom Puruštyan ako jeho poddanské príslušenstvo.
Jakubov
Záhorácka obec Jakubov leží v nadmorskej výške 154 m na Borskej nížine, asi 34 km od hlavného mesta Bratislavy a 9 kilometrov od Malaciek, v nádhernom prostredí borovicových a listnatých lesov a vodných plôch, v blízkosti rakúskych hraníc, na priamom ťahu z hraničného priechodu Záhorská Ves smerom na Malacky.
Tomášov
Obec s temer 2012 obyvatel'mi leží 16 km východne od Bratislavy na Podunajskej nížine v západnej časti Žitného ostrova. Dodnes si zachovala pol'nohospodársky charakter s menším podielom priemyselnej výroby a s rozvijajúcim sa súkromným podnikaním.
Stránka: 1 2
Podporte nás
Kontakt
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne