ÚzemnéPlány.sk

Ružomberok

Ružomberok (nem. Rosenberg, maď. Rózsahegy) je okresné mesto ležiace v Žilinskom kraji, rozlohou je piate najväčšie mesto Slovenska. V minulosti bolo súčasťou Liptovskej stolice. Prvá písomná zmienka z roku 1233 uvádza mesto ako terra Reuche.Mesto leží v západnej časti Liptovskej kotliny na sútoku Váhu a Revúcej. Mesto obklopujú pohoria Veľká Fatra, Nízke Tatry a Chočské vrchy.

Ludrová

Prvá písomná správa kde sa priamo spomína Ludrová pochádza z 9.júla 1376. Kráľ Ludovít I. v tejto listine po sťažnosti mešťanov z Ružomberka nariadil richtárom a obyvateľom obcí ležiacich v chotári mesta Ružomberok aby platili mestu daň a aby sa so svojimi spormi obracali na ružomberského richtára. táto listina je prvým písomným dokumentom vyjadrujúcim závislosť spomínaných obcí na Ružomberku a dokazuje zároveň aj prvý pokus o ich osamostatnenie sa od závislosti mesta.

Likavka

Likavka je obec na Slovensku v okrese Ružomberok. Obec Likavka sa nachádza na Liptove, susedí s mestom Ružomberok, je s ním takmer spojená. Nachádza sa na pravom brehu rieky Váh v malej kotlinke medzi vrchmi Mních, Predný Choč a Čebrať, priamo na dopravnej ceste, ktorá spája Oravu s Liptovom. Nadmorská výška obce je 520 m n. m.

Liptovské Sliače

Obec Liptovské Sliače sa nachádza v okrese Ružomberok. Má 3809 obyvateľov (jún 2009). Leží v Liptovskej kotline. V chotári je Štátna prírodná rezervácia Sliačske travertíny s mofetovým prameňom. Obec vznikla z troch osád, z ktorých dve – Nižný a Stredný Sliač vznikli v 13. storočí a hodnoverne sú písomne doložené už v roku 1251 za vlády Belu IV. V roku 2001 oslávila 750. výročie prvej písomnej zmienky o obci .

Tretia osada Vyšný Sliač vznikla začiatkom 16. storočia. Už v tomto storočí mali spoločný názov Tri Sliače. V Sliačoch sa nachádza kultúrna pamiatka – pôvodný gotický kostol Sv. Šimona a Júdu zo 14. storočia, neskôr prestavaný, v ktorom sú odkryté nástenné maľby zo 14. a 15. storočia. Bohaté ľudové tradície, piesne a tance udržujú miestne folklórne súbory Sliačanka a detská skupina Sliačanček, ktoré ich prezentuju na domácich a zahraničných folklórnych festivaloch.

Katastrálne územie obce leží v strednej časti údolia rieky Sliačanky, v nadmorskej výške v rozpätí 500 až 1261 metrov. Najväčšiu šírku dosahuje medzi miestnymi časťami Hvozdec a Potočina, kde má 3,4 km. Dĺžka katastrálneho územia je 8,5 km. Rozlohou 1960 ha patrí v okrese Ružomberok medzi obce so stredne veľkým katastrálnym územím.

Komjatná

Obec Komjatná leží severne od Ružomberka pod severným úpätím Chočských vrchov vo výške 635 m. n. m. Vznik obce spadá do obdobia okolo roku 1330. Už predtým nám život v tomto priestore dokazujú dva hromadné nálezy bronzových predmetov (meče liptovského typu, sekery, kosáky a i.) z mladšej doby bronzovej a sídlisko púchovskej kultúry. Z r. 1492 máme najstaršiu správu o gotickom kostole sv. Ducha (zo 14. stor.), z ktorého sa zachovali základy (zanikol v r. 1820). Ako archeologická lokalita sú kultúrnou pamiatkou. Vedľa dnes stojí klasicistický rímskokatolícky kostol z r. 1823.
V potočnej radovej zástavbe nájdeme zrubové domy na kamennej podmurovke so šindľovou strechou s podlomenicou a hálkou z 19. stor. Súčasťou obce (od 19. stor.) je aj osada Studničná, spomínaná v r.1600, s prekrásnou prírodnou scenériou (skalné útvary).

VÚC Banskobystrický kraj

Územie Banskobystrického kraja leží v južnej časti stredného Slovenska. Rozlohou 9 455 km2 sa Banskobystrický samosprávny kraj radí na 1. miesto medzi slovenskými vyššími územnými celkami. Hustota osídlenia 69,81 obyvateľov na 1 km2 je najnižšia v SR. Má spoločnú hranicu s Maďarskou republikou a s Nitrianskym, Trenčianskym, Žilinským, Prešovským a Košickým krajom. Z hľadiska geomorfológie je tento región mnohotvárny – od vysokohorských polôh hrebeňov Nízkych Tatier na severe, cez členitú strednú časť so striedaním horských masívov a údolí, po mierne zvlnené až rovinné nížinné polohy na južnom okraji územia. Maximálna nadmorská výška je 2043 m n. m. (Ďumbier) a minimálna nadmorská výška je 130 m n. m. (Ipeľská kotlina).

VÚC Žilinský kraj

Územie vyššieho územného celku Žilinského samosprávneho kraja o rozlohe 6 788 km2 tvoria katastrálne územia miest a obcí dnešných okresov Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice a Žilina.

Samosprávny kraj sa nachádza v severnej časti Slovenska. Tvoria ho štyri svojrázne regióny. Žilinský sa nachádza v severnej časti historického územia pôvodného Trenčianskeho komitátu, neskôr Trenčianskej stolice. Liptovský, Oravský a Turčiansky región boli pôvodne súčasťou veľkého Zvolenského komitátu, z ktorého sa vyčlenili v 14. storočí.