ÚzemnéPlány.sk

Dolná Streda

Po prvýkrát sa obec spomína ako Zeredahel 28. 8. 1283, keď uhorský kráľ Ladislav IV. daroval ostrihomskému arcibiskupstvu územie susediacej osady Únovce. História obce však siaha podľa archeologických nálezov do obdobia pred naším letopočtom, čoho dôkazom je i soška, tzv. Venuša z Dolnej Stredy. Svedectvo osídlenia dosvedčuje pohrebisko staromaďarských bojovníkov z 10. stor. n. l. ako i slovanské pohrebisko z 11. storočia. Vznik a rozvoj Dolnej Stredy spolu so susednou Sereďou určovala významná poloha križovatky dvoch historických ciest, jedna smerovala západovýchodne z Moravy cez Trnavu a Šintavu do Ostrihomu, druhá viedla severojužným smerom údolia Váhu. Pohnutá história obce sa druhýkrát zaznamenala v r. 1312, keď vojská Matúša Čáka z Trenčína obec zničili a kostol vypálili.

Poruba

Obec Poruba leží v Hornonitrianskej kotline, severozápadne od Prievidze v nadmorskej výške 414 m. Celý chotár má dĺžku 2 km, nachádza sa vo výške od 360 metrov do 435 metrov nad morom. Katastrálna výmera obce je 15,07 štvorcových kilometrov. Od západu ju obklopuje Strážovská vrchovina s Malou Magurou dosahujúcou výšku 1146 m, zo severu sú južné svahy Malej Fatry s Kľakom (1353 m) a smerom na východ sa tiahne pohorie Žiar so zrúcaninami Vyšehradu (829 m).Smerom juhovýchodným sa tiahne pohorie Vtáčnik (1346 m).

Z Malej Magury je pekný výhľad na nitriansku a rudniansku dolinu, dobre vidieť aj lazy vo Valaskej Belej. Tu sa nachádzala aj podzemná jama „Baba“, ktorá ale pri ťažbe dreva v 1. polovici nášho storočia zanikla. Bola to viditeľná stopa baníctva v dedine. Povesti hovoria o jej niekdajšom podzemnom spojení s bojnickým zámkom.

Poruba pod Vihorlatom

Obec Poruba pod Vihorlatom bola založená na zákupnom práve v roku 1410. Leží na južných pahorkatinách Vihorlatského pohoria. Nadmorská výška stredu obce je 193 m.
Obec nie je známa iným pomenovaním, ale obyvateľov Poruby občania okolitých obcí nazývajú „RAKY“ (od názvu obojživelníka). Nie je možné už teraz s istotou sa dopátrať príčiny tohto pomenovania. V roku 1427 mala obec 18 port, v roku 1828 už 88 domov a 522 obyvateľov. Dnes má obec 176 budov a 603 obyvateľov. Prvými obyvateľmi obce boli nemeckí kolonisti. Tí sa po čase odsťahovali bližšie k miestu nálezu železnej rudy a založili novú obec Remetské Hámre. Tu manufaktúrne vyrábali železiarenské výrobky až do roku 1922, kedy dielne vyhoreli a už neboli obnovené.
Bola postavená úzkokoľajová železnička, nielen na zvoz rudy, ale slúžila aj na odvoz dreva do drevoskladu v Michalovciach.

Babín

Katastrálne územie obce Babín sa orograficky začleňuje do sústavy vonkajších (flyšových) Západných Karpát, oblasti Stredných Beskýd, celku Oravskej Magury, podcelku Budínskej magury a Podhôľno-Magurskej oblasti, celku Oravskej kotliny, podcelku Hruštín-skeho podolia. Má rozlohu 1728 ha. Hraničí s chotármi Hruštín, Vasiľov, Vaňovka, Lokca, Podbieľ, Dlhá nad Oravou, Sedliacka Dubová, Horná lehota, Dolná Lehota, Oravský Podzámok. Kataster Babína je na juhovýchode ohraničený hrebeňom Oravskej Magury. Chotár Babína má vrchovinový charakter a rozprestiera sa vo výške 655 m n.m. (Hruštínka) až 1106 m n.m. (Prípor). Stred obce leží vo výške 680 m n.m.

Višňové

Višňové je obec na Slovensku v okrese Žilina.
Je situovaná vo východnej časti Žilinskej kotliny, na severozápadných svahoch Lúčanskej Malej Fatry, v údolí potoka Rosinka, asi 8 km JV od mesta Žilina. Stred obce má nadmorskú výšku 450 m n. m. a chotár má nadmorskú výšku od 420 m n. m. po 1 364 m n. m. (Minčol). Z vyššie položených častí obce je priamy otvorený výhľad na Žilinskú kotlinu i Kysuce. Za obcou sa do pohoria Malá Fatra zarezáva malebná Višňovská dolina, známa svojimi krasovými úkazmi, vyvieračkou a lezeckými stenami. Obkolesujú ju vrchy Hoblík, Suchárová (963 m n.m.), Úplaz, Minčol, Horná, Dolná roveň a Valientov diel.

Lazy pod Makytou

Územie obce administratívne spadá do okresu Púchov. Vyšším územným celkom je kraj Trenčiansky. Obec Lazy pod Makytou sa rozprestiera na úpätí a svahoch Javorníkov, tiahne sa v dĺžke 14 km od obce Lúky až po hranicu s ČR – Morava údolím Bielej vody.

Jovsa

Obec Jovsa sa nachádza v okrese Michalovce, v Košickom kraji, 18 km od Michaloviec. Je súčasťou Východoslovenskej nížiny a leží v exponovanom území Zemplínskej šíravy a pohoria Vihorlat. Leží v nadmorskej výške okolo 140 m. Obec obklopujú rozsiahle lesy, ktoré až do 20. storočia vlastnili Sztárayovci. Predpokladá sa, že dedinu Jovsa založil šoltýs s usadlíkmi okolo roku 1400. Prvý doklad o dedine je z roku 1418 pod názvom Józa. V polovici 18 storočia bola Jovsa gréckokatolíckou farnosťou. Kostol Panny Márie pochádza z roku 1837 a bol postavený v neskoro klasicistickom štýle. Kazateľnica je z čias výstavby kostola a na parapete nesie vyobrazenie Krista, ktorý káže. . V minulosti bola Jovsa známa ako kúpeľné sídlo s viacerými minerálnymi prameňmi. Kúpele navštevovali len bohatí ľudia až z Prešporku. Počas 2 svetovej vojny boli vypálené.