ÚzemnéPlány.sk

Slovenská Republika

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemská krajina v strednej Európe. Nezávislosť získala rozdelením Česko-Slovenska 1. januára 1993. Susedí s Českom, Rakúskom, Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom. Hlavným mestom je Bratislava. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – Eurozóny. Prijatím eura sa zavŕšil proces integrácie do Európskej únie.

Kečovo

Obec Kečovo leží pri hraniciach s Maďarskom, uprostred nádhernej prírody Národného parku Slovenský kras. Chotár obce má charakter pahorkatiny bez povrchových tokov a je málo zalesnený. Okolie je bohaté na závrty, priepasti, vyvieračky a jaskyne.
Na severovýchod od obce sa nachádza škrapové pole Domické škrapy. Ide o veľmi teplú lokalitu s teplomilnou vegetáciou. Rastie tu peniažtek slovenský a kapustovitá bylina s bielym kvetom, ktorá sa vyskytuje len na Silickej planine a na Zobore pri Nitre.
Jaskyňa Domica je národnou prírodnou pamiatkou. Má bohatú kvapľovú výzdobu, cibuľové stalaktity a pagodovité stalagmity. Kaskádové jazierka. Vyskytuje sa tu 16 druhov netopierov. Domica spolu s jaskyňou Baradla na maďarskom území meria 25 km. Jaskyňu zaradili do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Kečovo

Jaskyňa Domica je národnou prírodnou pamiatkou, objavil ju J. Majko v roku 1926, od roku 1932 je prístupná verejnosti. Má bohatú kvapľovú výzdobu, cibuľové stalaktity a pagodovité stalagmity. Kaskádové jazierka. Vyskytuje sa tu 16 druhov netopierov. Domica spolu s jaskyňou Baradla na maďarskom území meria 25 km. Jaskyňu zaradili do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

V jej okolí sa od roku 1985 nachádza náučný chodník Domica a okolie. Na trase je päť informačných tabúľ na témy: Chránená krajinná oblasť Slovenský kras, Jaskyňa Domica, Fauna a flóra, Geológia a geomorfológia, Poľnohospodárstvo.

Voderady

Chotár obce Voderady sa rozprestiera na území Trnavskej pahorkatiny, ktorá ako súčasť Podunajskej nížiny patrí k najteplejším a poľnohospodársky najúrodnejším oblastiam Slovenska. Obec Voderady leží na širokej nive potoka Gidra. Na východnom okraji chotára tečie Ronava. Stred Voderád sa nachádza vo výške 130 metrov n. m. Celková rozloha obce je 1415 ha. Povrch katastrálneho územia, ktorý je vo výške 128 – 150 metrov n. m. tvorí rovinatá až mierne zvlnená časť Trnavskej tabule, vďaka čomu sa tu pôdy dobre obrábajú. Geologické substráty sú na tomto území priaznivé, najmä ak ich posudzujeme z hľadiska pôd, ktoré na nich vznikli. Výrazne prevládajú niekoľko metrov hrubé spraše, ktoré boli naviate v ľadových dobách. Na sprašiach vznikli černozeme, ktoré na území obce výrazne prevládajú. Súčasné výskumy pomocou rádio-uhlíkovej metódy merania veku ukázali, že najstabilnejšia časť ich humusu má vek minimálne 5,5 tisíc rokov, ale pravdepodobne je omnoho staršia. To znamená, že tieto pôdy sa tu nachádzali už pred príchodom a usadením prvých poľnohospodárov v mladšej dobe kamennej. Potom na nich hospodárili Kelti, poľnohospodári z doby rímskej ako aj starí Slovania.

Svidník

Mesto Svidník s takmer 12 000 obyvateľmi je prirodzeným administratívnym, hospodárskym, kultúrnym, rekreačným a športovým centrom regiónu. Cez Svidník vedie aj významná medzinárodná cesta, smerujúca cez Vyšný Komárnik – Barwinek najväčší priechod zo Slovenskej republiky do Poľskej republiky. Na okraji Svidníka je vybudované letisko. V meste sa nachádza Vojenské historické múzeum a SNM – Múzeum ukrajinskej kultúry so svojimi expozíciami. Turisticky atraktívne v letnom období sú najmä celoštátne Slávnosti kultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska, ktoré sa konajú v miestnom amfiteátri už od roku 1956. Dominantou centra Svidníka je Socha armádneho generála Ludvíka Svobodu, jediná v strednej Európe.

Badín

Obec Badín leží na Strednom Slovensku, v Banskobystrickom kraji, medzi mestami Banská Bystrica a Zvolen.

Pamiatkou je rímsko – katolícky gotický kostol z roku 1397 s renesančným opevneným múrom z roku 1636. Loď bola prestavaná v roku 1765, bočné lode v rokoch 1893–94.

Evanjelický kostol je z roku 1865, v jeho interiéri je obraz J.B.Klemensa z roku 1866. V rokoch 1874 až 1891 tu pôsobil a umrel August Horislav Krčméry.

Topoľčany

Mesto Topoľčany patrí k najstarším a najvýznamnejším mestám na Slovensku. Vzniklo na križovatke obchodných ciest v centrálnej časti Ponitria. Ako dokazujú archeologické nálezy, toto územie bolo osídlené už od praveku. Najstaršie nálezy pochádzajú zo staršej doby kamennej, trvalejší ráz osídlenia je doložený nálezmi z mladšej doby bronzovej.
Topoľčany sa nachádzajú na západe Slovenska. Rozprestierajú sa v strednej časti nitrianskej kotliny na pravom brehu rieky Nitra. K mestu patria jeho mestské časti – Malé Bedzany a Veľké Bedzany.

Východná

Územie obce Východná sa rozprestiera vo východnej časti Liptovsko-mikulášskeho okresu a po mestách je jeho najväčšou obcou. Svojou rozlohou 19 350 ha katastrálneho územia zasahuje do oblasti Vysokých Tatier na severe, kde hranicu tvorí majestátny Kriváň. Na juhu do oblasti Nízkych Tatier, kde hranicu tvorí priehyba, na ktorej susedí s horehronskou obcou Heľpa. Západnú a východnú časť územia vypĺňa Liptovská kotlina. Súčasťou obce je aj malá usadlosť Svarín a Čierny Váh s priľahlými samotami.

Kráľova Lehota

Kráľova Lehota leží vo východnej časti Liptovskej kotliny na úpätí Nízkych Tatier pri sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Poniže obce je dôležitá križovatka ciest vedúcich z východu, juhu a západu. Stred obce má nadmorskú výšku 677 m. Úzka odlesnená časť chotára je na nive a štvrtohorných terasách Čierneho a Bieleho Váhu. Zalesnené doliny sú na menej odolných bridliciach a pieskovcoch, skalnaté chrbty hôr na druhohorných vápencoch a dolomitoch. Obec a jej okolie leží v horskej oblasti. Podnebie má drsný charakter, lebo chotár sa skláňa k severu.

Žiar nad Hronom

Mesto Žiar nad Hronom sa nachádza v Banskobystrickom kraji, na strednom Pohroní, v Žiarskej kotline. Rozprestiera sa prevažne na pravej terase rieky Hron. Katastrálna výmera mesta je 40,0 km2. Žiarska kotlina je na západe ohraničená pohorím Vtáčnik, na severe a východe Kremnickými vrchmi a na juhu Štiavnickými vrchmi. Na tomto území bola prirodzene vytvorená križovatka významných komunikačných spojov. Cesty z mesta sa lúčovite rozbiehajú v smeroch na Prievidzu, Nitru, Zvolen a Martin. Mestom prechádza železničná trať Bratislava-Zvolen. Vzdialenosť od Banskej Bystrice vzdušnou čiarou je 30 km, od Bratislavy 150 km.