ÚzemnéPlány.sk

Voderady

Chotár obce Voderady sa rozprestiera na území Trnavskej pahorkatiny, ktorá ako súčasť Podunajskej nížiny patrí k najteplejším a poľnohospodársky najúrodnejším oblastiam Slovenska. Obec Voderady leží na širokej nive potoka Gidra. Na východnom okraji chotára tečie Ronava. Stred Voderád sa nachádza vo výške 130 metrov n. m. Celková rozloha obce je 1415 ha. Povrch katastrálneho územia, ktorý je vo výške 128 – 150 metrov n. m. tvorí rovinatá až mierne zvlnená časť Trnavskej tabule, vďaka čomu sa tu pôdy dobre obrábajú. Geologické substráty sú na tomto území priaznivé, najmä ak ich posudzujeme z hľadiska pôd, ktoré na nich vznikli. Výrazne prevládajú niekoľko metrov hrubé spraše, ktoré boli naviate v ľadových dobách. Na sprašiach vznikli černozeme, ktoré na území obce výrazne prevládajú. Súčasné výskumy pomocou rádio-uhlíkovej metódy merania veku ukázali, že najstabilnejšia časť ich humusu má vek minimálne 5,5 tisíc rokov, ale pravdepodobne je omnoho staršia. To znamená, že tieto pôdy sa tu nachádzali už pred príchodom a usadením prvých poľnohospodárov v mladšej dobe kamennej. Potom na nich hospodárili Kelti, poľnohospodári z doby rímskej ako aj starí Slovania.

Kečovo

Jaskyňa Domica je národnou prírodnou pamiatkou, objavil ju J. Majko v roku 1926, od roku 1932 je prístupná verejnosti. Má bohatú kvapľovú výzdobu, cibuľové stalaktity a pagodovité stalagmity. Kaskádové jazierka. Vyskytuje sa tu 16 druhov netopierov. Domica spolu s jaskyňou Baradla na maďarskom území meria 25 km. Jaskyňu zaradili do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

V jej okolí sa od roku 1985 nachádza náučný chodník Domica a okolie. Na trase je päť informačných tabúľ na témy: Chránená krajinná oblasť Slovenský kras, Jaskyňa Domica, Fauna a flóra, Geológia a geomorfológia, Poľnohospodárstvo.

Kečovo

Obec Kečovo leží pri hraniciach s Maďarskom, uprostred nádhernej prírody Národného parku Slovenský kras. Chotár obce má charakter pahorkatiny bez povrchových tokov a je málo zalesnený. Okolie je bohaté na závrty, priepasti, vyvieračky a jaskyne.
Na severovýchod od obce sa nachádza škrapové pole Domické škrapy. Ide o veľmi teplú lokalitu s teplomilnou vegetáciou. Rastie tu peniažtek slovenský a kapustovitá bylina s bielym kvetom, ktorá sa vyskytuje len na Silickej planine a na Zobore pri Nitre.
Jaskyňa Domica je národnou prírodnou pamiatkou. Má bohatú kvapľovú výzdobu, cibuľové stalaktity a pagodovité stalagmity. Kaskádové jazierka. Vyskytuje sa tu 16 druhov netopierov. Domica spolu s jaskyňou Baradla na maďarskom území meria 25 km. Jaskyňu zaradili do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Slovenská Republika

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemská krajina v strednej Európe. Nezávislosť získala rozdelením Česko-Slovenska 1. januára 1993. Susedí s Českom, Rakúskom, Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom. Hlavným mestom je Bratislava. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – Eurozóny. Prijatím eura sa zavŕšil proces integrácie do Európskej únie.

Mošovce

V minulosti boli Mošovce významným remeselníckym strediskom Turca. Remeselná výroba dosiahla skutočne veľký rozmach a v mestečku pôsobilo okolo 15 cechov, najdlhšie sa udržal cech čižmárov a najslávnejší cech kožušníkov. Dnešné Mošovce možno charakterizovať ako významnú rekreačnú oblasť s množstvom pozoruhodností. Zo stavebných pamiatok si zaslúži pozornosť najmä rokokovo klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia s rozsiahlym anglickým parkom.

Rakovnica

Cestou z Rožňavy západným smerom na Štítnik okrajom natrafíte na nie veľkú dedinu, ktorá v roku 1948 dostala meno Rakovnica. Jej história však siaha až do 14. storočia. V roku 1327 mala meno Rakunchas a po roku 1808 zase Rekeňa. Jej okolie je tiež rôznorodé. Veniec kopcov so zvyškami vyťaženej hlušiny prezrádza, že tu dlho dominovalo baníctvo.

VÚC Banskobystrický kraj

Územie Banskobystrického kraja leží v južnej časti stredného Slovenska. Rozlohou 9 455 km2 sa Banskobystrický samosprávny kraj radí na 1. miesto medzi slovenskými vyššími územnými celkami. Hustota osídlenia 69,81 obyvateľov na 1 km2 je najnižšia v SR. Má spoločnú hranicu s Maďarskou republikou a s Nitrianskym, Trenčianskym, Žilinským, Prešovským a Košickým krajom. Z hľadiska geomorfológie je tento región mnohotvárny – od vysokohorských polôh hrebeňov Nízkych Tatier na severe, cez členitú strednú časť so striedaním horských masívov a údolí, po mierne zvlnené až rovinné nížinné polohy na južnom okraji územia. Maximálna nadmorská výška je 2043 m n. m. (Ďumbier) a minimálna nadmorská výška je 130 m n. m. (Ipeľská kotlina).

VÚC Trenčianský kraj

Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra a z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina.

Sučany

Sučany ležia v nadmorskej výške 393 m n.m., 5 km severovýchodne od Martina. Nachádzajú na severe Slovenska v regióne Turiec. Obec je obklopená prekrásnou prírodou Veľkej a Malej Fatry. Okolie Sučian pri svojej mnohotvárnosti, geologickej rôznorodosti, prítomnosti lesov, úrodných polí a lúk, vôd, skalných stien a živočíchov s vzácnou vysokohorskou faunou a flórou predstavuje zaujímavú ponuku pre turistiku a cestovný ruch. V Turci sú Sučany obcou s najvyšším počtom obyvateľov. Rozvoj služieb je naviazaný na blízky Martin.

Spišská Nová Ves

Mesto Spišská Nová Ves sa rozprestiera v Hornádskej kotline, pričom zo severu je obklopené výbežkami Levočských vrchov, z juhu Spišsko-gemerským rudohorím.Mesto je sídlom okresu Spišská Nová Ves. Nachádza sa ma hlavnom železničnom ťahu Košice – Bratislava s prepojením na ČR a Ukrajinu. Letecké spojenia zabezpečuje blízko nachádzajúce sa medzinárodné letisko Poprad Tatry.

Atraktivitu mesta zvyšujú blízko nachádzajúce sa národné parky. Slovenský raj s množstvom divých a čarokrásnych roklín a vodopádov, náučný chodník Dreveník, blízkosť svetovo známych Vysokých Tatier a Národného parku Pieniny so splavom Dunajca.