ÚzemnéPlány.sk

Košice - Krásna - Mestská časť

Mestská časť Košice – Krásna sa nachádza v juhovýchodnej časti mesta Košice na oboch brehoch rieky Hornád. Susedí s mestskými časťami Nad Jazerom, Barca, Vyšné Opátske , Košická Nová Ves a Obcami Košická Polianka, Nižná Hutka, Vyšná Hutka.
Mestská časť Krásna leží 191 metrov n. m., v srdci Košickej kotliny a tvorí juhovýchodnú časť mesta Košice. Krásna je od roku 1990 jednou z 22 mestských častí mesta Košice. Jej vznik sa datuje do polovice 12. storočia a súvisí s postavením benediktínskeho kláštora, ktorý bol vysvätený v roku 1143. K tomuto kroku sa viaže prvá písomná zmienka.
V územnom pláne sú zapracované nové stavebné lokality na individuálnu bytovú výstavbu ( IBV Na hore, IBV DEVELOPMENT – Východ, IBV Pri hospodárskom dvore, IBV – Pri Jazere ), ako aj pre podnikateľskú činnosť.
Veľké rozvojové zámery aj v súvislosti s pripravovaným Východným mestom.

Kukučínov

Obec leží na nive rieky Hron a úpätí Ipeľskej pahorkatiny. V katastri obci sa nachádza Štátom chránená prírodná rezervácia Hlohyňa, s jedinečnými lužnými lesmi a park s unikátnymi štátom chránenými stromami (Platany).
Prvý krát sa v písomnostiach spomína pod názvom Uruzy v roku 1293. Obyvatelia Kukučínova sa v minulosti živili prevažne poľnohospodárstvom, ale aj výrobou člnov a kočov.

Láb

Dedinka, ktorá sa rozprestiera v Chránenej krajinnej oblasti Záhorie v doline Močiarky osem kilometrov južne od Malaciek. Obec s dlhou históriou umiestnená v krásnom kraji pod Pajštúnom s množstvom pamiatok, zvykov a tradícií. Stred obce leží vo výške 141 – 160 m.n.m. V obci žije 1401 obyvateľov a má rozlohu 2 785 ha. Počet obytných domov 472.

Lazany

Lazany patria k pôvodným slovanským osídleniam v Hornej Nitre a ich vznik môžeme predpokladať ešte pred 12-tym storočím. Prvá písomná správa o existencii Lazian je z roku 1430 v listine, ktorou Noffryovci dostali bojnické panstvo.
Počet obyvateľov je k 31.12.2010 je 1620 obyv. z toho je 782 mužov a 838 žien.
žijúcich v 452 domácnostiach. V rámci rozvoja bývania je v obci postavených 48 obecných nájomných bytov. Pod hrádzou priehrady a v tesnej blízkosti „lazianskeho hája“ sú tri záhradkárske osady s 55 chatkami. V plno organizovanej základnej škole s materskou školou je 205 žiakov, z čoho je 38 detí materskej školy.

Levice

Levický hrad, ktorý je nerozlučne spojený s osudmi tohto mesta bol cisárskym nariadením v roku 1699 zrušený ako pevnosť. Napriek tomu ešte aj za Rákocziho povstania bol príčinou pustošenia kurucko-labanských bojov a až v roku 1709 bol ustupujúcimi kurucmi zámerne zbúraný natoľko, že úplne stratil význam vojenskej pevnosti.

Levoča

Mesto a jeho okolie bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Stará Levoča ležala po ľavej strane cesty, ktorá vedie z Levoče do Spišskej Novej Vsi, kde archeológovia vykopali základy románskeho kostola úctyhodných rozmerov: jeho dĺžka je 23,5 m, šírka lode je 12 m a apsida má niečo vyše 8 m. Bol to kostol sv. Mikuláša z prelomu 11. a 12. storočia. Ďalšia veľká osada, či mestečko sa nachádzala pri dnešnej Košickej bráne spolu s rotundovitým kostolom z 11. storočia. Keď v 12. storočí a tiež po pustošivých nájazdoch Tatárov v roku 1241 prišli do Levoče nemeckí kolonialisti, našli tu pôvodné osady – mestečká, ktoré sa spolu s ich novými sídlami stali základom dnešného mesta.

Licince

Obec Licince leží južne od Jelšavy v údolí rieky Muráň. Kataster obce má 1830 ha a žije tu 683 obyvateľov. Prvýkrát sa obec spomína v roku 1243 pod názvom Lincha. Patrila kráľovskému hradu Gemer. Neskôr sa vlastníkmi Liciniec stali Ákosovci a po nich Bebekovci. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a remeslami, najmä hrnčiarstvom, kováčstvom a uhliarstvom. Pamiatkami obce sú dva jednopodlažné klasicistické kaštiele z konca 18. storočia. Dolný kaštieľ bol nedávno rekonštruovaný a v súčasnosti má ambície stať sa ubytovacím zariadením. Dominantou obce je rímskokatolícky Kostol sv. Mikuláša Biskupa postavený v roku 1830 na mieste stredovekého kostolíka zo 14. storočia.

Lieskovec

Obec Lieskovec sa nachádza v tesnom susedstve okresného mesta Zvolen. Najnižší bod katastra obce je v nadmorskej výške 290 m, najvyšší 396 m . Kataster o rozlohe 1389 ha sa rozprestiera vo Zvolenskej kotline a obklopuje ho Zvolenská pahorkatina. Panoráme kotliny dominuje sopečné pohorie Poľana. Oblasť oplýva prekrásnymi dolinami a hustými lesmi, bohatými na faunu a flóru. V lokalite sa nachádza množstvo pitných minerálnych prameňov … Lieskovec patrí do Banskobystrického samosprávneho kraja, okresu Zvolen a je súčasťou etnografického regiónu Podpoľanie. K 13. januáru 2010 mal Lieskovec 1414 obyvateľov.

Liptovské Sliače

Obec Liptovské Sliače sa nachádza v okrese Ružomberok. Má 3809 obyvateľov (jún 2009). Leží v Liptovskej kotline. V chotári je Štátna prírodná rezervácia Sliačske travertíny s mofetovým prameňom. Obec vznikla z troch osád, z ktorých dve – Nižný a Stredný Sliač vznikli v 13. storočí a hodnoverne sú písomne doložené už v roku 1251 za vlády Belu IV. V roku 2001 oslávila 750. výročie prvej písomnej zmienky o obci .

Tretia osada Vyšný Sliač vznikla začiatkom 16. storočia. Už v tomto storočí mali spoločný názov Tri Sliače. V Sliačoch sa nachádza kultúrna pamiatka – pôvodný gotický kostol Sv. Šimona a Júdu zo 14. storočia, neskôr prestavaný, v ktorom sú odkryté nástenné maľby zo 14. a 15. storočia. Bohaté ľudové tradície, piesne a tance udržujú miestne folklórne súbory Sliačanka a detská skupina Sliačanček, ktoré ich prezentuju na domácich a zahraničných folklórnych festivaloch.

Katastrálne územie obce leží v strednej časti údolia rieky Sliačanky, v nadmorskej výške v rozpätí 500 až 1261 metrov. Najväčšiu šírku dosahuje medzi miestnymi časťami Hvozdec a Potočina, kde má 3,4 km. Dĺžka katastrálneho územia je 8,5 km. Rozlohou 1960 ha patrí v okrese Ružomberok medzi obce so stredne veľkým katastrálnym územím.

Liptovský Mikuláš

Liptovský Mikuláš leží v strede Liptovskej kotliny v nadmorskej výške 576 m, na pravom brehu Váhu. Obklopujú ho najvyššie a najkrajšie pohoria Slovenska. Ich hrebene presahujú 1500 m. Nad hornou hranicou lesa akoby ste vstúpili do iného sveta – do malebnej ríše alpínskych lúk, skál, vysokohorských pustatín, jazier, vodopádov a jej odvekých obyvateľov – vysokohorských rastlín a živočíchov.

Prírodné krásy radia Liptov medzi najatraktívnejšie regióny Slovenska. Samotný Liptovský Mikuláš leží v mierne teplej klimatickej oblasti na dne Liptovskej kotliny, ktorá má priemernú ročnú teplotu okolo 7°C. Lúčnatá a oráčinová Liptovská kotlina je obklopená vencom hôr, v ktorých prevládajú ihličnaté, najmä smrekové lesy. Nad ich hornou hranicou rastie kosodrevina, vyššie sú už len alpínske lúky a skalné biotopy. Veľmi pestrá je flóra vápencových oblastí Červených vrchov a Sivého vrchu v Západných Tatrách, vápencových oblastí Nízkych Tatier i Chočských vrchov. Už od mája hýria pestrými farbami kvetov.