ÚzemnéPlány.sk

Lemešany

Lemešany ležia v Košickej kotline, na terase západnej časti doliny Torysy v nadmorskej výške 225 m, v chotári 206 – 376 m. Pozdĺž obce vedie dialnica spájajúca Košice a Prešov.
K obci Lemesany bola v roku 1965 pripojená obec Chabžany.
Chabžany ležia v Košickej kotline, v doline rieky Torysy, v nadmorskej výške okolo 225 m. Jednotlivé časti obce majú tieto chotárne názvy: Čaturky, Za karčmu, Za vodu, Pod oľšu, Oľša alebo les, Nižňa roveň, Füžovky, Rubaň, Lapiše, Vyšne luky, Nižne luky, Na zadkoch, Stredne vyšne, Zahumne, Kliny. Susednými obcami sú Lemešany, Drienov, Šarišské Bohdanovce, Janovík, Bretejovce, Malá Vieska a Trebejov.

Sejkov

Obec Sejkov sa nachádza na Slovensko-Ukrajinskom pohraničí, v trase koridoru cesty európskeho významu E 50 Košice – hranica s Ukrajinou, v rekreačnom územnom celku Vihorlat – Vinohradnícka oblasť Tibava, s priamou väzbou a optimálnou dopravnou dostupnosťou na Zemplínsku šíravu. Kataster obce hraničí s územím NATURA 2 000 – navrhovaným Chráneným vtáčím územím Vihorlat, ale CHVÚ nezasahuje do riešeného katastálneho územia obce.

Prešov

Mesto Prešov je tretím najväčším mestom Slovenska a významným hospodárskym, správnym centrom východného Slovenska . Už v minulosti, historicky od udelenia mestských práv, sa v ňom sústreďovali riadiace činnosti, ktoré mali dosah spočiatku len na okolité mestá a obce, neskôr na celý región. Vyplýva to z jeho geografickej polohy, keďže je postavené na križovatke bývalých významných obchodných ciest.

VÚC Banskobystrický kraj

Územie Banskobystrického kraja leží v južnej časti stredného Slovenska. Rozlohou 9 455 km2 sa Banskobystrický samosprávny kraj radí na 1. miesto medzi slovenskými vyššími územnými celkami. Hustota osídlenia 69,81 obyvateľov na 1 km2 je najnižšia v SR. Má spoločnú hranicu s Maďarskou republikou a s Nitrianskym, Trenčianskym, Žilinským, Prešovským a Košickým krajom. Z hľadiska geomorfológie je tento región mnohotvárny – od vysokohorských polôh hrebeňov Nízkych Tatier na severe, cez členitú strednú časť so striedaním horských masívov a údolí, po mierne zvlnené až rovinné nížinné polohy na južnom okraji územia. Maximálna nadmorská výška je 2043 m n. m. (Ďumbier) a minimálna nadmorská výška je 130 m n. m. (Ipeľská kotlina).

VÚC Trnavský kraj

Trnavský kraj sa rozprestiera na západe Slovenskej republiky. Kraj má spoločné hranice s troma krajinami – Českou republikou, Maďarskom a Rakúskom. Hraničným tokom s Českom a Rakúskom je rieka Morava. Západnú a severozápadnú časť kraja zaberá Záhorská nížina, ktorá sa delí na dva krajinné celky – Borská nížina a Chvojnická pahorkatina. Chvojnická pahorkatina na severovýchode hraničí s Bielymi Karpatmi, na východe s Myjavskou pahorkatinou, na juhu a západe s Borskou nížinou. Strednú a južnú časť Trnavského kraja zaberá Podunajská nížina ku ktorej patria dva krajinné celky – Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina. Záhorská nížina a Podunajská nížina sú oddelené pohorím Malé Karpaty. V severovýchodnej časti zasahuje do územia Trnavského kraja výbežok Považského Inovca. Na juhu je hraničnou riekou s Maďarskou republikou rieka Dunaj.

VÚC Košický kraj

Košický samosprávny kraj sa nachádza vo východnej časti Slovenska a takisto tvorí východnú hranicu EÚ. Geograficky je rôznorodý. Najmohutnejším pohorím v západnej časti je Slovenské Rudohorie. Srdcom kraja je Košická kotlina, ktorú z východu ohraničujú Slanské vrchy. Za nimi sa už rozprestiera Východoslovenská nížina. Vody z nej zbiera rieka Bodrog. Miesto, kde opúšťa územie Slovenska, je s nadmorskou výškou 94 metrov najnižšou slovenskou kótou. Na území kraja sú štyri veľkoplošné chránené územia. Skvostom medzi nimi je Slovenský raj vyhlásený v roku 1988 za národný park, s typickými hlbokými tiesňavami, kaňonmi a vodopádmi.

Spišská Nová Ves

Mesto Spišská Nová Ves sa rozprestiera v Hornádskej kotline, pričom zo severu je obklopené výbežkami Levočských vrchov, z juhu Spišsko-gemerským rudohorím.Mesto je sídlom okresu Spišská Nová Ves. Nachádza sa ma hlavnom železničnom ťahu Košice – Bratislava s prepojením na ČR a Ukrajinu. Letecké spojenia zabezpečuje blízko nachádzajúce sa medzinárodné letisko Poprad Tatry.

Atraktivitu mesta zvyšujú blízko nachádzajúce sa národné parky. Slovenský raj s množstvom divých a čarokrásnych roklín a vodopádov, náučný chodník Dreveník, blízkosť svetovo známych Vysokých Tatier a Národného parku Pieniny so splavom Dunajca.

Sečovce

Mesto Sečovce leží na hlavnom dopravnom ťahu prechádzajúcom cez Dargovský priesmyk, približne 36 km východne od Košice. Mesto sa rozkladá na prechode Východoslovenskej pahorkatiny a Východoslovenskej nížiny, v blízkosti Slanských vrchov.

Mestom preteká potok Trnávka, na ktorý sa v juhozápadnej časti mesta napája menší potok Trnava. Taktiež sa na jej severnom toku, na hranici katastrálneho územia s obcou Trnávka nachádza vodná nádrž Sečovce. Medzi prítoky Trnávky patrí aj Weissov kanál a Albinovský kanál.

Medzi najvýznamnejšie pamiatky mesta patrí rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie postavený v roku 1494 v gotickom slohu. Medzi významnejšie sakrálne pamiatky patrí aj gotický náhrobok a kaplnka z 18. storočia na miestnom cintoríne a kamenný kríž z roku 1888 v mestskej časti Albinov.

Záhorce

Zdrojom na zostavenie tejto histórie bola predovšetkým kronika Záhoriec, ktorú dlhé roky viedla pani Eva Pohanková, a informácie, ktoré nám poskytol pán starosta, ktoré získal vlastnou iniciatívou.

Obec Záhorce patrí k starým sídlam. Nachádza sa v blízkosti dôležitej križovatky ciest na strednej časti toku rieky Ipeľ, ktorý v minulosti plnil významnú komunikačnú a obchodnú úlohu. Jej dnešné územie zahŕňa i dve bývalé samostné obce Selešťany a Podlužany.

Ostrov

Ostrov sa nachádza na strednom Považí, 6 km na severozápad od kúpeľného mesta Piešťany. Chotár obce o výmere 802 ha leží v severnej časti Trnavskej sprašovej pahorkatiny. Jeho povrch tvoria hnedozeme pokrývajúce treťohorné usadeniny, riečne nánosy štrku a spraš.

Vhodná geografická poloha, úrodná poľnohospodárska pôda a výdatnosť vodných tokov ( Dudváh ) tvorili vhodnú oblasť pre sídliská pravekých roľníkov. Po dlhé obdobie sa praveké osídlenie v dnešnom katastrálnom území Ostrova sústreďovalo na jednotlivých polohách vhodných na zakladanie sídlisk.