Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
628 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
12. 06. 2026, meniny má: Zlatko
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Obec Pliešovce sa nachádza na strednom Slovensku v Banskobystrickom kraji v okrese Zvolen. Vzdialenosť obce od tohto okresného mesta je cca 20 km. Približne v rovnakej vzdialenosti smerom na juhzápad sa nachádza mesto Krupina.

Obec Biely Kostol sa nachádza v blízkosti mesta Trnava.

Obec Soblahov je situovaná do uzavretej samostatnej doliny v bezprostrednom susedstve s mestom Trenčín. Patrí k najstarším osídleným lokalitám na strednom Považí. Obec vznikla v polovici 13. storočia, keď po tatárskom pustošení prebiehalo na kráľovskej pôde oživovanie hospodárskeho života prostredníctvom nových osadníkov, ale ešte predtým ako trenčianske hradné panstvo od roku 1275 spravovali a postupne si ho prisvojili viacerí príslušníci šľachtického rodu Čákovcov, najmä posledný z nich Matúš Trenčiansky ( 1296–1321 ).

Beluša, ktorá v ďalšom vývoji v historických prameňoch väčšinou sa uvádza ako „oppidum“, čo znamená opevnené mestečko, do roku 1439 bola súčasťou Trenčianskeho panstva. Po roku 1439 bola už súčasťou Ilavského panstva.
Charakteristickým znakom mestečiek, teda aj Beluše, bola vnútorná samospráva s právom voliť si richtára a mestskú radu. Pokiaľ ide o práva, boli to právo mlynu, právo jatky, právo variť pivo, čapovať víno, páliť pálenku, právo lovu a rybolovu, právo vypaľovania tehál a napokon právo vydržiavať jarmoky a trhy.

Habovka je podhorská obec so širokými možnosťami v lete turistiky a v zime lyžovania a zimných športov. V zime hostia využívajú lyžiarske centrum v Habovke, alebo dve lyžiarske strediská (Janovky, Milotín) v Zuberci (2–3 km). Najideálnejšie lyžiarske podmienky sú však na Zverovke – Spálená dolina (8 km). Na svoje si prídu i hostia, ktorí uprednostňujú aj bežecké lyžovanie na udržiavaných tratiach, ktoré vedú z Habovky cez Zuberec až na Zverovku. Celoročne je možné využívať termálne kúpaliská v Oraviciach (10 km) a v Aquaparku Tatralandia (28 km).

Vajnory sú mestskou časťou Bratislavy. Rozprestierajú sa pod Malými Karpatmi v nadmorskej výške 132–133 m n. m., na ploche s rozlohou 13,5 km2 a majú 4 982 obyvateľov (k 31.12.2008).
Rozlohou a počtom obyvateľov patria medzi menšie mestské časti hlavného mesta Slovenska. Administratívne sú súčasťou okresu Bratislava III.
Vajnory ležia na hranici Národnej prírodnej rezervácie Šúr, ktorá je zaradená do európskej chránenej siete Natura 2000. Severná časť územia je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.
V blízkosti mestskej časti sa nachádzajú Vajnorské jazerá, rozsiahla vodná plocha s čistou vodou, ktorá sa v posledných rokoch stala centrom kúpania aj Bratislavčanov.
Vajnory sú súčasťou Malokarpatskej vínnej cesty a centrum Vajnor je od roku 1992 vyhlásené za pamiatkovú zónu.

Obec Horná Ves je začlenené podľa nového správneho rozdelenia Slovenska, do Trenčianskeho kraja, do okresu Prievidza. Blízke mesto Partizánske pre obec plní funkciu správnu, administratívnu a je pre ňu centrom školského a zdravotníckeho obvodu.

Vráble sú mesto ležiace v Nitrianskom kraji. V meste je rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1901 a kaplnka sv. Urbana.

Mesto Sládkovičovo sa nachádza na brehu rieky Dudváh v regióne Dolné Považie na juhozápadnom Slovensku, vo vzdialenosti 8 km od Galanty a približne 45 km východne od Bratislavy.

Vlachovo vzniklo ako banská osada pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1427. V tomto roku sa spomína pod názvom Alahpathaka – Lampertfalva, tento názov si obec udržala až do konca 16. storočia. Meno obce sa neustále vyvíjalo. Je nesporné, že obec vznikla skôr ako v roku 1427, ale o tom, že by existovala pred tatárskym plienením (1241) niet dôkazov. Maďarský historik Bálint Ila usúdil, že Vlachovo vzniklo v 1. polovici 14. storočia a založili ho baníci z Dobšinej. Historik Ladislav Bartholomaeides pokladá Vlachovo za staršiu obec, ako mesto Dobšiná.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne