ÚzemnéPlány.sk

Klčov

Obec Klčov leží na rozhraní Levočských vrchov a Hornádskej kotliny medzi Levočou a Spišskou Kapitulou. Poloha Klčova je daná severným okrajom Hornádskej kotliny, kde sa stretáva geologickotektonický lom staršieho Slovenského Rudohoria, bohatého na ložiská medi, ortute a iných kovov a mladšieho Karpatského pohoria. Ponad obec bude vedená trasa novej diaľnice D1, úsek Branisko-Levoča.

Kočovce

Obec Kočovce leží v severnej časti považského výbežku Podunajskej roviny, na ľavom brehu rieky Váh medzi pohoriami Bielych Karpát a Považského Inovca.
Tvoria ju tri miestne časti s vlastnou históriou do roku 1960 – Kočovce, Beckovská Vieska a Rakoľuby.
Obec sa nachádza 8 km východne od okresného mesta Nové Mestonad Váhom, 23 km južne od krajského mesta Trenčín, 23 km severne od kúpeľného mesta Piešťany.

Kojšov

Ku Kojšovu neodmysliteľne patrí panoráma masívu Folkmarskej skaly (910 m.n.m.) v ktorej tieni je menej výrazný hrebeň Murovanej skaly so začiatkom na Kojšovskej skale (862 m.n.m.) S Kojšovom je spojená aj dobre známa Kojšovská hoľa, ktorá je najvýchodnejším bodom voloveckého hrebeňa a zároveň významným lyžiarskym strediskom.

Kokava nad Rimavicou

Obec leží v Slovenskom rudohorí v doline Rimavice.
Obec vznikla koncom 15. storočia, spomína sa od roku 1481 ako Kokaua, od roku 1515 ako Kokawa a od roku 1927 má dnešné pomenovanie Kokava nad Rimavicou; maďarsky Kokova, Kokava, Rimakokava. Patrila Lossoncziovcom, neskôr Forgáchovcom, ktorí v obci vybudovali skláreň na tabuľové sklo. V prevádzke bola do 30. rokov 20. storočia. V roku 1828 mala obec 237 domov a 1929 obyvateľov. V polovici 20. storočia boli v obci dve papierne, výrobňa potaše a parná píla. Obec sa stala jedným z centier robotníckeho hnutia. Sklárski robotníci tu štrajkovali v rokoch 1917, 1922, 1923, 1927 a 1928, v 30. rokoch tu bolo intenzívne hnutie nezamestnaných. V roku 1942 vznikla ilegálna ozbrojená robotnícka Červená garda. Obyvatelia obce sa zúčastnili SNP. V obci bolo vyzbrojovacie stredisko povstalcov, sídlilo tu veliteľstvo vojenskej jednotky Narcis. Obec bola vyznamenaná Radom Červenej hviezdy.
Hornatinný povrch chotára tvoria žulové horniny a kryštalické bridlice. Široké plošiny vo vrcholovej časti sú zvyškom plochého treťohorného reliéfu. Odvodňuje ho Rimavica s prítokmi, hlavne Kokavkou. Listnatý, ihličnatý a zmiešaný les je len na svahoch. Má hnedé lesné pôdy. Sú tu minerálne pramene.

Kokošovce

Obec Kokošovce leží v severnej časti Košickej kotliny, pod Slanskými vrchmi v doline rieky Delňa, 10 km juhovýchodne od krajského mesta Prešov, 375 m nad morom.
Z dostupných historických prameňov sa dozvedáme, že na územi obce stála v 11. a 12. storočí mníšska pustovňa, pravdepodobne benediktínska. okolo roku 1247 patrila stredná a horná časť doliny Delne kláštoru cisteritov v Bardejove. No prvá písomná zmienka o Kokošovciach pochádza z roku 1272, keď kráľ Štefan V. daroval časť majetku viacerým šarišským zemanom, medzi ktorými bola aj rodina Ilmovcov a Otmarovcov. Medzi priezviskami vnukov a pravnukov zemana Ilmu sa už v 14. storočí vyskytuje aj meno Kakaš (Kakasch), od ktorého bol aj odvodený nový názov sidliska. NÁZVY OBCE: r.1272 DELNAFEU r.1318 DELNE r.1422 KAKASFALUA r.1773 KAKASSOWCE r.1927 KOKOŠOVCE V 14. – 15. storočí patrila celá dedina zemanom Kakašovcom, neskôr, v 16. storočí už Otmarovej vetve Delnianských zemanov Čudovcom.

Kolárovo

Mesto Kolárovo (Gúta) leží v Podunajskej nížine pri sútoku Váhu s Malým Dunajom. Západná časť rovinného chotára je na Žitnom Ostrove, stredná časť na močaristých nivách Malého Dunaja, Váhu a Vážského Dunaja, východná časť s množstvom starých ramien a poriečnymi valmi na nive Váhu a Nitry. Medzi hrádzami pri Malom Dunaji žije približne 11.000 obyvateľov, z toho je 82,6 % maďarskej národnosti, 16 % slovenskej a 1,4 % inej národnosti.

Obec sa spomína od roku 1268 a počas svojej existencie nekožkokrát zmenila názov (Stará Gúta, Vežká Gúta, Malá Gúta). V chotári obce stál v minulosti Žabí hrad (Békavár), podža niektorých prameňov sa nazýval aj Békevár (Hrad mieru), ktorý dala postaviť kráľovná Mária v roku 1349. Obec sa od roku 1551 vyvíjala ako opevnené trhové mestečko s jarmočným právom.

Komárno

Komárňanský región sa rozprestiera na ľavom brehu Dunaja, vo východnom cípe Žitného ostrova, pri dolnom toku Malého Dunaja, Nitry a Žitavy. Je teda nielen najjužnejším, ale aj najnižšie položeným miestom v Slovenskej republike. Ploché nížiny sprestrujú nespočetné agátové lesy, bohaté na nektár, vrbinové a topoľové porasty pri riekach a neveľké piesočnaté kopce v severovýchodnej časti regiónu..
Komárno patrí k dunajskej ceste práve tak, ako dolniacka pikantná paprika k pečenému dunajskému kaprovi. Nákladné člny a pracovité remorkéry brázdia rieku po celý rok, kým ich nezastaví príliš nízky stav vody alebo ľad. Ožíva i osobná lodná doprava, ktorá poskytuje cestujúcim viac priestoru na vnímanie krajiny, než uzavreté rýchlikové kupé

Košice

Košice sú metropolou východného Slovenska a sú druhým najväčším mestom v štáte. Mesto je centrom Košicko-prešovskej aglomerácie, čo je najväčšia aglomerácia na Slovensku.
Košice majú silnú pozíciu v rámci Karpatského euroregiónu, ktorého slovenská sekcia tu má sídlo. Spolu s partnerským mestom Miškovec vytvorilo v roku 2000 metropolitný Euroregión Košice-Miskolc.
Odrazom bohatej histórie mesta je jeho centrum s početnými klenotmi gotickej, barokovej, klasicistickej a historizujúcej architektúry, ktoré tvorí najväčšiu mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku. Jej najvýznamnejšou dominantou je najväčšia gotická katedrála na Slovensku Dóm svätej Alžbety. Hlavná ulica lemovaná palácovými a meštianskymi domami s reštauráciami, butikmi a kaviarňami je promenádnym korzom mesta. V roku 2006 Košice navštívilo 260-tisíc turistov, pričom v meste je asi 7000 ubytovacích lôžok.

Mesto zvíťazilo nad Prešovom, Martinom a Nitrou v súboji o prestížny titul Európskeho hlavného mesta kultúry, ktoré bude hostiť v roku 2013.

Košická Belá

Severná oblasť v blízkosti terajšej vodnej priehrady Ružín pre svoj vrchovatý charakter bola osídlení neskoršie, ako iné časti okolia Košíc. Najstaršou dedinou v tejto lokalite je Košická Belá. Vznikla pre rieke Belej, ktorá sa tiahla popri ceste vedúcej z Košíc na Spiš.

Podľa údajov historika Branislava Varsika Košická Belá už v roku 1440 existovala ako rozvinutá dedina. Vtedy ju kráľ Vladislav daroval Jánovi a Mikulášovi z Perína, rovnako ako aj v tom čase už zrúcaný hrad Sokoľ so všetkými dedinami, ktoré k nemu patrili, ale i dediny Ťahanovce a Myslavu v Abaujskej stolici, rovnako aj mýto v Margecanoch a Jaklovciach.

Košice - Košická Nová Ves - Mestská časť

Košická Nová Ves je mestskou časťou Košíc, druhého najväčšieho mesta na Slovensku. S centrom mesta ju spájajú autobusové a trolejbusové linky MHD. V obci je zriadená materská škola a Detský domov. Športové aktivity sa realizujú na futbalovom štadióne a tenisových dvorcoch. V poslednom období sa tu rozvíja i podnikateľská činnosť, pribudli obchody, reštaurácie a služby. Blízkosť mesta a príjemné prostredie sa stalo atraktívnym pre bývanie a prinieslo rozmach výstavby nových rodinných domov.