Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
08. 08. 2025, meniny má: Oskár
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Čižatice sú charakterizované dobrými dopravnými väzbami na centrá vybavenosti – Kecerovce, Rozhanovce a Košice, s prijateľnými vzdialenosťami, čo im dáva značný rozvojový potenciál v oblasti bývania i vybavenosti. Riešené územie je vymedzené hranicou katastrálneho územia o ploche 389 ha.
Prvú písomnú zmienku o obci Čakanovce poznáme z roku 1276. Vtedy sa spomína spolu s Bidovcami a Svinicou. Poznáme aj záznam z roku 1282, kde sa uvádza veľká cesta, ktorá tu vedie. V tom čase už teda Čakanovce boli veľkou vyvinutou dedinou. V roku 1293 držal Svinicu a Bidovce muž menom Peter, zvaný Peteuch, syn Petra zo Svinice. Podľa vyjadrenie historika Branislava Varsika musel v tom čase držať aj Čakanovce, pretože patrili do Svinického panstva.
Obec s veľkým potenciálom rozvoja rekreácie a cestovného ruchu.
Prítomnosť geotermálnych vrtov.
Prvú písomnú zmienku o Bidovciach poznáme z roku 1273. Spomínajú sa
spolu s Čakanovcami a s čiastkou Svinice, ktoré Ethuruh, syn Jurajov,
pochádzajúci z tarjánskej vetvy rodu Aba, s kráľovským povolením nechal
svojej manželke a dcére. Z roku 1293 máme záznam, podľa ktorého Bidovce
a časť Svinice držal Peter zvaný Petheuch zo Svinice. Tento v roku
1299 zničil Šarišské Bohdanovce, ktoré patrili Mikulášovi a Štefanovi,
synom Budunovým. Vznikla im škoda 70 mariek, za čo potom boli Bidovce
prisúdené poškodeným. Nevedno však, či boli na poškodených aj skutočne
prevedné. Ďalší známy majiteľ, ktorý pochádza z druhej polovice
14. storočia a bol totiž potomok Petra zvaného Peteuch zo Svinice.
Mesto Žiar nad Hronom sa nachádza v Banskobystrickom kraji, na strednom Pohroní, v Žiarskej kotline. Rozprestiera sa prevažne na pravej terase rieky Hron. Katastrálna výmera mesta je 40,0 km2. Žiarska kotlina je na západe ohraničená pohorím Vtáčnik, na severe a východe Kremnickými vrchmi a na juhu Štiavnickými vrchmi. Na tomto území bola prirodzene vytvorená križovatka významných komunikačných spojov. Cesty z mesta sa lúčovite rozbiehajú v smeroch na Prievidzu, Nitru, Zvolen a Martin. Mestom prechádza železničná trať Bratislava-Zvolen. Vzdialenosť od Banskej Bystrice vzdušnou čiarou je 30 km, od Bratislavy 150 km.
Centrom územia v blízkosti štátnej hranice s Ukrajinou je okresné mesto Sobrance. Leží v nadmorskej výške 122 metrov a tvorí prirodzené administratívne a kultúrne centrum oblasti, ktorú na severe ohraničujú Vihorlatské vrchy s bohatými, prevažne listnatými lesmi. Na juhu táto oblasť zasahuje do Východoslovenskej roviny a má nížinatý charakter s rovným odlesneným povrchom.
Medzi navštevované miesta oddychu patria Sobranské kúpele, ležiace v tesnej blízkosti mesta, ktoré boli známe už aj v minulosti za čias Rakúsko-Uhorska, kedy zaznamenali svoj najväčší rozmach. Ich minerálna voda sa charakterizuje ako studená, prírodná, stredne mineralizovaná chloridovosodná, sírna, so zvýšeným obsahom fluóru, izotonická. Jej liečebné účinky sa uplatňujú hlavne pri poúrazových stavoch, reumatických, zápalových a degeneratívnych ochoreniach pohybového ústrojenstva. Zvláštnu skupinu tvoria pacienti s niektorými kožnými ochoreniami, u ktorých, zvlášť pri ekzémoch, má sobranská liečivá voda mimoriadne dobré účinky.
Súčasný názov Senec, používaný od prvej polovice 20.storočia, vychádza zo starších pomenovaní Zemch, Szempc a Wartberg. Mesto sa skladá zo štyroch sídelných častí (Senec, Svätý Martin, Červený majer a Horný dvor). Senec je známy predovšetkým ako významné slovenské letné turistické centrum. Mesto je príťažlivé na bývanie nielen pre blízkosť hlavného mesta Bratislavy, ale aj kvalitné životné prostredie a rekreačný areál Slnečných jazier. Senec bol v rokoch 1949–1960 a 1996–2004 sídlom okresu.
V chotári Cejkova, písomne známeho v r. 1381, boli objavené nálezy z paleolitu, i veľkomoravskej doby. V 13. stor. dali cejkovskí šľachtici postaviť hrad. Teraz v obci, známej minerálnymi prameňmi, žije 1 257 obyvateľov. Pamiatkou je gr.kat. kostol /1805/.
Nové Mesto nad Váhom (maď. Vágújhely, nem. Waagneustadt) je mesto na Slovensku ležiace v Trenčianskom kraji, vzdialené asi 23 km od mesta Trenčín. Leží pri hlavnej ceste Bratislava – Žilina, na malebnom Považí, pod Beckovskou bránou, kde sa údolie Váhu rozširuje do nížiny ohraničenej výbežkami Malých Karpát a Považským Inovcom. Vzniklo na starej obchodnej ceste vedúcej Považím, ktorá v týchto miestach mala odbočku na Moravu, pričom je viac ako pravdepodobné, že touto cestou chodili aj sv. Konštantín a Metod do Nitry.
Obec Veľká Lomnica je jednou z najstarších spišských obcí, keď prvé písomné správy o našej obci siahajú do obdobia nemeckej kolonizácie Spiša v 13. storočí a dokazujú že pôvodné obyvateľstvo bolo slovanské. Počas tejto doby sa obec zaradila medzi významné poľnohospodárske a politické centrá, ale i strediská turistického ruchu sverného Spiša. Dlhé stáročia v našej obci vedľa seba žili ľudia viacerých národností i viacero vierovyznaní. Budovali a rozvíjali obec spoločne a nimi vytvorené hodnoty sú dôkazom vrelého vzťahu k svojmu rodisku.
Obec Tušická Nová Ves má svoju prvú dochovanú písomnú zmienku z roku 1325, ktorá je založená v hlavnom stoličnom meste Szatoryujhely Zemplínskej župy. Jej vznik bol zrejme oveľa skôr, nakoľko v iných historických prameňoch sa spomína rok 1274 ako majetok Tussiovcov. Úradnou rečou, ktorú na rôzne zápisy a dokumentovanie používali zemské úrady týkajúce sa obce boli do roku 1863 v latinčine a staroslovienčine.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne